Domov

Bezplatné zdravotníctvo na Slovensku: fakt alebo mýtus?

Na Slovensku sa zdravotná starostlivosť prezentuje ako bezplatná. Aká je však realita? Pacienti často platia desiatky až stovky eur za úkony, materiál či lepšie podmienky, pričom mnohé z týchto poplatkov sú netransparentné alebo na hrane zákona. Odborníci a prieskumy potvrdzujú, že bez jasných pravidiel a systémových zmien sa kvalita aj dostupnosť zdravotníctva bude len zhoršovať.

Nezákonné poplatky?

Hoci sa zdravotná starostlivosť na Slovensku prezentuje ako bezplatná, v praxi pacienti často platia rôzne poplatky – od niekoľkých eur za recept či potvrdenie, cez desiatky eur za objednanie na presný termín, až po stovky eur za lepší materiál či druhý názor špecialistu. 

Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková sa vo svojom článku odvolala na analýzu poradenskej firmy Pažitný & Kandilaki poukazujúcu na nesystémovosť a netransparentnosť poplatkov, ktorým čelí slovenský pacient. Poplatky v slovenskom zdravotníctve podľa autorov fungujú ako „skryté“ platby – pacienti za úkony platia neoficiálne, netransparentne a často v rôznych sumách, hoci sa systém tvári ako bezplatný. 

„Štát na jednej strane zakázal lekárom vyberať poplatky, no na druhej neupravil cenník výkonov tak, aby zodpovedal inflácii či medicínskemu a technologickému pokroku,“ pripomína Bittó Cigániková. Riešenie vidí v transparentných a férových poplatkoch.

Poslankyňa uviedla niekoľko príkladov poplatkov, ktoré sa podľa nej vyberajú denne naprieč Slovenskom. Dodala, že niektoré z nich sú oficiálne, iné ticho „tolerované“ a niektoré dokonca rovno v rozpore so zákonom.

„- Objednanie na presný čas cez portál: 10 až 30 eur
– Ročný balík manažmentu pacienta: 100 až 2000 eur
– Potvrdenie do práce, školy, pre zamestnávateľa: 3 až 10 eur
– Administratívny poplatok pri prechode k novému lekárovi: 5 až 50 eur
– Konzultácia po telefóne: 5 až 30 eur
– Druhý názor od špecialistu: až 300 eur
– Lepší materiál pri zákroku: až 200 eur,“ napísalala Cigániková.

Mýtus o bezplatnom zdravotníctve

„Tvárime sa, že zdravotná starostlivosť na Slovensku je bezplatná. Že keď platíme odvody, dostaneme kvalitnú zdravotnú starostlivosť načas a zadarmo. Ale realita? Tá má podľa štúdie od Pažitný & Kandilaki ďaleko od bezplatnej zdravotnej starostlivosti,“ uviedla na sociálnej sieti poslankyňa.

Podľa jej slov sú mnohé z týchto platieb na hrane zákona alebo nelegálne, no štát ich toleruje. Zo spomenutej analýzy vyplýva, že koreňom problému je neochota politikov priznať, že súčasný systém nefunguje. 

„Nefunguje pre pacienta. Nefunguje pre lekára. A ak s tým niečo nespravíme, bude to len horšie,“ napísala Cigániková.

Zdravotná starostlivosť je podľa nej drahá a bez jasných pravidiel pre poplatky bude systém ďalej chátrať. Otázkou teda nie je, či poplatky platiť, ale ako a v akej výške, uviedla.

Prieskum ÚDZS mýtus nevyvrátil

Prieskum Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) z apríla 2023 potvrdzuje, že „bezplatné“ zdravotníctvo na Slovensku je skôr mýtus ako fakt. Výsledky ukázali, že pacienti často platia za zdravotnú starostlivosť z vlastného vrecka, a to aj pri bežných výkonoch. 

Najviac sa platí u zubára – až 76 % opýtaných uviedlo, že pri návšteve zubára uhradili priamu platbu, pričom priemerná suma dosiahla 187 eur. Výrazné platby sa spájajú aj s návštevou špecialistov (37 %) a polikliník (35 %). Pri operáciách pacienti zaplatia priemerne 335 eur, v pôrodniciach 237 eur a za fyzioterapiu či rehabilitáciu približne 137 eur.

„Takmer 90 % pacientov v prieskume uviedlo, že nezvykne dávať lekárom peniaze mimo štandardne zverejneného cenníka. Výnimkou sú však operácie. Až 80 % tých, ktorí boli operovaní, dalo lekárovi mimo cenníka, ktorý tento zákrok vykonal, v priemere 115 eur,“ vysvetlilo ÚDZS.

Poplatky sa netýkajú iba samotných výkonov, ale aj liekov. Až 96 % pacientov dopláca za predpísané lieky, pričom najčastejšia suma je v rozmedzí od 1 do 50 eur. Vysoká spotreba liekov na Slovensku sa potvrdila aj tým, že 93 % občanov si aspoň raz do roka zakúpi voľnopredajné lieky. 

INESS: Občania by mali byť spoluzodpovední za fungovanie zdravotníctva

Martin Vlachynský, analytik z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) sa domnieva, že namiesto toho, aby sa vysvetľovalo, že zdravotníctvo nie je zadarmo, by mala verejná diskusia zdôrazňovať spoluzodpovednosť občanov za jeho fungovanie. Podobne ako pri dôchodkoch si musia ľudia uvedomiť, že systém má obmedzené zdroje a služby sú vzácne.

Mimovládna organizácia sa tejto téme už venovala a analyzovala ochotu pacientov robiť kompromisy medzi kvalitou a kvantitou, či prispievať na lepšiu starostlivosť v kritických prípadoch. „Zhruba štvrtina obyvateľov by bola ochotná pravidelne si priplácať do 25 eur mesačne za nadštandardné služby, asi 4% ešte viac,“ uviedol Vlachynský a zamyslel sa, prečo je potom v spoločnosti odpor „k formalizácii finančnej spoluzodpovednosti“.

Prekážkou je podľa jeho slov nedôvera v systém – ľudia sa boja, že formálne poplatky by zhoršili dostupnosť starostlivosti pre chudobnejších.

Vlachynský však pokazuje na to, že práve zachovanie súčasného stavu ohrozuje dostupnosť a kvalitu služieb v budúcnosti. Riešením sú podľa neho systémové zmeny, ktoré si však musia dôveru občanov najprv získať.

Slováci sú v názoroch na spoplatnenie zdravotnej starostlivosti rozdelení

Prieskum INESS, ktorý robila agentúra FOCUS v roku 2022, ukázal, že spoločnosť je rozdelená v pohľade na priority zdravotníctva. Polovica chce všetko bezplatne, aj za cenu horšej kvality, druhá polovica je ochotná robiť kompromisy a prispievať na lepšiu starostlivosť v kritických prípadoch. Malá časť ľudí by si pravidelne priplácala za nadštandard.

Podľa slov mimovládky rozdelenie názorov brzdí politickú vôľu k zmenám. „Takéto rozdelenie názorov je reflektované v politickej neochote robiť zásadnejšie reformy v zdravotníctve, ktorej svedkami sme už dve dekády. Nechať „všetko po starom“ však nie je možné, nezodpovedá to ekonomickej realite,“ upozornil INESS.

Aj po desaťročiach „bezplatného“ zdravotníctva je polovica obyvateľov otvorená diskusii o prioritách, nadštandarde a finančnej spoluúčasti. Bez uskutočnenia zmien podľa INESS časť populácie „túžiaca po vyššej kvalite, bude z verejného systému postupne utekať za službami do súkromnej sféry a do zahraničia“.

Nedostatok prevencie a nadužívanie špecialistov

Podľa riaditeľa súkromnej zdravotnej poisťovne Union Jozefa Komu je potrebné prestať šíriť mýtus o bezplatnom zdravotníctve, pretože práve tento naratív vedie k nízkej zodpovednosti občanov a nadmernému čerpaniu starostlivosti.

„S tým súvisí mnoho nešťastných zaužívaných zvykov, ľudia majú k prevencii a k zodpovednosti za vlastné zdravie vlažný postoj a štatistiky návštev u špecialistov sú na Slovensku v porovnaní so zahraničím naopak dvojnásobné. Je dôležité vedieť, ako samotný systém funguje a rovnako aj to, ako viem ja sám odľahčiť náš zdravotnícky systém či aké mám u lekára práva,“ uviedol Koma pre portál Startitup.

Za kľúčový problém a výzvu pre štát považuje aj nedostatočnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorá si vyžaduje komplexné a strategické riešenia.

„V zdravotníctve potrebujeme jasnú víziu a stabilné podmienky, a bolo by viac než vhodné, keby sa v zdravotníctve „riešilo“ viaczdrojové financovanie, pretože prostriedky v sektore citeľne chýbajú,“ uzavrel Koma.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK