Životné prostredie

Pridaním jednoduchých prísad dokázali vedci výrazne znížiť uvoľňovanie metánu a CO₂ z chovu kráv

Produkcia mlieka a hovädzieho mäsa patrí celosvetovo k najvýznamnejším poľnohospodárskym odvetviam. Zároveň je však chov dobytka predmetom intenzívneho záujmu pre emisie skleníkových plynov – najmä v Európe. Krajiny ako Holandsko či Švajčiarsko pristupujú k prísnym reguláciám s cieľom obmedziť chovy. Zdá sa však, že existujú aj iné cesty, ako znížiť emisie plynov, než je rušenie fariem.

Niektoré vedecké štúdie sa zameriavajú na obmedzenie produkcie plynov uvoľňovaných dobytkom. Skúmajú napríklad vplyv pridávania morských rias do krmiva alebo prísad do kompostovania kravského hnoja.

Kompostovanie

Jedna zo štúdií Kalifornskej univerzity, zverejnená v časopise Environmental Science Technology, sa zaoberá znižovaním emisií metánu (CH₄) a oxidu uhličitého (CO₂) pri spracovaní hnoja, najmä v chovoch hovädzieho dobytka. Postup je jednoduchý – pri kompostovaní sa do kravského hnoja pridáva drevené uhlie, vyrobené napríklad z odpadových orechových škrupín.

Výsledky ukázali, že kompostovanie kravského hnoja s pridaním špeciálne upraveného dreveného uhlia (biouhlie) znížilo emisie metánu o 79 % v porovnaní s kompostovaním bez uhlia. Metán je pritom považovaný za skleníkový plyn s približne 30-násobne silnejším účinkom ako CO₂.

Podľa štúdie sa celková uhlíková stopa životného cyklu znížila o 535 kg ekvivalentu CO₂ na jednu tonu hnoja. Na porovnanie, bežné kompostovanie viedlo k jej zníženiu o 194 kg (zatiaľ čo pri jednoduchom skladovaní hnoja sa zvýšila o 102 kg).

Použité špeciálne drevené uhlie je zuhoľnatená biomasa (biouhlie) určená na aplikáciu do pôdy. Od klasického dreveného uhlia sa líši tým, že je jemnozrnné, nevzniká z kusového dreva a neslúži ako palivo.

Biouhlie vzniká procesom pyrolýzy – biomasa sa zahrieva bez prístupu vzduchu pri vysokých teplotách (300 – 600 °C). Pokiaľ ide o obsah živín, biouhlie má podobné zloženie ako pôvodná biomasa, až na nižší obsah dusíka. Väčšinu jeho objemu tvorí stabilný uhlík, ktorý sa v pôde prakticky nerozkladá. Živiny naviazané na uhlík sa uvoľňujú pomaly a nevyplavujú sa. Samotný uhlík môže v pôde pretrvať celé stáročia až tisícročia.

Prísada do krmiva

Už v roku 2019 upozornila Kalifornská univerzita na objav, že druh červenej morskej riasy (Asparagopsis taxiformis) produkuje zlúčeninu, ktorá môže pri hospodárskych zvieratách výrazne znížiť produkciu metánu.

V štúdii z roku 2018 hodnotil tím z Kalifornskej univerzity v Davise, ktorá sa zameriava na poľnohospodárstvo, pridávanie malých množstiev morskej riasy Asparagopsis do krmiva pre dobytok. Výsledkom bolo viac ako 50 % zníženie produkcie metánu u dojníc.

Problém však spočíva v tom, že je ťažké zabezpečiť dostatočné množstvo morských rias pre potreby živočíšneho priemyslu.

Asparagopsis taxiformis je subtropický druh pochádzajúci z Austrálie a Havajských ostrovov, ale vyskytuje sa aj severnejšie – napríklad v oblasti Baja California v Mexiku či v južnej Kalifornii vrátane San Diega a ostrova Catalina.

Na výskume pestovania tejto riasy sa podieľa aj doktorka Jennifer Smithová zo Scrippsovho oceánografického inštitútu na Kalifornskej univerzite v San Diegu. Od roku 2019 pestuje Asparagopsis vo fázach sporofytov, čo je fáza, ktorá sa rýchlo množí a je vhodná na laboratórnu kultiváciu.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK