
Sedem rokov v Madride: Barbora odhaľuje, čo turistom uniká a prečo si mesto zamilovala (Rozhovor)
Barbora pochádza z Modrého Kameňa a v Madride žije už sedem rokov. Do španielskej metropoly ju priviedla láska. Vďaka svojmu manželovi sa naučila po španielsky a postupne si zamilovala aj samotné mesto. Dnes pracuje ako súkromná turistická sprievodkyňa a podobné nadšenie sa snaží prebudiť aj vo svojich klientoch. Madrid, ktorý sa stal jej domovom, ju dodnes fascinuje bohatou históriou, výbornou gastronómiou, uvoľnenou atmosférou a malebnými zákutiami.
Epoch Times Slovensko: Ako vyzerá bežný deň v Madride? Začnime ránom…
Barbora Babicová: Keďže slnko tu vychádza približne o dve hodiny neskôr než na Slovensku, mnohí Španieli začínajú deň o niečo neskôr. Školy či úrady začínajú fungovať okolo 9.00, mnohé obchody však otvárajú až predpoludním. Na Slovensku som bola zvyknutá ísť k lekárovi veľmi skoro ráno, tu ma ešte nikdy neobjednali na vyšetrenie pred 9.00.
Prekvapiť môžu aj raňajky postojačky v bare. Mnohí Madridčania si ráno často zájdu do svojho obľúbeného baru na rohu, dajú si café con leche (kávu s mliekom) a niečo malé pod zub, postoja pri pulte pár minút a pokračujú ďalej do práce. Sú to také malé rituály.
Aký je váš ranný rituál, na ktorý ste nabehli práve v Madride?
Pravdupovediac, nemám žiadny typický ranný rituál, pretože zvyčajne neraňajkujem. No môj španielsky manžel si každé ráno dáva kávu s croissantom alebo iným sladkým pečivom. Španieli totiž milujú sladké raňajky. Kto však uprednostňuje slané, môže si dať pan tumaca – typický katalánsky opečený chlieb potretý čerstvou paradajkovou dužinou a pokvapkaný olivovým olejom. Niekto si naň ešte pridá typickú španielsku sušenú šunku – jamón serrano či ibérico. Obľúbenými nedeľnými raňajkami sú churros con chocolate – vyprážané pásiky cesta, ktoré sa namáčajú do horúcej čokolády.
V čom sa pracovný deň Madridčanov najviac líši od toho nášho?
Väčšina ľudí začína v Madride pracovať okolo 9.00, no mnohí končia až o 20.00. Je to spôsobené dlhšou pauzou na obed, ktorá akoby rozdelí deň na dve časti. Obedná prestávka tu často trvá hodinu až dve. Ľudia sa tak môžu v pokoji najesť, vybaviť nákupy, zájsť na poštu, zacvičiť si alebo si jednoducho na chvíľu oddýchnuť. To je tá slávna siesta. Netreba si to však predstavovať tak, že všetci si idú domov pospať. Ide skôr o to, že malé obchody v čase obeda, teda okolo 14.00, zatvoria, aby sa aj predavači mohli najesť a trošku si oddýchnuť, a znovu otvoria až okolo 17.00. Reštaurácie zase zatvárajú kuchyne okolo 16.00 a znovu ich otvoria na večeru až okolo 20.00. Španieli totiž zvyčajne nevečerajú pred 21.00.
Má teda obed v živote Španielov mimoriadne dôležité miesto?
Áno, dá sa povedať, že obed je tu posvätný, ale nie kvôli jedlu samotnému – ide skôr o to, čo obed reprezentuje. Kým na Slovensku som mala pocit, že obed je nutnosť, ktorú treba čo najrýchlejšie odbaviť, aby sme sa mohli vrátiť k práci, tu je to presne naopak. Práca počká, no obed nie. Rovnako dôležitá je aj spoločnosť. Málokedy vidím niekoho obedovať samého.
Obed v Španielsku zvyčajne prebieha od 14.00 do 16.00. To je čas, keď sa reštaurácie zaplnia. Veľmi obľúbené je takzvané menú del día, teda denné menu pozostávajúce z troch chodov. Prvým chodom je zvyčajne niečo bezmäsité – šalát, studená polievka gazpacho či salmorejo alebo morské plody, druhým chodom je mäso alebo ryba a potom nasleduje dezert alebo káva. V cene býva zahrnutý aj chlieb a nápoj. Španieli pritom jedia chlieb takmer ku všetkému, dokonca aj k cestovinám. Niekedy si dajú pohárik alkoholu na záver obeda, tzv. chupito, čo je zvyčajne bylinkový alebo krémový likér.
Ako návštevník Madridu spozná autentickú reštauráciu, do ktorej chodia najmä miestni?
Typický podnik určite nebude mať obrázkové menu alebo menu v angličtine. Najautentickejšie podniky ho majú napísané kriedou na tabuli, rukou či vytlačené na jednoduchom papieri. V niektorých vám ho dokonca čašník vymenuje. Interiér býva jednoduchý – obyčajné stoličky, na stenách staré fotografie mesta či rodiny majiteľa. Hostia sa často poznajú s čašníkom a atmosféra je celkovo hlučnejšia, chaotickejšia a uvoľnenejšia. Zlým znamením je, ak vás do reštaurácie niekto láka priamo na ulici. Dobrý podnik takúto reklamu určite nepotrebuje. A ak vidíte plnú reštauráciu o 13.00 či o 19.00, sú tam takmer isto iba turisti.

Podľa čoho spoznáte pravého Madridčana? Má nejaké typické zvyky či spôsob správania?
Nepôjdu tam, kde sú turisti. Typickí Madridčania zvyčajne nechodia do centra, keď nemusia. Nestretnete ich na hromadných udalostiach, ako je rozsvecovanie vianočných svetiel alebo oslavy Nového roka na námestí Puerta del Sol.
Obliekajú sa zvyčajne elegantnejšie a decentnejšie. Aj keď je 35 stupňov, málokedy uvidíte Madridčana v žabkách či kraťasoch – nosia skôr ľahké plátené nohavice a polokošele, dámy zase obľubujú jednoduché šaty, balerínky či elegantné šľapky. V chladnejších mesiacoch muži zase nosia typické prešívané vesty v kombinácii s košeľou. Takýto štýl tu má aj vlastné pomenovanie – cayetano.
Miestni sa po meste zvyčajne pohybujú rýchlo, keďže presne vedia, kam idú. Pri stretnutí sa bozkávajú na obe líca a všeobecne rozprávajú hlasnejšie a viac gestikulujú. A existuje tiež veľmi pekné porekadlo Madrileño no se nace, se hace, čo znamená, že Madridčanom sa človek nenarodí, ale sa ním stane.
Existuje v Madride aj nejaký zvyk pri stolovaní, ktorý vás prekvapil?
Nie sú to madridské, ale celkovo španielske zvyky stolovania – tapas a sobremesa. Podstatou tapas je spoločné stolovanie a delenie sa o jedlo. Keď si objednáte tapas alebo raciones (čo sú menšie porcie jedla), očakáva sa, že si všetci budú naberať zo spoločných tanierikov, ktoré čašník postupne servíruje do stredu stola. Na rozdiel od Slovenska si tu každý nemusí objednávať vlastné jedlo. Spoločne sa dohodnete, čo si dáte, a jednotlivé porcie si potom rozdelíte. Výnimkou je už spomínané menú del día, keď každý dostáva svoju vlastnú porciu. Spomenula som tiež zvyk sobremesa. Je to čas po jedle, ktorý sa venuje výlučne rozhovorom bez akéhokoľvek náhlenia. Nikto sa nikam neponáhľa a ani čašník vás nenúti, aby ste čo najskôr uvoľnili stôl.
Ak by sme sa ocitli na rodinnej večeri u vás, tak čo by určite nechýbalo na stole?
Môj manžel je gallego, teda Galícijčan. Pochádza z regiónu Galícia, ktorý je známy kvalitnými rybami, morskými plodmi a hovädzím mäsom. Takže to sú typické jedlá, ktoré sa objavujú na stole mojej svokry. Osobne milujem jej ryby a najmä grilované sardinky a domácu arroz de marisco (teda ryžu s morskými plodmi na štýl paelly), ktorá sa však robí iba pri špeciálnych rodinných príležitostiach.
Každý región Španielska má svoje typické jedlá a v Madride sú to napríklad držky callos a la madrileña v štýle perkeltu s krvavnicou, klobásou, slaninkou a cícerom. Cícer je celkovo asi najpopulárnejšou strukovinou v Španielsku. Domáce večere bývajú skôr ľahšie. Často sa podáva tortilla de patatas, teda španielska omeleta zo zemiakov a vajec, šaláty s tuniakom či krevetami alebo croquetas – vyprážané krokety z hustého bešamelu, najčastejšie so španielskou sušenou šunkou jamón, tvarované do malých valčekov či guľôčok. Pre Španielov je typické, že nemajú veľké večere, skôr idú picar algo – teda si niečo zobnúť.

Ako vyzerajú vaše stretnutia s manželovou rodinou a priateľmi? V čom sa líšia od rodinných posedení na Slovensku?
Na Slovensku je rodinné stretnutie väčšinou udalosť, ktorá sa plánuje vopred, má svoj pevný začiatok a koniec a často sa odohráva doma – niekto navarí, všetci sedia pri jednom stole a jedlo je akoby stredobodom celého stretnutia. Tu je to voľnejšie a spontánnejšie. Stretnutie sa môže začať v jednom bare pri pive, pokračovať v inom pri tapas a niekedy sa počas večera pridajú alebo odídu ďalší ľudia bez toho, aby to niekoho vyrušovalo.
Ak sa rodina stretne doma, príprava jedla nezostáva len na gazdinej, ale je typické, že nejaké tapas či raciones prinesú hostia. Je úplne bežné, že na vianočnú večeru prinesieme s manželom empanadas, čo je v Galícii typické cesto plnené mäsom či morskými plodmi. Švagriná prinesie majonézový šalát podobný nášmu vianočnému, ale s tuniakom a olivami. A svokra pripraví len grilované krevety a zeleninový šalát.
Kde sa Madridčania stretávajú, keď nechcú ísť do reštaurácie alebo baru?
Keď chcú byť Madridčania vonku bez toho, aby míňali peniaze v podniku, zájdu zvyčajne do parku. Cez víkend v nich môžete vidieť rodiny na pikniku, skupiny priateľov s fľašou vína, ľudí hrajúcich futbal na provizórnych ihriskách, skupinky rodičov s deťmi na detských ihriskách. Madridčania tiež radi športujú, takže v parkoch často stretnete bežcov, cyklistov či ľudí cvičiacich jogu. Takmer každá štvrť má aj svoje malé námestie, kde sa miestni radi stretávajú, posedávajú na lavičkách a rozprávajú sa.
Ktoré miesta obľubujú najmä domáci, no turisti ich často obchádzajú?
Sú to najmä malé námestia mimo centra – napríklad Plaza de Olavide v štvrti Chamberí. Obľúbená je aj oddychová zóna Madrid Río pozdĺž rieky Manzanares, ktorá vznikla po presunutí časti diaľnice pod zem. Ja mám veľmi rada miesto vo Vallecas, ktoré sa volá Siete Tetas, teda Sedem pŕs. Sú to malé pahorky vhodné na piknik, z ktorých je pekný výhľad na západ slnka. S priateľmi sa tiež radi stretávame na miestnych trhoch. Sú to klasické trhoviská, kam chodia miestni nakupovať zeleninu a ryby, no ich súčasťou sú aj autentické bary. Ten v našej štvrti sa volá Mercado de Maravillas, teda Trh zázrakov.

Ako turistická sprievodkyňa sa denne stretávate so zahraničnými návštevníkmi. Ako vnímajú Madridčania rastúci počet turistov?
Toto je hlavne v posledných rokoch veľmi citlivá téma. Na jednej strane sú Madridčania voči turistom všeobecne otvorení a pohostinní. No čoraz častejšie sa mi v centre stáva, že narazím aj na podráždenú obsluhu. Ide však skôr o rastúcu frustráciu z masového turizmu než o nevraživosť voči jednotlivým návštevníkom. Mnohé tradičné podniky vytláčajú moderné hipsterské kaviarne či fast foody, takže centrum mesta postupne stráca svoje typické čaro. Turizmus navyše prispieva k rastu cien, najmä bývania.
Ako to vyzerá v klasickom susedstve?
Jednotlivé barrios, teda madridské štvrte, fungujú takmer ako malé dediny uprostred veľkomesta. Ľudia chodia celé roky do tých istých barov, kde ich čašníci poznajú po mene a vedia, čo si zvyčajne objednávajú. Aj predavači v miestnych obchodoch, pekárňach či na trhoch si pamätajú svojich stálych zákazníkov a ich nákupné zvyklosti. V mnohých štvrtiach majú obyvatelia všetko potrebné poruke – od lekárov, škôl a obchodov až po pošty, banky či reštaurácie. Zaujímavé je aj to, že ľudia sa tu často viac stotožňujú so svojou štvrťou než so samotným Madridom.
Nie každý má však to šťastie, že nájde všetko potrebné vo svojej štvrti. Mnohí obyvatelia musia denne dochádzať do práce na opačný koniec mesta, čo v rozľahlom Madride znamená aj dlhé hodiny strávené na cestách.
A ako vyzerá každodenný život vo vašej štvrti?
V našej štvrti žije početná latinskoamerická komunita, vďaka čomu mám možnosť bližšie spoznávať jej kultúru a spôsob života. Jej obyvatelia sú veľmi muzikálni a z okien často počuť rytmy salsy, reggaetonu či bachaty. Majú tu vlastné bary, reštaurácie, kaderníctva aj malé obchodíky. Samozrejme, žije tu aj veľa Španielov. Susedia sa mi vždy pozdravia a starší ľudia často posedávajú na lavičkách pred bytovkami a pozorujú dianie na ulici.


S Madridčanmi prichádzate denne do kontaktu. Dokážu vás ešte niečím prekvapiť?
Určite. Najmä svojou bezprostrednosťou a srdečnosťou. Vždy ma poteší a niekedy až dojme, keď sa ku mne niekto správa milo. Tu sa s vami pokojne aj na ulici či v obchode dá do reči niekto úplne cudzí, osloví vás mi reina (moja kráľovná), cielo (nebo) či guapa (pekná) a mne sa to zdá stále rovnako pekné, ako keď som to zažila prvýkrát.
Turisti spoznávajú Madrid najmä prostredníctvom známych pamiatok. Kde sa však podľa vás skrýva jeho skutočné čaro?
Povedala by som, že skutočný Madrid sa vždy skrýva hneď za rohom turistickej pamiatky a v malých detailoch. Treba sa zatúlať do uličiek aj mimo centra, na malé námestia. Pre mňa je stále takýmto miestom nedeľný blšák El Rastro v štvrti La Latina. Môžete tam počúvať pouličných umelcov, nakúpiť rôzne zberateľské predmety, staré platne či knihy, ale aj úplné somarinky a zastaviť sa na nejaké tapas v miestnych tradičných baroch.
Ďakujeme za rozhovor!
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .