Svet

Globálne mocnosti bojujú o vplyv v strategickej a na zdroje bohatej Strednej Ázii (Analýza)

Brusel, Peking a Washington sa usilujú posilniť svoje postavenie v piatich stredoázijských štátoch – dôvodom je ich nerastné bohatstvo a pozemné obchodné trasy.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová počas nedávnej návštevy Kazachstanu označila Strednú Áziu za kľúčový „dopravný uzol“ medzi Východom a Západom – región, ktorý podľa nej zohráva „strategickú úlohu v globálnom dianí“. Jej poznámky neboli len diplomatickou frázou. Stredná Ázia je bohatá na nerastné suroviny a zároveň je to miesto viacerých nových tranzitných trás, ktoré by mohli zásadne zmeniť dynamiku obchodu medzi Áziou a Európou.

Meloniová vyzvala na posilnenie vzťahov medzi Talianskom a piatimi štátmi Strednej Ázie – Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom – s cieľom vytvoriť „pevné, trvalé a strategické partnerstvo“.

V minulých rokoch Európska únia (EÚ), Spojené štáty a Čína vynaložili značné úsilie a finančné prostriedky, aby Strednú Áziu pritiahli do svojich geopolitických sfér. „Medzi veľmocami a regionálnymi hráčmi, ako sú Irán a Turecko v oblasti Strednej Ázie, prebieha zjavné súperenie,“ povedal Mamuka Cereteli, analytik z Centra pre stredoázijské a kaukazské štúdiá pri Americkej rade pre zahraničnú politiku. „USA a EÚ do tohto zápasu vstúpili neskoro. V porovnaní s konkurenciou zaostávajú vo svojej prítomnosti aj v angažovanosti,“ dodal Cereteli.

Podľa neho je tento narastajúci zápas medzi veľmocami výsledkom kombinácie viacerých faktorov – prístupu k zdrojom, obchodným trasám a rastúcim trhom s narastajúcou kúpyschopnosťou.

Podľa Richarda Spoonera, odborníka na Strednú Áziu so sídlom v kazašskej Astane, majú USA, EÚ aj Čína „záujem o Strednú Áziu“. „Záujem USA a EÚ vzrástol najmä v súvislosti s rastúcou dôležitosťou kritických surovín pre prechod na zelenú energetiku – a dominantným postavením Číny v tomto sektore,“ povedal Spooner pre denník Epoch Times.

„Preferovaní partneri“

Meloniová vystúpila na Medzinárodnom fóre v Astane, ktoré sa konalo 29. a 30. mája v kazašskom hlavnom meste. Fórum hostilo zástupcov desiatok štátov a venovalo sa otázkam energetickej bezpečnosti, medziregionálneho obchodu a bilaterálnej spolupráce. Na podujatí sa zúčastnili lídri všetkých piatich stredoázijských štátov, pričom fóru predsedal kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev.

Vo svojom prejave Tokajev uviedol, že svet vstupuje do „novej fázy globálneho vývoja“, ktorá si vyžaduje „novú architektúru medzinárodných vzťahov“.

Regionálni lídri privítali rastúce obchodné väzby medzi Talianskom a stredoázijskými krajinami a zaviazali sa ďalej podporovať bilaterálny obchod a investície. Meloniová počas návštevy podpísala s miestnymi partnermi dohody v hodnote viac ako 7 miliárd eur. V roku 2027 sa plánuje aj následný samit Stredná Ázia – Taliansko.

Ofenzíva Meloniovej je súčasťou širšej snahy Európy o prehĺbenie vzťahov s týmto regiónom. V apríli sa v uzbeckom meste Samarkand konal historicky prvý samit EÚ – Stredná Ázia, na ktorom EÚ zastupovali predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

„Vzťahy medzi EÚ a Strednou Áziou nikdy neboli silnejšie,“ povedal Costa v Samarkande. „Musíme… spoločne napísať ďalšie kapitoly strategického partnerstva medzi EÚ a Strednou Áziou.“

Pre Brusel znamenajú hlbšie vzťahy s regiónom prístup k alternatívnym energetickým zdrojom a obchodným trasám, ktoré obchádzajú Rusko – napríklad k rozvíjajúcemu sa Transkaspickému koridoru (tzv. strednému koridoru).

V Samarkande Brusel predstavil investičný balík v hodnote 12 miliárd eur ako súčasť svojej iniciatívy Global Gateway. Tento projekt, spustený v roku 2021, má za cieľ podporovať infraštruktúrne investície po celom svete a považuje sa za európsku alternatívu k čínskej iniciatíve Jeden pás, jedna cesta. 

Podľa Von der Leyenovej má tento balík „posilniť dopravné spojenie“ medzi Európou a Strednou Áziou a „prehĺbiť spoluprácu v oblasti kritických surovín“. „V neistom svete vysielame jasný a silný odkaz,“ vyhlásila. „Sme preferovanými partnermi a môžeme sa jeden na druhého spoľahnúť.“

Nejde o prvú takúto investíciu. V roku 2024 v rámci iniciatívy Global Gateway investovali západné finančné inštitúcie 10 miliárd eur do prepojenia dopravnej infraštruktúry v Strednej Ázii, s dôrazom na stredný koridor. Uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev, ktorý samitu predsedal, označil spoluprácu s Bruselom za „mnohovrstvovú“ a podčiarkol, že prebieha v kontexte „hlbokej transformácie v Strednej Ázii, ktorá sa stala… nezvratnou“. Podľa jeho slov samit pozdvihol vzťahy medzi EÚ a Strednou Áziou na úroveň „strategického partnerstva“.

Nová „veľká hra“

R. Spooner pripisuje rastúci záujem Západu o Strednú Áziu tamojšiemu nerastnému bohatstvu a kľúčovým obchodným trasám. „Americké firmy investujú do kazašskej ropy a plynu už 30 rokov a robia tak dodnes, teraz sa zameriavajú aj na kritické suroviny v Kazachstane a Uzbekistane,“ povedal Spooner, člen poradného výboru Caspian Policy Center so sídlom vo Washingtone. „Platí to aj pre Európu. Stredný koridor ponúka alternatívu na dovoz čínskeho tovaru bez využitia ruského územia.“

V prípade Číny, blízkeho spojenca Moskvy, však podľa Spoonera tento koridor „nesúvisí s obchádzaním ruského územia“. „Ide o to, aby sa čínsky tovar dostal do Iránu, Afganistanu, Pakistanu, Indie – a najmä do krajín Perzského zálivu, ktorých ekonomiky rastú a ktoré majú logistický prístup na africké trhy.“

V roku 2023 sa v čínskom meste Si-an konal prvý samit Čína – Stredná Ázia, na ktorom sa zúčastnili lídri všetkých piatich štátov regiónu. Peking na ňom prisľúbil rozsiahlu finančnú podporu pri rozvoji infraštruktúry a urýchlení výstavby plynovodu medzi Čínou a Strednou Áziou. Pokračovanie samitu sa plánuje na rok 2025 v Kazachstane.

V apríli sa v kazašskom meste Almaty stretol čínsky minister zahraničných vecí Wang I so svojimi piatimi stredoázijskými partnermi, aby rokovali o obchode, hospodárskej integrácii a regionálnych dopravných projektoch. Wang na stretnutí opätovne vyzval na budovanie „komunity spoločného osudu“ medzi Čínou a Strednou Áziou – čo je jadro čínskej iniciatívy Jeden pás, jedna cesta.

Aj Spojené štáty sa snažia získať vplyv v regióne, ktorý bol už v 19. storočí dejiskom rivality medzi Britániou a Ruskom. Krátko po samite v Si-ane sa v New Yorku konal prvý samit USA – Stredná Ázia, na ktorom sa lídri všetkých šiestich zúčastnených štátov zaoberali regionálnymi otázkami a možnosťami spolupráce.

V spoločnom vyhlásení po samite členské štáty C5+1 zdôraznili svoju spoločnú víziu „dlhodobej spolupráce pri riešení komplexných výziev regiónu“. Zároveň vyzvali na posilnenie bezpečnostnej spolupráce s cieľom „zachovať suverenitu a nezávislosť stredoázijských štátov“.

Vo februári hovoril americký minister zahraničných vecí Marco Rubio telefonicky so svojím uzbeckým náprotivkom Bachtijorom Saidovom. Podľa amerického rezortu diplomacie sa obaja venovali „pokračujúcej spolupráci vrátane platformy C5+1“.

Spooner označil regionálne samity organizované Washingtonom a Bruselom za snahu „spojiť geopolitické záujmy s hospodárskym rozvojom“. „Záujem Číny o Strednú Áziu je pritom stabilný už viac ako 30 rokov – odkedy zanikol Sovietsky zväz,“ povedal a dodal, že ekonomická prítomnosť Pekingu v regióne dnes „viacnásobne prevyšuje EÚ aj USA“. „Vďaka geografickej blízkosti dokáže Peking účinne využívať svoj ekonomický a geopolitický vplyv na päť štátov Strednej Ázie,“ konštatoval Spooner.

Cereteli súhlasí, že Washington výrazne zaostáva za Pekingom a Moskvou, pokiaľ ide o snahy získať priazeň regiónu. „Žiaden úradujúci americký prezident nikdy nenavštívil Strednú Áziu, zatiaľ čo čínski a ruskí lídri tam chodia každý rok – niekedy aj viackrát,“ povedal. „To sa však môže zmeniť. Objavujú sa indície väčšieho amerického záujmu, ale bude to vyžadovať jasnú stratégiu a silný záväzok.“

Napriek tomu podľa neho v posledných dvoch desaťročiach vystupuje Čína ako „jasný víťaz v tomto zápase“. „Úloha Číny v Strednej Ázii sa za 30 rokov posunula z takmer neexistujúcej na úroveň významného obchodného a investičného partnera – a čoraz strategickejšieho aktéra,“ uzatvára Cereteli.

Rusko, ktoré sa historicky na región pozerá ako na svoju sféru vplyvu, si tu tiež zachováva silné postavenie. „[No Moskva] už nedokáže ovládať Strednú Áziu tak ako počas takmer dvesto rokov,“ povedal Cereteli. „Rusko dnes stojí proti viacerým stredne veľkým mocnostiam, ktoré sa sústreďujú na svoju nezávislosť a politickú aj ekonomickú suverenitu.“

„Rastúca prítomnosť iných mocností v regióne obmedzuje schopnosť Ruska, aby uplatňovalo svoj vplyv. No ruskú moc nemožno podceňovať,“ uzatvára Cereteli.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK