Kam sa podel covid-19 a čo hovoria čísla nadúmrtnosti o tom, ako Slovensko zvládlo pandémiu
Za tri roky pandémie vymazal covid-19 zo slovenskej mapy mesto vo veľkosti Nových Zámkov. Na prelome rokov 2019 a 2020 sa z čínskeho Wu-chanu začal šíriť neznámy koronavírus, ktorý v priebehu niekoľkých mesiacov paralyzoval svet a nevyhol sa ani Slovensku. Vírus SARS-CoV-2, ktorý má ochorenie covid-19 na svedomí, potvrdili laboratórne analýzy, genetické sekvenovanie, klinické pozorovania aj epidemiologické údaje z rôznych krajín. V čase vrcholiacej krízy zdravotnícke zariadenia kolabovali od náporu pacientov a mnohí odborníci sa zhodovali na tom, že odpoveďou na covid-19 bude vakcína. Čoraz viac sa však ozývali aj kritické hlasy.
Ako to celé začalo
Prvé prípady nezvyčajného zápalu pľúc zaznamenali čínske úrady v meste Wu-chan v decembri 2019, Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) o nich upovedomili v posledný deň roka. Začiatkom januára 2020 čínski vedci identifikovali nový koronavírus, ktorý neskôr dostal označenie SARS-CoV-2. Ochorenie, ktoré spôsobuje, bolo pomenované covid-19.
Čínske úrady 11. januára oznámili prvé známe úmrtie spojené s novým ochorením. Vírus sa medzitým šíril aj za hranice Číny. WHO 30. januára vyhlásila stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu, 11. marca 2020 označila situáciu za pandémiu.
Vírus sa tak šíril na všetkých kontinentoch. Zatiaľ čo časť nakazených mala len mierne alebo žiadne príznaky, ďalší pacienti trpeli závažným zápalom pľúc, potrebovali kyslíkovú liečbu či intenzívnu starostlivosť.
Časová os šírenia koronavírusu poukazuje na utajovanie informácií čínskym režimom
Webový projekt Axios zverejnil časovú os, ktorá ukazuje priebeh šírenia koronavírusu v Číne v prvých dňoch a to, ako sa tamojšie úrady snažili čo najdlhšie utajiť informácie.
10. decembra 2019: Wei Guixin, prvý známy pacient s covid-19, začína pociťovať príznaky.
16. decembra 2019: Pacient je prijatý do nemocnice v meste Wu-chan s obojstrannou infekciou pľúc. Personál nemocnice zistí, že pracoval na miestnom trhu so zvieratami.
27. decembra 2019: Zdravotnícke orgány v meste Wu-chan už vedia, že ochorenie spôsobuje nový koronavírus.
30. decembra 2019: Riaditeľ ústrednej nemocnice vo Wu-chane I Fen zverejňuje informácie o novom koronavíruse na sociálnej sieti Wech. Dostáva pokarhanie a príkaz od čínskych úradov nešíriť informácie o ochorení.
30. decembra 2019: Lekár z Wu-chanu, pán Li Wen-liang, tiež informuje Číňanov na sieti Wech. Varuje, že nový koronavírus je podobný SARSu. Úrady následne lekára predvolajú na výsluch a zakážu mu šíriť informácie. (Li Wen-liang o päť týždňov neskôr zomrel na covid-19.)
31. decembra 2019: Čína oznamuje Svetovej zdravotníckej organizácii prípady neznámej choroby.
január 2020: Čínska polícia vypočúva ďalších osem lekárov, ktorí nahlásili nový koronavírus.
1. január 2020: Úradník v meste Wu-chan, hlavnom meste provincie Hubei, nariaďuje laboratóriám, ktoré už identifikovali základné parametre vírusu, aby netestovali ďalšie vzorky a existujúce vzorky zničili.
9. január 2020: Čína oznamuje, že zmapovala genóm nového vírusu. V skutočnosti sa to čínskym vedcom podarilo už o týždeň skôr, ale informáciu mali zakázané zverejniť.
13. januára 2020: Prvý potvrdený prípad nákazy mimo Číny v Thajsku.
18. január 2020: Oslavy čínskeho nového roka. Desaťtisíce ľudí sa zhromaždili vo Wu-chane na slávnostnej hostine.
19. januára 2020: Peking vysiela do Wu-chanu epidemiológov.
23. januára 2020: Karanténa. Wu-chan a tri ďalšie mestá sú úplne izolované. Wu-chan v tomto čase opúšťa približne päť miliónov ľudí, ktorí neboli testovaní na covid-19.
Prípady umlčovania vedcov a novinárov Čínskou komunistickou stranou
- Oftalmológ Li Wen-liang (varoval pred novým nebezpečným vírusom)
- Primárka pohotovostného oddelenia centrálnej nemocnice vo Wuchane pani Ai Fen
- 450 prípadov občanov zatknutých za „šírenie fám na internete“
- Zmiznutie novinárov: podnikateľa Fang Pina, právnika Chen Qiushiho a novinára na voľnej nohe Li Cehua (pokúšali sa informovať o situácii)
- Vyhostenie niekoľkých zahraničných novinárov
Štúdia: Ak by čínsky režim zakročil skôr, bolo by o 95% menej nakazených
Štúdia britskej Southamptonskej univerzity uvádza, že ak by čínsky režim konal skôr, mohol vírus zastaviť už v zárodku. Ak by Peking zasiahol o týždeň skôr, podľa štúdie by sa vyskytlo o 66 % menej prípadov. Ak by podnikol kroky o dva týždne skôr, počet nakazených by klesol o 86 %. Ak by čínsky režim nečakal tri týždne, ale konal okamžite, bolo by nakazených o 95 % menej, čím by sa výrazne znížilo riziko rozšírenia choroby za hranice Číny, uvádza sa v štúdii.
Keby čínsky režim šesť týždňov nezatajoval existenciu vírusu a začínajúcej epidémie a nezatváral tých, ktorí sa snažili na nebezpečenstvo upozorniť, situácia by sa nemusela vyvinúť do takého rozsiahleho štádia, tvrdí publikácia.
Covid na Slovensku
Na Slovensku oznámili prvý potvrdený prípad covidu-19 začiatkom marca 2020. Vtedajšia slovenská vláda na čele s Petrom Pellegrinim (Smer-SD) zaviedla mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nákazy pomerne skoro. Zaviedla celonárodný lockdown, zatvorila hranice a zastavila časť ekonomiky.
Zavreli sa všetky materské školy, základné aj stredné školy, univerzity a všetky voľnočasové zariadenia ako lyžiarské strediská, wellness centrá, zábavné parky, aquaparky, bary, diskotéky, kultúrne zariadenia. V obchodných centrách mohli občania cez víkend nakúpiť len potraviny, drogériu či lieky. Zároveň sa zaviedla povinná 14-dňová karanténa pre všetkých, ktorí sa vrátili zo zahraničia.
13. marca 2020 v relácii Rádia Express premiér Pellegrini povedal: „Som rád, že Slovenská republika v porovnaní s inými krajinami je dnes v mnohých oblastiach prvou krajinou, ktorá prijíma takéto tvrdé opatrenia.“ a dodal: „Ľudí, ktorí nedodržiavajú karanténu, treba nahlásiť polícii.“
Počas nasledujúcich vĺn pandémie sa však naplno ukázali problémy v slovenskom zdravotníctve, v logike testovania, trasovania kontaktov aj v koordinácii rozhodnutí.
Nástup Matovičovho kabinetu znamenal podľa jeho kritikov nepredvídateľný manažment pandémie a opakované celoplošné testovanie. Slovenská spoločnosť navyše čelila silnej politickej polarizácii. Vtedajšia opozícia na čele s Robertom Ficom (Smer-SD) spochybňovala vážnosť ochorenia covid-19, pričom odmietala dodržiavať vládne opatrenia, v rozpore s ktorými organizovala verejné zhromaždenia a bojkotovala vládnu kampaň, ktorá sprevádzala očkovanie.
Skorý lockdown vlády Petra Pellegriniho v roku 2020 síce pomohol udržať nízke čísla v prvej vlne, no následné vlny odhalili slabiny v príprave, koordinácii aj komunikácii, ktoré existovali už aj pred výmenou kabinetu. Lockdowny a opakované zatváranie prevádzok mali aj výrazný negatívny dopad na malých podnikateľov. Mnohí z nich sa ocitli bez príjmov, nemali dostatočné rezervy a časť z nich nakoniec skrachovala alebo musela prevádzku natrvalo zavrieť.
Zároveň treba dodať, že takúto pandémiu slovenskí politici (ani väčšina vlád na svete) nikdy predtým nezažili. Chýbali skúsenosti s riadením krízy takéhoto rozsahu, čo prirodzene viedlo k chybám a improvizácii.
WHO, ktorá zbiera dáta od jednotlivých štátov, uvádza, že na covid-19 dosiaľ na svete zomrelo spolu viac ako 7 miliónov ľudí. Nezávislá štúdia, ktorá vyšla aj v prestížnom medicínskom časopise Lancet, pripisuje covidu-19 za roky 2020 a 2021 až 18,2 miliónov úmrtí.
Demografické straty
Silu pandémie covid-19 potvrdzuje aj nadúmrtnosť na Slovensku a v Česku. Podľa dát Štatistického úradu SR zomieralo medzi rokmi 2015 a 2019 na Slovensku relatívne stabilne 53- až 54-tisíc obyvateľov ročne. Nadmerný počet úmrtí zaznamenalo Slovensko už v roku 2020, no najextrémnejší bol rok 2021. Počas tohto krízového roka bol úradmi potvrdený exitus u takmer 73 500 ľudí, čo predstavovalo skokový nárast o približne 20-tisíc úmrtí nad predpandemický normál. Hrubá miera nadúmrtnosti dosiahla v tomto roku nárast o 37 %.
Úroveň úmrtí sa začala upokojovať až s ústupom nákazy a príchodom miernejších variantov, pričom v rokoch 2023 a 2024 sa počty vrátili na predpandemický priemer.
| Rok | Slovensko – zomretí | Česko – zomretí | Dánsko – zomretí |
| 2015 | 53 826 | 111 173 | 52 555 |
| 2016 | 52 351 | 107 750 | 52 824 |
| 2017 | 53 914 | 111 443 | 53 261 |
| 2018 | 54 293 | 112 920 | 55 232 |
| 2019 | 53 234 | 112 362 | 53 958 |
| 2020 | 59 089 | 129 289 | 54 645 |
| 2021 | 73 461 | 139 891 | 57 152 |
| 2022 | 59 583 | 120 219 | 59 435 |
| 2023 | 54 133 | 112 795 | 58 384 |
| 2024 | 53 876 | 112 211 | 57 071 |
| 2025 | 53 520 | 113 337 | 58 185 |
Vývoj celkového počtu úmrtí na Slovensku. Počas vyznačených rokov čelil svet vírusu SARS-CoV-2 a ochoreniu covid-19, ktorý tento koronavírus spôsobuje. (Zdroje: Štatistický úrad SR, Český štatistický úrad, Danmarks Statistik)
Situácia v Českej republike bola podobne vážna, no z hľadiska dlhodobej ochrany obyvateľstva ju štát zvládol lepšie. Český štatistický úrad uvádza, že z priemeru okolo 111- až 112-tisíc ročných úmrtí (2015–2019) stúpol tento počet na vyše 129-tisíc v roku 2020 a vyvrcholil na takmer 140-tisícoch v roku 2021.
Pri percentuálnom porovnaní najhorších mesiacov to znamená, že nadúmrtnosť v Česku v roku 2021 dosiahla navýšenie o približne 24 – 27 %, čo je výrazne priaznivejší výsledok než slovenský prírastok o približne 37 %.
Česká republika dokázala tlmiť nadbytočné úmrtia efektívnejšie predovšetkým vďaka robustnejšiemu a lepšie vybavenému zdravotníctvu, ale aj vďaka tomu, že ich pandemický manažment nestál na nepredvídateľných plošných experimentoch.
Analýza zdravotníckych systémov, ktorú publikovalo Európske observatórium zdravotníckych systémov a politík pri WHO, hodnotila neskoršie slovenské vlny kriticky. Medzi príčinami vysokej úmrtnosti uvádzala nedostatočnú prípravu, chaotické politické rozhodnutia, oneskorené sprísňovanie opatrení a politizáciu očkovania.
Štúdia venovaná nadúmrtiam počas troch rokov pandémie publikovaná v decembri 2024 identifikovala na Slovensku „35 399 úmrtí spojených s ochorením covid-19 v porovnaní s 21 395 potvrdenými úmrtiami na covid-19.“ Znamená to, že oficiálne čísla podhodnocujú skutočný dopad vírusu a že tieto úmrtia spojené s covidom-19 tvoria podstatnú časť nadúmrtnosti.
Počas celého pozorovaného obdobia však koronavírus nebol zodpovedný za každé tretie úmrtie v krajine – skôr za pätinu až štvrtinu všetkých úmrtí. Zároveň to znamená, že v priebehu troch rokov covid-19 zabil na Slovensku mesto o veľkosti Nových Zámkov či Michaloviec.
Iná medzinárodná štúdia, ktorá analyzovala nadúmrtnosť v Európe v rokoch 2020 až 2023, odhadla kumulatívnu nadúmrtnosť na 13,3 % v Česku a 19 % na Slovensku. Tento nelichotivý výsledok pripísala trom faktorom: 1. schopnosti zdravotníctva zvládať nápor pacientov, 2. pripravenosti štátu na jednotlivé vlny ako aj rýchlosti prijímania opatrení a očkovaniu, 3. dôvere verejnosti v zdravotnícke odporúčania.
V roku 2022 malo v Dánsku ukončenú plnú vakcináciu 92 % dospelej populácie, zatiaľ čo na Slovensku približne 50 % populácie. Na Slovensku bola zaočkovanosť proti covidu-19 v porovnaní s mnohými krajinami EÚ nízka aj preto, že očkovanie sa stalo predmetom intenzívneho politického konfliktu. Európske observatórium zdravotníckych systémov pri WHO spája tento problém s priebehom tretej vlny a oneskoreným zavedením lockdownu.
Nástup vakcín
Prelom rokov 2020 a 2021, keď sa spustila masívna distribúcia vakcín, situáciu na celom svete zásadne zmenil. Hoci očkovanie nedokázalo úplne zastaviť šírenie infekcie, zásadne odľahčilo zdravotné systémy: obmedzilo počet ťažkých zápalov pľúc, hospitalizácií na pľúcnych ventiláciách a úmrtí, čím umožnilo opätovné otvorenie spoločnosti.
Vakcíny zároveň neboli dokonalým štítom. Ich účinnosť proti nákaze a prenosu sa menila podľa variantu vírusu a časom klesala. Pri ochrane pred hospitalizáciou a úmrtím však priniesli významný prínos, najmä u starších ľudí a pacientov so zvýšeným rizikom komplikácií.
Kritici vakcín však argumentujú tým, že vakcíny boli vyvinuté príliš rýchlo, že ich účinnosť proti nákaze a prenosu rýchlo klesá, že nezastavujú šírenie vírusu a že môžu spôsobovať vážne vedľajšie účinky. Časť kritikov tvrdí, že očkovanie spôsobilo viac škody ako úžitku a že nadúmrtnosť súvisí práve s vakcínami.
Podľa WHO bolo do konca roka 2024 podaných viac než 13,64 miliardy dávok vakcín proti ochoreniu covid-19. Samotný počet dávok dokladá rozsah celosvetovej očkovacej kampane.
WHO v decembri 2025 uviedla, že aktualizované vakcíny naďalej poskytujú ochranu pred závažným priebehom covid-19. Zároveň upozornila, že vírus stále spôsobuje hospitalizácie a úmrtia, predovšetkým u starších ľudí a osôb s pridruženými ochoreniami.
Samotné očkovanie však nebolo jediným dôvodom poklesu úmrtnosti. Svoju úlohu zohrali aj rastúca imunita po prekonaní infekcie, lepšie klinické postupy, dostupnejšie liečebné možnosti a zmeny vlastností cirkulujúcich variantov samotného vírusu. WHO pri hodnotení situácie v roku 2025 tvrdila, že pokles úmrtí a hospitalizácií súvisel najmä s vysokou populačnou imunitou a zlepšenou klinickou starostlivosťou.
Kde je covid-19 dnes?
5. mája 2023 WHO oznámila, že covid-19 už nespĺňa kritériá stavu ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu. Zároveň upozornila na to, že to neznamená koniec pandémie v širšom zmysle ani šírenia samotného ochorenia.
Čo sa teda s vírusom stalo? SARS-CoV-2 sa postupne geneticky menil. V priebehu rokov sa objavili viaceré významné varianty vrátane alfy, delty a omikronu. Niektoré sa šírili rýchlejšie, iné dokázali čiastočne obchádzať imunitnú ochranu vytvorenú predchádzajúcou infekciou alebo očkovaním. Vírus sa však nestratil – naďalej sa prenáša medzi ľuďmi a vytvára nové varianty.
Zároveň sa zmenila imunita populácie. Mnoho ľudí získalo ochranu očkovaním, prekonaním infekcie alebo kombináciou oboch. Zlepšili sa aj možnosti liečby a klinického manažmentu ochorenia.
V súvislosti s vírusom je dodnes predmetom skúmania postcovidový syndróm, teda pretrvávanie príznakov po infekcii. Môže zahŕňať únavu, dýchavičnosť, poruchy koncentrácie a ďalšie ťažkosti. WHO upozorňuje na to, že dlhodobé následky a vplyv opakovaných infekcií ešte nie sú vo všetkých oblastiach dostatočne preskúmané.
Podľa augustového hodnotenia WHO zostáva verejnozdravotné riziko covid-19 na celosvetovej úrovni mierne. Vírus naďalej cirkuluje v spoločnosti a môže spôsobovať závažné ochorenie či úmrtie, najmä u starších ľudí, osôb s oslabenou imunitou a pacientov s pridruženými ochoreniami.
„Každý z nás už má nejakú imunitu, buď po prekonaní koronavírusu, alebo po očkovaní. A tiež sa jedná o slabší variant omikron. Spôsobuje menej závažné ochorenie a menej často spôsobuje zápal pľúc,“ uviedol infektológ Peter Sabaka na jeseň 2022, kedy už slovenské nemocnice čelili vďaka očkovaniu a zmutovanému vírusu slabšiemu náporu pacientov.
Koronavírus sa tak podarilo skrotiť, no z našich životov nezmizol. Prešiel evolučným tlakom a stal sa trvalou súčasťou spektra bežných sezónnych infekcií.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
