Z eurofondov súkromná vila: PPA priznala pochybenie pri dotácii pre firmu blízku svojej funkcionárke
Štátna Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) až po vyše roku priznala, že pri udelení agrodotácie vo výške viac než 150-tisíc eur firme blízkej svojej funkcionárke došlo k viacerým vážnym pochybeniam. Dotácia mala ísť na výstavbu penziónu na podporu vidieckeho turizmu, no podľa zistení Nadácie Zastavme korupciu bola reálne použitá na výstavbu rodinného domu. Celý prípad má byť prepojený na podnikateľku Alžbetu Papp z kauzy Dobytkár a sprevádzajú ho podozrenia z konfliktu záujmov, časového nesúladu a nadhodnotenia rozpočtu projektu. Prípadom by sa už mala zaoberať polícia a čoskoro aj Európska komisia. Minister pôdohospodárstva Takáč činnosť PPA obhajuje, pričom avizoval podanie trestného oznámenia na opozičnú poslankyňu Remišovú.
PPA priznala pochybenie
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) po viac než roku priznala, že pridelila dotáciu firme, ktorú vlastnili dcéry jednej z jej funkcionárok – Daniely Onderišinovej. Išlo o sumu vyše 150-tisíc eur. Informovala o tom mimovládna organizácia Nadácia Zastavme korupciu (NZK). Peniaze mali byť určené na výstavbu penziónu, no podľa toho, čo mimovládka zistila, boli zneužité na stavbu rodinného domu.
„Ako je možné, že viaceré doterajšie kontroly, dokonca vykonané aj na mieste „penzióna”, tieto porušenia nevideli, ostáva zatiaľ nevysvetlené,” skonštatovala NZK, ktorá sa v súvislosti s podozreniami o neoprávnenej podpore už obrátila na políciu.
NZK uviedla, že zaregistrovala viacero signálov naznačujúcich, že došlo k neštandardnej podpore. Celý prípad má širšie pozadie a kauza je prepojená na podnikateľku Alžbetu Papp, známu z kauzy Dobytkár. Tá pôvodne priznala úplatok za vybavenie agrodotácie, no neskôr výpoveď zmenila a hovorila o splátke pôžičky. Pozemok, na ktorom stavba stojí, v minulosti vlastnila práve Papp.
Rodinný dom alebo penzión
V marci 2016 PPA schválila vyše 150-tisíc eur spoločnosti Verkad so sídlom v obci Lehnice v okrese Dunajská Streda cez Program rozvoja vidieka. Dotácia mala podporiť výstavbu penziónu – ubytovacieho zariadenia – a prostredníctvom neho aj rozvoj regionálneho cestovného ruchu.
Firma však vznikla len pár mesiacov pred schválením podpory. Napriek svojej novosti s projektom uspela. Krátko nato sa objavili podnety, že namiesto penziónu vzniká rodinný dom. PPA prípad opakovane preverovala, no neodhalila žiadne porušenia.
Miesto prišla obhliadnuť aj samotná NZK. Zistila, že budova stojí medzi bežnými rodinnými domami na okraji obce, čo vyvolalo ďalšie pochybnosti o jej skutočnom účele.
Villa Rose
Budova je označená ako ubytovacie zariadenie, avšak podľa NZK si tam nie je možné objednať služby. „Na mape, rezervačných systémoch aj na dome je nehnuteľnosť označená ako Villa Rose. Keď Nadácia zadala viacero termínov na rezerváciu ubytovania, ani v jednom nebola vila voľná,” uviedla mimovládka.
NZK ďalej skonštatovala, že ubytovacie zariadenie neodpovedalo na emailovú objednávku, pričom odkazy na sociálne siete má nefunkčné a v jednom z najznámejších ubytovacích systémov dostalo len jednu recenziu. Podľa mimovládnej organizácie by to mohlo naznačovať, že vila nie je v skutočnosti prevádzkovaná ako penzión.
Konateľka Veronika Onderišinová NZK uistila, že problém s rezerváciami preverí, pričom podľa mimovládky tvrdila, že zariadenie prijíma hostí a funguje na účel, na ktorý obdržalo prostriedky. „Účel podpory je dodržaný. Normálne ubytovávame hostí. Píšu nám sporadicky aj referencie,” uviedla konateľka v odpovedi podľa NZK.
PPA priznala pochybenie po roku
PPA priznala závažné porušenia až po viac než roku od ich zistenia, keďže kontrolu ukončila k 31.1.2024.
„Dvojnásobné použitie peňazí v rozpore s účelom, na ktorý boli poskytnuté, porušenie pravidiel, za ktorých mali byť poskytnuté, aj porušenie pravidiel pri obstaraní zhotoviteľa. Porušenia de facto plne zodpovedajú poskytnutej podpore,” zhrnula NZK zistené pochybenia.
Podľa mimovládky PPA závery kontroly dlhodobo zatajovala, pričom na otázky ohľadom kontroly reagovala len všeobecnými a vyhýbavými odpoveďami. NZK to vyhodnotila ako neochotu PPA komunikovať otvorene a transparentne, aj keď išlo o vážne zlyhania vo využívaní verejných peňazí.
Konflikt záujmov
Daniela Onderišinová, dlhoročná funkcionárka PPA, pôsobí v agentúre už od roku 2007 a v súčasnosti vedie odbor implementácie projektových podpôr. Firma Verkad patrila jej dcéram. Mohlo teda ísť o konflikt záujmov. PPA tvrdí, že v čase podpory nešlo o konflikt záujmov, pretože Onderišinová vtedy zastávala inú pozíciu. Podľa NZK pri tejto informácii PPA zavádza, pretože staršie dokumenty preukazujú opak.
Mimovládna organizácia tiež uviedla, že žiadala vysvetlenie, či PPA po zistených porušeniach podnikla nejaké kroky voči svojej funkcionárke, a pýtala sa aj na prípadné preverenie zo strany vnútorného auditu, napríklad v súvislosti s nezávislosťou kontrolórov. Odpoveď na tieto otázky do stanoveného termínu neobdržala.
PPA pritom projekt kontrolovala opakovane, aj osobne na mieste, no žiadne pochybenia neodhalila – až do poslednej kontroly, ktorá skončila v roku 2023. Nadácia však upozorňuje aj na ďalšie podozrenia, napríklad porušenie časovej postupnosti: zákon vyžaduje, aby sa najskôr podala žiadosť o podporu, až potom začala výstavba.
„Existuje podozrenie, že podstatná časť stavby bola realizovaná už pred vyhlásením samotnej výzvy, čo bolo leto 2015. Vtedy vznikla aj firma Verkad a žiadosť o podporu podala na jeseň 2015,” uviedla NZK, pričom k svojmu tvrdeniu priložila aj fotografie z roku 2014, podľa ktorých sa na stavbe už začalo pracovať.
Projekt mohol byť nadhodnotený
V prípade dotovaného projektu firmy Verkad podľa mimovládky existuje aj podozrenie z nadhodnotenia celkových nákladov, čo by umožnilo získať z verejných zdrojov vyšší podiel financovania, než povoľujú pravidlá.
„Projekt totiž prepláca náklady len do výšky 45 percent z celkového rozpočtu. Zvyšok si uhrádza žiadateľ z vlastných prostriedkov. Ak by sa hodnota projektu umelo nafúkla, pokryl by príspevok z PPA reálne oveľa vyšší podiel nákladov ako 45 %. Žiadateľ by z vlastných peňazí tak doplatil oveľa menej alebo aj nič,” vysvetlila NZK.
Projekt Verkad bol nacenený na 340-tisíc eur, z čoho štát a EÚ zaplatili 153-tisíc. V danom čase sa však podľa mimovládky porovnateľné stavby v oblasti predávali za približne 125-tisíc eur, pričom už kompletne zariadené domy stáli okolo 200-tisíc eur. Naceneniu projektu na 340-tisíc sa tak v realite nič v okolí nepribližovalo, čo posilňuje podozrenie z umelého navyšovania rozpočtu, uviedla NZK.
Remišová podáva podnet na Európsku komisiu
Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (koalícia Hnutie Slovensko, Za ľudí a KÚ) na sociálnej sieti koncom apríla oznámila, že v súvislosti s medializovanými informácia v tejto veci podáva podnet na Európsku komisiu.
Reagovala tak na zistenia portálu 360° a Nadácie Zastavme korupciu, ktoré priniesli reportáž o tom, že niektorí ľudia získali veľké dotácie z eurofondov na výstavbu nehnuteľností, ktoré mali byť oficiálne určené ako penzióny – no v skutočnosti pravdepodobne slúžia ako súkromné vily.
„Už vtedy (za predchádzajúcich vlád Roberta Fica, pozn. red.) sme upozorňovali, že státisíce, až milióny eur získavajú aj ľudia s veľmi pochybným pozadím a že hrozí, že si rôzni podvodníci z eurofondových peňazí skrátka postavia súkromné vily. Zdá sa, že prišlo na naše slová,” napísala Remišová.
Keďže podľa poslankyne súčasná vláda nevyvíja žiadne úsilie na riešenie týchto podozrení a „zločinci majú zelenú“, chce sa obrátiť priamo na orgány EÚ, aby zabezpečili nezávislé a dôsledné vyšetrenie. Zdôraznila tiež, že je to len „špička ľadovca” a jej cieľom je zabrániť ďalšiemu zneužívaniu verejných peňazí.
„Z pozadia sa vynárajú ľudia, ktorých vyšetroval ešte nebohý Ján Kuciak a podozrenia sa blížia aj k skupinám blízkych ľudí Roberta Fica a jeho klanov. Budeme sa téme venovať a nedovolíme, aby si tu ďalší podvodníci okolo Smeru robili zo zákonov trhací kalendár – a z peňazí určených na rozvoj Slovenska si stavali miliónové vily!” uzavrela.
Reakcia ministra Takáča
Na stredajšej (7. 5.) tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) k aktuálnej situácii ohľadom PPA uviedol, že za čias premiérov Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja OĽaNO), keď ministerstvo pôdohospodárstva aj PPA boli v ich rukách, prebiehali vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní (OČTK) na viacerých projektoch a napriek tomu viaceré projekty prešli a boli aj vyplatené.
„Je smiešne, že teraz sa blázni Matovič, Heger, Remišová a ďalší, ktorí od roku 2020 spravovali ministerstvo pôdohospodárstva a PPA, a teraz riešia nejaké veci, ktoré sú dlhodobé záležitosti,” skonštatoval a doplnil, že PPA je plne súčinná s OČTK.
Minister zdôraznil, že bolo vykonaných viacero kontrol a auditov, vrátane auditu Európskej komisie (EK), ktoré sa týkali aj tejto medializovanej výzvy. Výzvu podľa neho zároveň odsúhlasila samotná EK.
Šéf rezortu pôdohospodárstva reagoval aj na tlačovú konferenciu opozičnej poslankyne Remišovej. Jej výroky označil za klamstvá a spomenul, že podá trestné oznámenie za šírenie klamstiev a dezinformácií. „Zastavme korupciu je mimovládna organizácia, ktorá podporuje terajšiu opozíciu,“ uviedol minister na adresu NZK.
Dodal, že PPA je maximálne súčinná s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré reagujú na všetky podozrenia. Kontrola podľa ministra prebieha ešte približne v päťdesiatich projektoch. „Ak sa zistia nejaké pochybnosti, budú sankcie, bude sa odstupovať od zmlúv. Ale hádam nikto nechce, aby tu PPA konala na základe toho, že si tu bude opozícia nejaké veci vymýšľať,“ povedal Takáč.
Jánoš: PPA je nereformovateľná
Bývalý generálny riaditeľ PPA Jaroslav Jánoš pre Epoch Times Slovensko uviedol, že samotná kauza penziónu je len malá časť celého, od počiatku svojho fungovania nesprávne nastaveného systému PPA.
„Na tomto princípe funguje každá výzva, všetky peniaze sú takto defraudované,” komentoval situáciu ohľadom medializovanej kauzy penziónu.
Primárnou úlohou implementačnej agentúry (PPA) v členských štátoch EÚ má byť podpora pôdohospodárstva vrátane rozvoja vidieka prostredníctvom transparentného prerozdeľovania eurofondov a štátnej pomoci. Počas celej svojej histórie však PPA podľa Jánoša na Slovensku nesplnila svoj účel – mnohé projekty boli neefektívne alebo zneužité, čo viedlo k plytvaniu verejnými financiami. Kontrolné mechanizmy zlyhali a Slovensko tak podľa jeho slov nenaplnilo povinnosť chrániť ekonomické záujmy EÚ.
„Fungovanie PPA je v súčasnosti neakceptovateľné a neudržateľné, pretože v samotnom začiatku v roku 2003 bola zriadená na korupčnom systéme oligarchie a po 21 rokoch takéhoto fungovania je nereformovateľná,” konštatuje vo svojom komentári.
