Mikroplasty nájdené v krvi a orgánoch sú spájané s vyšším rizikom vzniku niekoľkých typov rakoviny
V dnešnom svete sú plastové výrobky všadeprítomné a prenikajú takmer do všetkých oblastí moderného života. Výskumy však poukazujú na znepokojujúcu súvislosť medzi týmito plastmi a ľudským zdravím. Štúdie naznačujú, že mikroplastové častice môžu poškodzovať DNA a výrazne zvyšovať riziko rôznych druhov rakoviny.
Mikroplasty a nanoplasty sú drobné častice, ktoré vznikajú rozkladom plastových materiálov. Mikroplasty sú definované ako častice s priemerom menším ako 5 milimetrov, zatiaľ čo nanoplasty vznikajúce ďalším rozkladom mikroplastov majú priemer menší ako 1 mikrometer. Tieto častice sa môžu dostať do ľudského tela rôznymi cestami – prehltnutím, vdýchnutím alebo dokonca vstrebaním cez pokožku. Keď sa dostanú dovnútra, môžu sa hromadiť v krvnom obehu, tráviacom trakte a v orgánoch, ako sú pľúca, pečeň, obličky a dokonca aj mozog.
„Plastové častice zachytené v tele môžu vyvolať biologické účinky vrátane oxidačného stresu, zvýšenej sekrécie cytokínov, poškodenia buniek, zápalu, imunitných reakcií, poškodenia DNA a neurotoxicity – to všetko je spojené s vyšším rizikom vzniku rakoviny,“ uviedol v rozhovore pre Epoch Times Ooi Hean, zástupca riaditeľa Medzinárodného centra v nemocnici Čínskej lekárskej univerzity v taiwanskom meste Taichung.
Ooi tiež uviedol, že by sa nemala prehliadať potenciálna chemická toxicita mikroplastov.
Prehľadová štúdia 2025 zdôrazňuje, že hoci mikroplasty samotné nie sú vyslovene karcinogénne, ich chemické vlastnosti im umožňujú fungovať ako nosiče rôznych toxických látok. Medzi tieto látky patria polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), ťažké kovy a zmäkčovadlá.
Hromadenie a uvoľňovanie týchto nebezpečných látok v tele môže narušiť normálne bunkové procesy, čo vedie ku genetickým mutáciám, abnormálnej proliferácii buniek a poruchám imunitného systému. Táto kombinácia faktorov vytvára priaznivé prostredie pre vznik nádorov – proces známy ako tumorigenéza.
Riziká rakoviny spojené s vystavením mikroplastom
Leukémia a lymfóm
Kostná dreň tvorí základ krvotvorného systému – je zodpovedná za tvorbu základných krvných buniek vrátane červených a bielych krviniek a krvných doštičiek.
Výskumy naznačujú, že keď sa mikroplasty dostanú do kostnej drene, môžu narušiť normálnu tvorbu krvných buniek, čo vedie k ich abnormálnemu množeniu a odchýlenému vývoju. Tým sa zvyšuje riziko vzniku hematologických malignít (nádorové ochorenia krvi), ako sú leukémia a lymfóm.
Okrem toho mikroplasty môžu cirkulovať v celom tele a interagovať s rôznymi tkanivami a orgánmi. To môže ďalej prispievať k vzniku a rozvoju nádorov v rôznych častiach organizmu.
Nádory prostaty
Štúdia z roku 2024 uverejnená v časopise eBioMedicine identifikovala mikroplasty v nádorových aj okolitých nenádorových tkanivách pacientov s rakovinou prostaty. Medzi identifikovanými mikroplastmi boli polyamid (nylon), polyetyléntereftalát (PET) a polyvinylchlorid (PVC), ktoré sa našli v oboch typoch tkanív. Polystyrén (bežne používaný v penových plastoch) sa však zistil výlučne v nádorových tkanivách.
Výskumníci tiež zistili pozitívnu súvislosť medzi hladinami polystyrénu vo vzorkách nádorového tkaniva prostaty a frekvenciou konzumácie jedla zo stánkov s občerstvením a reštaurácií, čo naznačuje možný zdroj tohto konkrétneho mikroplastu v potrave.
Hoci sa mikroplasty našli vo vzorkách nádorového tkaniva, neznamená to automaticky priamu príčinnú súvislosť, uviedol v rozhovore pre The Epoch Times Tzung-Hai Yen, riaditeľ Centra klinickej toxikológie v Chang Gung Memorial Hospital na Taiwane.
„Vznik nádoru je ovplyvňovaný mnohými faktormi – vrátane genetiky, dedičnosti, rodinnej anamnézy, individuálnej konštitúcie, ale aj stravy, životného prostredia a povolania,“ skonštatoval.
Hoci priama úloha mikroplastov pri vzniku nádorov zostáva neistá, Yen varoval, že vystavenie plastom prináša aj ďalšie možné zdravotné riziká.
„Keď sa plastové výrobky vyhodia, postupne sa rozkladajú a stávajú sa odpadom, ktorý prúdi do riek a potom do oceánov. Tam môžu interagovať s rôznymi látkami, ako sú ťažké kovy – napríklad zinok a kadmium – a endokrinné disruptory, napríklad bisfenol A (BPA) a polychlórované bifenyly (PCB). Tieto znečisťujúce látky môžu byť následne prehltnuté morskými organizmami, dostať sa do potravinového reťazca a nakoniec skončiť na našich tanieroch,“ uviedol.
Endokrinné disruptory sú vonkajšie chemické látky, ktoré narúšajú hormonálne funkcie a sú spájané s reprodukčnými poruchami, kognitívnymi poruchami, obezitou a zvýšeným rizikom rakoviny.
Rakovina hrubého čreva a konečníka
Rakovina hrubého čreva a konečníka je tretím najčastejším typom rakoviny na svete a druhou najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu – hneď po rakovine pľúc. Štúdia z roku 2023 uverejnená vo švajčiarskom časopise Cancers skúmala niekoľko možných mechanizmov, ktorými môžu mikroplasty prispievať k zvýšenému riziku vzniku kolorektálneho karcinómu.
Jedným z týchto mechanizmov je narušenie slizničnej vrstvy v črevách, ktorá zvyčajne slúži ako ochranná bariéra pre črevné bunky. Keď je táto vrstva oslabená alebo poškodená, črevné baktérie a toxíny môžu priamo interagovať s črevnými bunkami, vyvolať zápal a zvýšiť riziko karcinogenézy (t. j. vzniku rakoviny).
Vďaka svojim chemickým vlastnostiam môžu mikroplasty tiež pôsobiť ako nosiče škodlivých látok vrátane karcinogénov, toxických kovov a patogénnych mikroorganizmov. Tieto látky môžu byť vstrebávané črevnými bunkami, čo môže viesť k mutáciám DNA alebo hormonálnej nerovnováhe, ktorá podporuje množenie nádorových buniek.
Mikroplasty môžu navyše slúžiť ako nosiče baktérií, najmä kmeňov Escherichia coli (E. coli) nesúcich gén pks+. To je dôležité, pretože tieto baktérie môžu produkovať genotoxíny – látky poškodzujúce DNA – a tým zvyšovať riziko vzniku rakoviny hrubého čreva.
Rakovina pľúc
Životný cyklus plastov – od výroby až po likvidáciu – uvoľňuje do životného prostredia mikroplasty a nanoplasty, a to aj do ovzdušia.
Výskumy ukazujú, že vystavenie plastovým materiálom v práci – najmä v odvetviach zaoberajúcich sa výrobou, spracovaním alebo recykláciou plastov – môže zvyšovať riziko nádorov pľúc a intersticiálnych pľúcnych ochorení.
Prehľad 3 000 štúdií naznačil, že k šíreniu plastových častíc do ovzdušia prispieva opotrebovanie pneumatík počas jazdy aj rozklad plastového odpadu. Tieto plastové častice v ovzduší môžu vyvolávať chronické zápaly v pľúcach, čím sa zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc.
Vystavenie mikroplastom sa začína už v detstve
Expozícia mikroplastom sa začína veľmi skoro – často už v dojčenskom veku. Kontaminácia mikroplastmi je rozšírená vo vode, vzduchu, obaloch od potravín aj v bežných domácich výrobkoch. Výskumy ukazujú, že dojčatá príjmu mikroplasty z plastových dojčenských fliaš v množstve až 2 600-krát vyššom ako dospelí zo všetkých zdrojov – vody, potravín a vzduchu dohromady.
Štúdia publikovaná v časopise Nature Food v roku 2020 zistila, že dojčenské fľaše z polypropylénu (PP), bežne používané k príprave dojčenskej výživy, môžu počas prípravy uvoľniť až 16,2 milióna mikroplastových častíc na liter tekutiny. Toto množstvo sa naviac zvyšuje pri sterilizácii a pri kontakte s horúcou vodou.
Ooi odporúča namiesto plastových fliaš používať sklenené alebo silikónové fľaše a nedávať horúce mlieko do plastových nádob, pretože teplo urýchľuje uvoľňovanie škodlivých chemikálií. Ďalej odporúča výber potravinárskeho silikónu, aby sa minimalizovalo riziko vystavenia nekvalitným materiálom.
Plastové častice sú bežné v balenej vode
Okrem dojčenských fliaš bolo významné množstvo plastových častíc nájdené aj v balenej vode.
Štúdia z roku 2024 uverejnená v prestížnom odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) analyzovala mikroplasty a nanoplasty v troch populárnych značkách balenej vody. Výskumníci vyvinuli metódu hyperspektrálneho stimulovaného Ramanovho rozptylu (SRS), ktorá umožňuje presnú detekciu nanoplastov až na úroveň jednotlivých častíc. Analýza ukázala, že jeden liter balenej vody obsahoval približne 240 000 plastových častíc, z ktorých 90 % tvorili nanoplasty, čo výrazne prekračuje skoršie odhady.
Nová metóda umožňuje rýchlu detekciu častíc s veľkosťou do 100 nanometrov a detailné profilovanie ich zloženia a tvaru, čo poukazuje na zložitosť znečistenia nanoplastmi.
Vo vzorkách boli identifikované častice siedmich typov plastov vrátane PET (bežne používaný pri výrobe fliaš na vodu) a nylonu (používaného pri filtrácii a úprave vody). Ďalšie zistené plasty – ako PVC, polymetylmetakrylát (PMMA) a polystyrén (PS) – sa tiež používajú pri úprave vody.
Pri nákupe potravín a nápojov odporúča Ooi uprednostňovať papierové obaly, sklenené fľaše alebo kovové plechovky, aby sa minimalizovalo vystavenie plastom. Podľa neho:
- Sklo je chemicky stabilné a neuvoľňujú sa z neho mikroplasty.
- Nerezová oceľ je odolná voči teplu a bezpečná, avšak nie je vhodná na dlhodobé skladovanie kyslých nápojov, pretože môže dochádzať k uvoľňovaniu kovov.
- Keramika je vhodná na horúce nápoje a pokrmy, ale je dôležité vybrať si bezolovnatú glazúru.
Znečistenie čaju mikroplastmi
Mikroplasty sa uvoľňujú aj z čajových vrecúšok pri lúhovaní.
Štúdia z roku 2024 uverejnená v časopise Chemosphere hodnotila úroveň kontaminácie mikroplastmi v bežne používaných čajových vrecúškach. Vedci analyzovali tri typy komerčne dostupných čajových vrecúšok vyrobených z nylonu-6, polypropylénu a celulózy. Výsledky ukázali, že všetky tri typy uvoľňujú do vody významné množstvo mikroplastov a nanoplastov, ktoré sa potom pri konzumácii môžu dostať do krvného obehu.
Analýza pohybu nanočastíc odhalila nasledujúce:
- Polypropylénové čajové vrecúška uvoľnili asi 1,2 miliardy nanočastíc na mililiter čaju
- Celulózové vrecúška asi 135 miliónov nanočastíc
- Nylon-6 vrecúška asi 8,18 milióna nanočastíc
Ooi preto odporúča uprednostňovať sypané čaje alebo nebielené papierové čajové vrecúška, aby sa znížilo riziko expozície mikroplastom.
Yen zase navrhuje zaradenie opakovane použiteľných materiálov do každodenného života – napríklad látkových nákupných tašiek a riadu z dreva, skla, keramiky alebo bambusu.
„To je tiež účinný spôsob, ako obmedziť množstvo mikroplastov, ktoré sa dostávajú do nášho potravinového reťazca,“ dodal.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
