Svet

Eurázijský blok pod vedením Moskvy usporiadal v Minsku historický ekonomický samit

V Minsku sa minulý týždeň konal eurázijský ekonomický samit, na ktorom sa zúčastnili viacerí regionálni lídri vrátane ruského prezidenta Vladimíra Putina. Podujatie, ktoré sa konalo 26. a 27. júna, zorganizovala Eurázijská ekonomická únia (EAEU), ekonomická konfederácia piatich eurázijských štátov.

EAEU bola založená v roku 2015 a tvoria ju Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Rusko. Hostiteľom samitu bolo Bielorusko. Osobne sa na ňom zúčastnili lídri všetkých členských štátov s výnimkou arménskeho premiéra Nikola Pašinjana, ktorý sa zúčastnil prostredníctvom videokonferencie.

V prejave na plenárnom zasadnutí 26. júna Putin povedal, že EAEU sa od svojho vzniku pred desiatimi rokmi „etablovala ako úspešné integračné združenie“ a teraz patrí medzi „kľúčové centrá globálneho rozvoja“.

Podľa svojej oficiálnej webovej stránky sa EAEU snaží podporovať „voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily“ a „harmonizovanú a jednotnú [hospodársku] politiku“ medzi svojimi piatimi členmi.

Ferit Temur, turecký expert na eurázijské záležitosti, opísal EAEU ako „geoekonomický integračný projekt vyvinutý Ruskom s cieľom udržať si svoje centrálne postavenie v bývalej sovietskej geografickej oblasti proti Číne, Európskej únii a Spojeným štátom“. Jeho päť súčasných členských štátov je „dôležitých pre svetovú ekonomiku, pretože disponujú širokou škálou energetických, poľnohospodárskych a nerastných zdrojov“, povedal pre The Epoch Times.

„Skutočnosť, že Spojené arabské emiráty a Mongolsko podpísali dohody o spolupráci s EAEU, zatiaľ čo krajiny ako Kuba a Mjanmarsko oznámili svoj zámer rozvíjať spoluprácu s týmto blokom, svedčí o tom, že táto organizácia čoraz viac priťahuje pozornosť na medzinárodnej scéne,“ povedal Temur.

Dedolarizácia

V prejave Putin uviedol, že obchod medzi blokmi dosiahol 97 miliárd USD ročne, z čoho 93 % bolo realizovaných v národných menách členských štátov.

Podľa Temura to jasne naznačuje, že medzi Ruskom a jeho hlavnými obchodnými partnermi „proces dedolarizácie rýchlo postupuje“. Ako hlavné body programu samitu uviedol „rozvoj technologickej spolupráce, zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a zvýšenie národnej výrobnej kapacity s cieľom znížiť závislosť od Západu v rôznych produktových skupinách“.

„Na programe bolo aj zjednodušenie colných postupov medzi členmi EAEU prostredníctvom digitalizácie a zníženie závislosti od dolára v zahraničnom obchode,“ uviedol Temur.

Vo svojom hlavnom prejave Putin poznamenal, že minulý mesiac nadobudla oficiálnu platnosť dohoda o voľnom obchode medzi EAEU a Iránom, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS. „Situácia na Blízkom východe sa stabilizuje,“ uviedol. „Dlhoročný konflikt medzi Izraelom a Iránom je… teraz za nami. Tento vývoj nám otvára cestu k budovaniu užších vzťahov so všetkými krajinami v regióne.“

Stanislav Pritčin, vedúci oddelenia pre Strednú Áziu v Moskovskom inštitúte svetového hospodárstva a medzinárodných vzťahov, povedal, že samit v Minsku poskytol členským štátom EAEU príležitosť „diskutovať o stratégii“. „Pre ruské vedenie je to najmä príležitosť získať politickú podporu a diskutovať o užšej politickej spolupráci,“ povedal Pritčin pre The Epoch Times.

Strategická aliancia Ruska a Bieloruska

27. júna, druhý deň samitu, sa hosťujúce hlavy štátov zúčastnili na zasadnutí Najvyššej euroázijskej hospodárskej rady, najvyššieho nadnárodného orgánu EAEU. Putina v prezidentskom paláci v Minsku privítal bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorý stretnutie označil za „dobrú príležitosť na diskusiu o medzinárodnej agende s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi“.

„A medzinárodná agenda bola v poslednom čase dosť nabitá,“ citovala Lukašenka bieloruská štátna tlačová agentúra BelTA.

Vzťahy medzi Ruskom a Bieloruskom presahujú rámec ich spoločného členstva v EAEU. Od roku 1999 sú obe krajiny viazané zmluvou o „únii štátov“, ktorá upevnila hospodárske a vojenské vzťahy medzi týmito dvoma susednými krajinami. Podľa agentúry TASS Putin navštívil Bielorusko len v roku 2024 jedenásťkrát. V decembri 2024 sa v Minsku zúčastnil na zasadnutí Najvyššej štátnej rady Únie štátov pri príležitosti 25. výročia podpísania zmluvy.

Pritčin opísal vzťahy medzi Ruskom a Bieloruskom ako „najužšie a najstrategickejšie spojenectvo v postsovietskom priestore“. „Minsk plne podporil ruskú [vojenskú] operáciu proti Ukrajine a v dôsledku toho čelil celému spektru [západných] sankcií,“ povedal. „Rusko a Bielorusko majú už niekoľko rokov pomerne úzke vzťahy, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou prepojenosti a vzájomnej závislosti.“

Arménska divoká karta

Na rozdiel od Bieloruska Arménsko v posledných rokoch prechádza krízou vo vzťahoch s Moskvou, hoci je dlhoročným nominálnym spojencom Ruska. Vlani arménsky premiér Pašinjan oznámil pozastavenie vzťahov Arménska s Organizáciou Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, šesťčlennou vojenskou alianciou na čele s Moskvou.

V januári arménsky parlament schválil legislatívu, ktorá otvára cestu k možnej kandidatúre na členstvo v EÚ. V tom čase ruský vicepremiér Alexej Overčuk povedal, že členstvo v EÚ je „nekompatibilné“ s členstvom v EAEU, a upozornil Arménsko, že sa bude musieť „rozhodnúť“ medzi konkurenčnými regionálnymi blokmi.

Minulý týždeň Pašinjan oznámil, že sa na samite EAEU nezúčastní osobne, ale prostredníctvom videokonferencie. Hovorca Kremľa označil jeho rozhodnutie za „poľutovaniahodné“ a Arménsko opísal ako „veľmi dôležitého člena“ EAEU.

Zostáva nejasné, prečo sa Pašinjan odmietol osobne zúčastniť na podujatí. Minulý rok však arménsky premiér vyhlásil, že nikdy nenavštívi Bielorusko, „pokiaľ tam bude prezidentom Lukašenko“, pre jeho deklarovanú podporu Azerbajdžanu, dlhoročnému regionálnemu nepriateľovi Arménska.

Pritčin pripísal Pašinjanovu neprítomnosť skutočnosti, že arménsky líder v súčasnosti čelí „vážnym vnútorným výzvam“. „Pripravuje sa na náročné parlamentné voľby v budúcom roku a momentálne bojuje so svojimi politickými oponentmi.“

Arménske orgány 25. júna zadržali viac ako tucet ľudí vrátane prominentného kresťanského duchovného, podozrivých z prípravy prevratu. K zatknutiam došlo uprostred eskalujúceho sporu medzi Pašinjanom a Arménskou apoštolskou cirkvou, ktorej viacerí vysokopostavení členovia požadujú jeho odstúpenie.

„Vzhľadom na tieto okolnosti je rozhodnutie Pašinjana [nezúčastniť sa osobne na samite v Minsku] pochopiteľné,“ povedal Pritčin.

Podľa Temura existujú „rozdiely v pohľadoch na niektoré geopolitické a zahraničnopolitické otázky medzi členmi EAEU“. „Napríklad, nie všetci členovia EAEU podporujú Rusko vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou,“ povedal. „Skutočnosť, že Pašinjan sa na samite nezúčastnil osobne, ale online, by sa mala vnímať ako diplomatický odkaz Putinovi… Podobne by sa nemalo prehliadať, že niektoré členské štáty EAEU, ako Kazachstan a Uzbekistan, sa snažia rozvíjať bilaterálne obchodné a diplomatické vzťahy s Čínou, USA a EÚ, čo Rusko niekedy znepokojuje.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK