Štátne oslavy v ére konsolidácie: slovenské miliónové podujatia verzus česká striedmosť
Spôsob, akým štát oslavuje svoje dejinné míľniky, vypovedá o kondícii jeho demokracie podobne ako stav verejných financií. Dáta z roku 2025 odhaľujú výrazný rozdiel v hospodárení aj v samotnej filozofii štátnych slávností medzi Českou a Slovenskou republikou. Kým obe krajiny čelili výrazným rozpočtovým tlakom, ich prístup k financovaniu oficiálnych výročí sa vydal opačnými smermi. Zatiaľ čo Praha stavila na decentralizáciu, občiansky sektor a rozpočtovú zdržanlivosť, Bratislava sa viac spoliehala na centralizované a ekonomicky náročnejšie podujatia financované priamo z vládnych rezerv a rezortu obrany.
V stredoeurópskom priestore pritom nejde o ojedinelý jav. Aj v Maďarsku a Poľsku sa štátne sviatky dlhodobo využívajú ako nákladný nástroj budovania národnej hrdosti a politickej prezentácie. Budapešť tradične investuje milióny do veľkolepých osláv Dňa svätého Štefana spojených s masívnou vizuálnou šou na Dunaji. V roku 2024 vláda Viktora Orbána na oslavy minula 38 miliónov eur.
Varšava sústreďuje značné prostriedky do masových vojenských prehliadok počas augustového sviatku armády. Celkové náklady na organizáciu každoročne presahujú 2 milióny eur. K modelu štátom riadenej pompéznosti sa v roku 2025 priblížilo aj Slovensko.
Miliónové rozpočty v čase uťahovania opaskov
Slovenská vláda čelila v roku 2025 ostrému kontrastu medzi prísnou fiškálnou konsolidáciou, sprevádzanou zvyšovaním daní či rušením voľných dní pri niektorých sviatkoch — a štedrým financovaním vládnych osláv.
Analýzy verejných výdavkov ukázali, že za dva roky minula vláda na veľké štátne podujatia celkovo viac ako päť miliónov eur. V samotnom roku 2025 sa najväčšie sumy sústredili do troch kľúčových podujatí pod gesciou Ministerstva obrany SR a Úradu vlády SR:
1. Oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny, ktoré sa konali 8. mája 2025 v Piešťanoch. Štát na organizáciu podujatia, ktorého súčasťou bolo kladenie vencov, prezentácia ozbrojených síl a nasadenie policajtov aj vojakov, vyčlenil vyše 705-tisíc eur.
2. Celonárodné oslavy sv. Cyrila a Metoda z 5. júla 2025 na hrade Devín. Vláda schválila rozpočet vo výške 750-tisíc, pričom 720-tisíc eur pochádzalo priamo z rozpočtu ministerstva obrany na celodenný historicko-kultúrny program a večerný galaprogram vysielaný verejnoprávnou televíziou.
3. Oslavy 81. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici z 29. augusta 2025. Na pripomenutie si výročia SNP vládny kabinet uvoľnil viac ako 636-tisíc eur.
Tieto tri podujatia v priebehu štyroch mesiacov odčerpali zo štátnej kasy vyše dva milióny eur.
Alternatíva: kofinancovanie, samosprávy a silná občianska spoločnosť
Česká republika zvolila odlišný prístup k organizovaniu štátnych osláv. Namiesto jednorazových státisícových vládnych produkcií sa v Česku viac spoliehajú na systém viaczdrojového financovania, v ktorom štát vystupuje len ako jeden z partnerov popri samosprávach, súkromných nadáciách a samotných občanoch.
V máji 2025 si aj Česi pripomenuli 80. výročie konca druhej svetovej vojny. Kým oficiálne štátne a hradné akty sa držali v tradičnom, rozpočtovo striedmom protokolárnom rámci, hlavnú ťarchu celospoločenských osláv niesol neziskový sektor a mestá.
Projekt Nezapomeňme 80, ktorý vyvrcholil celodenným podujatím na Václavskom námestí v Prahe a prebehol vo viac ako stovke českých miest, organizovala neziskovka Post Bellum (Paměť národa) s výraznou finančnou podporou súkromnej Nadace PPF a jednotlivých radníc.
Tradičné Slavnosti svobody zase financovalo primárne mesto Plzeň s príspevkami kraja a účelovými dotáciami v rádoch jednotiek miliónov českých korún (v prepočte desiatok tisíc eur).
28. októbra 2025 Česko oslavovalo Deň vzniku samostatného československého štátu. Oslavy na Pražskom hrade pod vedením prezidenta Petra Pavla prebehli v štandardnom režime v rámci bežnej rozpočtovej kapitoly Kancelárie prezidenta a bez mimoriadnych vládnych dotácií.
No a napokon 17. novembra 2025 si Česi pripomenuli Deň boja za slobodu a demokraciu.
Najväčšie podujatie v Prahe Korzo Národní, ktoré organizuje občianske združenie Díky, že můžem, získalo od Ministerstva kultúry ČR v roku 2025 dotáciu vo výške 700-tisíc českých korún (približne 28-tisíc eur). Zvyšok rozpočtu pokryli kraje, pražský magistrát a tisíce drobných darcov cez verejné zbierky a online kampaň. V nej samotní občania prispeli sumou presahujúcou 280-tisíc korún (približne 11-tisíc eur). Tohto roku kvôli výpadku štátnej dotácie občania dokonca vyzbierali vyše deväť miliónov korún, v prepočte takmer 370-tisíc eur.
Národná hrdosť verzus politický marketing
Rozdielne modely financovania sa odrážajú aj vo verejnej diskusii v oboch krajinách. Na Slovensku vyvolalo najmä vyčlenenie 750-tisíc eur na cyrilo-metodské oslavy na Devíne v roku 2025 kritiku vládnej koalície.
Kritici z radov opozície a mimovládneho sektora takéto výdavky v čase konsolidácie označili za prejav papalášizmu a štátnej propagandy.
Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka rozpočet na oslavy ostro odsúdil a označil ho za „koncentrát zvrhlosti smeráckej politiky“ v situácii, keď vláda občanom tvrdí, že sa nedá šetriť a zvyšuje im dane.
Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Za ľudí) podujatie nazvala predraženým „divadlom za 750-tisíc eur“ a poslanec Gábor Grendel (Hnutie Slovensko) kritizoval zneužívanie kresťanského odkazu na politické ciele. Kritike čelil aj samotný rezort obrany za to, že namiesto posilňovania obranyschopnosti krajiny supluje úlohu eventovej agentúry, pričom veľké zákazky cez rezort obrany podliehajú voľnejším pravidlám verejného obstarávania.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) však vysoké sumy nepovažuje za premrštené a označuje ich za efektívne vynaložené prostriedky na budovanie národného povedomia. Kaliňák argumentoval tým, že rezort chcel pripraviť dôstojné podujatie pre širokú verejnosť s celodenným programom zadarmo, ktorý zahŕňal ukážky remesiel, dielne hlaholiky či priamy televízny prenos. Podľa jeho slov boli náklady v predchádzajúcom roku síce polovičné, no pokrývali iba večernú časť, zatiaľ čo rozšírený formát mal občanom hlbšie priblížiť význam príchodu vierozvestcov pre vzdelanosť a štátnosť Slovanov.
V Česku má verejná debata o nákladoch na oslavy iný charakter, keďže verejnosť a médiá menej sledujú státisícové vládne účty a viac sa sústreďujú na prísnu hospodárnosť a dotačnú spravodlivosť.
Počas osláv 80. výročia konca vojny v Plzni v máji 2025 sa terčom kritiky historika Jiřího Klůca nestalo plytvanie, ale naopak prílišná šetrnosť radnice, ktorá 99-ročnému americkému veteránovi Harrymu Humasonovi síce uhradila hotel a dopravu z Prahy, no nepreplatila mu nákladné letenky z USA.
Plzenský magistrát sa bránil tým, že dodržiava striktné rozpočtové pravidlá a hradil presne to, o čo rodina požiadala. Po mediálnom tlaku deklaroval ochotu náklady kompenzovať.
Súvisiace škrty v rozpočte českého ministerstva kultúry naposledy rozvinuli diskusiu medzi bývalým ministrom Martinom Baxom a súčasným šéfom rezortu Otom Klempířom o udeľovaní dotácií na organizáciu štátnych sviatkov.
17. november bez vládnych miliónov
Najväčší rozdiel slovenského prístupu k štátnym sviatkom naplno odhaľuje blížiaci sa 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu. Kým na oslavy v Piešťanoch, na Devíne a v Banskej Bystrici v minulosti vláda uvoľnila zo štátnej kasy milióny eur, výročiu Nežnej revolúcie venuje omnoho menej pozornosti.
Vládna koalícia navyše v rámci jedného z konsolidačných balíkov zrušila 17. november ako deň pracovného pokoja. Hoci formálne ostáva štátnym sviatkom, zamestnanci počas neho nemajú nárok na voľno ani sviatočné príplatky.
Ťarcha dôstojnej pripomienky pádu totality a obrany demokratických hodnôt preto tento rok leží predovšetkým na pleciach politickej opozície a občianskeho sektora, ktoré podujatia financujú zo straníckych rozpočtov a transparentných verejných zbierok.
Prípravy na tohtoročný 17. november však zároveň odhalili napätie na opozičnej scéne a rozdelili podujatia do viacerých línií. Na pódium hlavného zhromaždenia na Námestí SNP v Bratislave pozvalo najsilnejšie opozičné hnutie Progresívne Slovensko široké spektrum opozičných a mimoparlamentných strán, pričom účasť potvrdili SaS, KDH, Demokrati aj Maďarská aliancia. Pozvanie dostali aj menšie subjekty ako Za ľudí, Sme rodina či Kresťanská únia.
Jednotné opozičné pódium v Bratislave odmietol líder Hnutia Slovensko Igor Matovič, ktorý pozvánku od PS neprijal s argumentom, že nebude stáť na jednom pódiu so stranami, ktoré nevedia jednoznačne vylúčiť povolebnú spoluprácu so súčasnou vládnou koalíciou. Hnutie Slovensko tak 17. novembra 2026 organizuje vlastné paralelné protestné zhromaždenia v siedmich krajských mestách.
Popri politických mítingoch organizujú občianske iniciatívy Chcem tu zostať, Platforma pre demokraciu a Mestá za demokraciu celoslovenský multižánrový Festival Nežná! v bratislavskej Starej tržnici a v ďalších viac ako dvadsiatich slovenských mestách. Organizátori na čele s Erikom Klimentom sa striktne vymedzili ako nestranícka platforma, na ktorej pódiách politici nevystúpia. Priestor dostanú výlučne umelci, hudobníci, herci a zástupcovia občianskej spoločnosti.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
