Rozpočtové prekročenie parížskych olympijských hier

Dňa 23. júna 2025 zverejnil francúzsky Najvyšší kontrolný úrad (Cour des comptes) správu o verejných výdavkoch súvisiacich s olympijskými a paralympijskými hrami 2024, v ktorej po prvýkrát vyčíslil verejné výdavky na hry v Paríži na takmer 6 miliárd eur.

Podľa hodnotenia úradu dosiahli „organizačné výdavky 2,77 miliardy eur“ (z toho 1,4 miliardy na bezpečnosť), a 3,19 miliardy eur investície do infraštruktúry. Vzhľadom na nedostatok spoľahlivých údajov nebola do správy zahrnutá bilancia ekonomických dopadov hier, a to ani pozitívnych, ani negatívnych – napríklad zatváranie obchodov v centre Paríža, ktoré výrazne ovplyvnilo tržby miestnych podnikateľov.

Doteraz boli zverejnené len údaje organizačného výboru (Cojo) s výdavkami na úrovni 4,4 miliardy eur, financovanými takmer výlučne zo súkromných zdrojov, ako aj údaje spoločnosti Solideo (čiastočne financovanej z verejných zdrojov) a výnosy z predaja vstupeniek. Z týchto ziskov však nebude obyvateľom Francúzska nič vrátené, hoci do podujatia smerovalo 6 miliárd eur verejných financií.

Aj keď sa podujatie považuje za športovo a spoločensky úspešné, prekročenie rozpočtu vyvoláva otázky o transparentnosti a kontrole nákladov – najmä keď Cojo sľuboval vyrovnaný rozpočet a zároveň si jeho vedenie vyplácalo štedré platy.

Do výpočtu pritom nie je zahrnutý čistiaci projekt rieky Seina v hodnote 1,4 miliardy eur, ktorý síce priniesol prospech miestnej faune a flóre, no bol prezentovaný ako jeden z hlavných prínosov olympiády.

Táto správa prichádza v čase napätého rozpočtu, keď sa Francúzi musia vyrovnávať s úspornými opatreniami v rozpočte na rok 2025, očakávanými škrtmi v roku 2026 a pretrvávajúcou infláciou.

Celkové náklady zatiaľ dosiahli 5,96 miliardy eur

Podľa Najvyššieho kontrolného úradu verejné výdavky spojené s olympijskými a paralympijskými hrami 2024 predstavujú 5,96 miliardy eur – ide však o predbežné číslo, ktoré sa môže ešte meniť po ďalších preverovaniach.

Suma sa delí na dve hlavné kategórie: 2,77 miliardy eur na organizáciu hier a 3,19 miliardy eur na infraštruktúru. Tento súčet výrazne prevyšuje pôvodné odhady, ktoré v návrhu zákona o rozpočte na rok 2025 počítali približne s 2,8 miliardami eur.

Správa zároveň upozorňuje, že ide o neúplný prehľad, keďže niektoré údaje, napríklad z úrovne samospráv, stále chýbajú. Záverečné zúčtovanie sa očakáva v októbri 2025.

1,4 miliardy na Seinu… mimo bilancie

V správe sa uvádza, že jedným z cieľov hier bolo usporiadanie triatlonu a plávania v rieke Seina, čo si vyžiadalo jej vyčistenie. Seina sa stala symbolom kandidatúry Paríža, pričom cieľom bolo zabezpečiť jej „spôsobilosť“ do roku 2024.

Podľa kontrolórov však tieto výdavky nemožno plne zaradiť medzi olympijské náklady – išlo aj o plnenie environmentálnych povinností vyplývajúcich z európskych smerníc a starších plánov. Z nákladov, ktoré možno pripísať priamo hrám, sa uvádza rozpätie od 200 miliónov do 1 miliardy eur.

Celkové investície do čistenia Seiny sa odhadujú na 1,4 miliardy eur, z čoho väčšinu financoval štát a samosprávy.

Bezpečnostné opatrenia bezprecedentného rozsahu

Z celkových 2,77 miliardy eur na operačné výdavky tvorila bezpečnosť najväčšiu položku – 1,44 miliardy eur, pričom 95 % tejto sumy hradil štát.

Bezpečnostné zložky boli nasadené v mimoriadnom rozsahu v reakcii na geopolitické napätie a hrozby útokov. Do služby bolo povolaných približne 35-tisíc príslušníkov bezpečnostných síl a historické centrum Paríža bolo počas niekoľkých týždňov úplne uzavreté, prístupné len cez QR kód.

Používanie dronov, systémov proti dronom, algoritmického videodohľadu a ďalších kybernetických nástrojov ešte viac zvýšilo náklady. Otvárací ceremoniál na Seine – svetová premiéra tohto druhu – si vyžiadal mimoriadne ľudské a materiálne zdroje, hoci jeho prevedenie vyvolalo kontroverzné reakcie.

Zvyšné 1,04 miliardy eur pokrývajú rôzne výdavky: logistiku, služby pre športovcov (strava, doprava), či kultúrne aktivity a fanúšikovské zóny.

Verejné investície do infraštruktúry

Zo 3,19 miliardy eur vložených do športovej infraštruktúry bola väčšina spravovaná spoločnosťou Solideo a týkala sa výstavby a rekonštrukcie 70 lokalít, vrátane olympijskej dediny, akvatického centra v Saint-Denis a mediálnej dediny. Z tejto sumy išlo 2,23 miliardy eur z verejných rozpočtov – z toho 1,65 miliardy cez Solideo a 581,8 milióna z ďalších verejných zdrojov.

Olympijská dedina v Seine-Saint-Denis stála približne 1,7 miliardy eur, pričom značná časť bola financovaná z verejných zdrojov. Po hrách má byť premenená na obytnú zónu, no jej vysoká cena vyvoláva pochybnosti o dlhodobej návratnosti. V mediálnej dedine boli už štyri mesiace po hrách zaznamenané problémy s hygienou.

Olympijské akvatické centrum v Saint-Denis, ktoré malo hostiť plavecké súťaže, sa napokon ukázalo ako príliš malé – investícia 175 miliónov eur tak vyústila do toho, že hlavné súťaže sa presunuli do Nanterre.

Samosprávy zároveň financovali tri štvrtiny z 573 miliónov eur určených na vybavenie športových stredísk (štadióny, telocvične, bazény). Tieto investície mali slúžiť aj miestnym klubom a obyvateľom – ktorí si však po zaplatení výstavby budú musieť zaplatiť aj vstupné.

Mestské úpravy a doprava

Na projekty urbanistických úprav – najmä v Seine-Saint-Denis – bolo vynaložených 839,2 milióna eur. Zahŕňajú postavenie vysokonapäťových vedení, obnovu zanedbaných štvrtí a zlepšenie verejných priestorov. Hoci boli práce urýchlené vďaka olympiáde, nešlo výlučne o olympijské projekty, čo sťažuje presnú kalkuláciu.

Na rozvoj dopravy sa vynaložilo 345 miliónov eur, najmä na rozšírenie linky 14 parížskeho metra. Práce boli síce plánované už pred olympiádou, no boli urýchlené pre potreby divákov a športovcov.

Ďalších 280,5 milióna eur smerovalo na zabezpečenie infraštruktúry, vrátane environmentálnych opatrení.

Očakávané prekročenie rozpočtu

Už vo februári 2024 odhadovala štúdia spoločnosti Asterès, že verejné výdavky dosiahnu 5,2 miliardy eur, pri celkovom rozpočte 11,8 miliardy eur, vrátane rozpočtu Cojo. Najvyšší kontrolný úrad vtedy odhadoval dopad na verejné financie v rozpätí 3 až 5 miliárd eur.

Cojo tvrdil, že 96 % jeho rozpočtu pochádza zo súkromných zdrojov – sponzorov (1,24 miliardy eur), Medzinárodného olympijského výboru (1,2 miliardy eur) a predaja vstupeniek (1,4 miliardy eur). Kritiku vyvolali najmä neprimerané platy vedenia Cojo, ktoré tvorili mzdový fond pol miliardy eur.

Aj keď rozpočet Cojo dosiahol rovnováhu vďaka 4,2 miliardy eur zo súkromných zdrojov, verejné výdavky už vopred vykazovali známky výrazného prekročenia, ktoré zaťažia daňových poplatníkov.

Športová ministerka Amélie Oudéa-Castéra vtedy pred poslancami odmietla akékoľvek prekročenie rozpočtu, keď vyhlásila, že „neexistujú žiadne skryté náklady ani rozpočtové odchýlky“ v súvislosti s nákladmi na olympijské a paralympijské hry v Paríži.

Podľa organizačného výboru, ktorý ukončí svoju činnosť 30. júna, Cour des comptes vo svojej správe „zbytočne zaokrúhlila nahor“. Finančný riaditeľ Fabrice Lacroix pre niekoľkých novinárov uviedol, že verejné náklady odhaduje skôr „okolo dvoch miliárd eur“.

Prísnejší rozpočtový dohľad pre zimné hry 2030

Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje aj na potrebu zvýšenej rozpočtovej disciplíny pri príprave zimných olympijských hier 2030, ktoré bude opäť hostiť Francúzsko. Odporúča lepšiu koordináciu verejných a súkromných aktérov, dôslednejšie sledovanie rozpočtu a väčšiu transparentnosť pri nepriamych nákladoch. Tieto odporúčania sú o to aktuálnejšie, že olympijský zákon pre rok 2030 sa práve prerokúva v Senáte.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK