Desať úskalí samitu USA, Číny a Ruska (Komentár)
Peking by získal výhodu tým, že by mohol určovať program rokovaní medzi Washingtonom a Moskvou.
The Wall Street Journal nedávno informoval, že ruský prezident Vladimir Putin navrhol usporiadať samit, na ktorom by sa okrem neho zúčastnili aj čínsky vodca Si Ťin-pching a americký prezident Donald Trump.
Peking proti usporiadaniu trojstranného samitu nevzniesol žiadne námietky. Stretnutie by sa mohlo uskutočniť v polovici novembra v čínskom Shenzhene.
Takéto stretnutie hláv štátov Ruska, Číny a Spojených štátov nemá v histórii obdoby, a to z dobrých dôvodov. Návrh totiž prináša najmenej desať zásadných úskalí pre demokraciu.
Po prvé, usporiadanie samitu v Číne by poskytlo výhodu režimu v Pekingu. Čínska komunistická strana Číny (ČKS) by sa mohla prezentovať ako mierotvorca, kľúčový hráč a sprostredkovateľ rokovaní, a nie ako hlavný podporovateľ Putinovej vojny proti Ukrajine a iránskej vojny proti Spojeným štátom. Ako hostiteľ samitu by Peking mohol určovať jeho program.
Po druhé, samit by povzbudil Putina. Rokovania bez účasti Ukrajiny by Rusku poskytli vyjednávaciu výhodu, ktorú by mohlo využiť na to, aby požadovalo ešte väčšiu časť ukrajinského územia, než akú už obsadilo.
Po tretie, Spojené štáty by sa vzdali svojej morálnej prevahy tým, že by Si Ťin-pching a Putin vystupovali ako rovnocenní partneri demokraticky zvoleného amerického prezidenta. Putin v súčasnosti útočí na civilistov na Ukrajine a Si Ťin-pching hrozí podobným postupom na Taiwane a na Filipínach.
Po štvrté, samit by povzbudil Si Ťin-pchinga v jeho plánoch ovládnuť Taiwan a Juhočínske more. Ak Washington a Peking dovolia Putinovi zmocniť sa Ukrajiny, Si Ťin-pching bude určite požadovať, aby mu bolo umožnené ovládnuť tieto územia bez výraznejšieho odporu medzinárodného spoločenstva. To by bola protihodnota, ktorú by za takýto ústupok požadoval, a zároveň by to podporilo stratégiu postupného rozširovania vplyvu Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády.
Napríklad 20. októbra došlo v Juhočínskom mori k dvom samostatným incidentom medzi plavidlami pod velením čínskeho námorníctva a americkými a taiwanskými loďami. Posolstvo Pekingu je stále rovnaké: americká armáda a ozbrojené sily jej partnerov by mali opustiť celú Áziu.
Po piate, v súlade s predchádzajúcim bodom by Putin mohol v rámci novembrových rokovaní ponúknuť Pekingu vlastnú „sféru vplyvu“. Tá by sa pravdepodobne nachádzala v Ázii a jej uznanie by znamenalo stiahnutie amerických vojenských síl z celého regiónu.
Akonáhle by sa americká armáda stiahla, Čínska ľudová oslobodenecká armáda by mohla vyplniť vzniknuté mocenské vákuum. Komunistický režim Číny by následne mohol využiť ázijské zdroje, priemysel a obyvateľstvo na ďalšie rozširovanie svojho vplyvu, napríklad na Blízky východ, ruský Ďaleký východ a do južných morí v blízkosti Austrálie.
Po šieste, rokovania o jadrovom odzbrojení by prospeli Rusku a ešte viac Číne. Diktatúry, v ktorých neexistuje sloboda prejavu ani sloboda tlače, sú zo svojej podstaty menej transparentné ako demokracie. Táto netransparentnosť poskytuje Rusku a Číne viac príležitostí na to, aby súhlasili s obmedzením zbrojenia, bez toho, aby mali skutočný zámer ho dodržiavať. Môžu využívať nedostatok slobôd vo svojich krajinách na pokračovanie v jadrových zbrojných programoch a zároveň ich skrývať pred verejnosťou aj pred Spojenými štátmi.
Po siedme, Spojené štáty aj Rusko majú oveľa menej obyvateľov a menšie priemyselné zázemie než Čína. Čínske námorníctvo už disponuje väčším počtom plavidiel než americké a aj ostatné konvenčné sily Číny podľa súčasného vývoja smerujú k tomu, že svojou veľkosťou prekonajú ruské aj americké letectvo a pozemné sily.
Bez odstrašujúceho účinku amerických jadrových zbraní by čínskej konvenčnej armáde takmer nič nebránilo v realizácii jej expanzívnych plánov a konečných cieľov v podobe nadvlády nad Áziou.
Po ôsme, samit by posilnil postavenie dvoch diktátorov, ktorí podporujú Irán, ktorý v súčasnosti vedie s USA prerušovanú vojnu. Irán v tomto konflikte zabil viac ako 20 amerických vojakov a stovky ďalších zranil. Čína aj Rusko poskytli Iránu pomoc a podľa niektorých tvrdení Teherán využíval ich spravodajské informácie na útoky na Američanov.
Stretnutie so Si Ťin-pchingom a Putinom v tak krátkom čase po týchto útokoch by bolo prejavom slabosti a urážkou pamiatky mužov a žien, ktorí padli na Blízkom východe pri obrane americkej slobody.
Po deviate, ak je cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine, Spojené štáty by sa mali najskôr dohodnúť so svojimi demokratickými spojencami na jednotnom, a teda silnejšom vyjednávacom postoji. Demokratické krajiny by mali do akýchkoľvek rokovaní s Čínou a Ruskom vstupovať so spoločným stanoviskom. Pri rokovacom stole by mali byť prítomní aspoň americkí spojenci z Európy, Japonska, Južnej Kórey, Kanady a Austrálie.
Napríklad Japonsku môžu už za dva mesiace dôjsť zásoby ytria, prvku vzácnych zemín dovážaného z Číny. Japonská výroba závislá od ytria má zásadný význam pre americké dodávateľské reťazce v obrannom priemysle, ako aj pre japonskú zbrojársku, automobilovú a polovodičovú výrobu.
Akákoľvek významná dohoda medzi Spojenými štátmi a Čínou by mala zohľadňovať potreby najbližších amerických spojencov. Inak nás Čína bude môcť rozdeliť.
Po desiate, a to súvisí s predchádzajúcim bodom, samit Spojených štátov so Si Ťin-pchingom a Putinom bez plnej účasti demokratických spojencov Washingtonu by oslabil dôveru v spoľahlivosť amerických spojeneckých záväzkov. To by urýchlilo snahy krajín, ako sú Japonsko a Južná Kórea, o vybudovanie vlastného jadrového odstrašovania, čo by sa dalo považovať za jeden z mála pozitívnych dôsledkov inak negatívneho vývoja.
Spojené štáty by nikdy nemali súhlasiť s rokovaniami, pri ktorých by proti nim stálo viac diktátorov, navyše ak by sa ešte k tomu konali na ich vlastnom území v Číne. Usporiadanie takéhoto samitu na čínskom území by len ďalej posilnilo autoritárskych vodcov, ktorí sa nikdy nedostali k moci na základe slobodných volieb. To platí predovšetkým pre Čínsku komunistickú stranu, ktorá by samit obrátila vo svoj prospech na úkor Spojených štátov aj Ruska.
V dohľadnej budúcnosti zostáva čínsky komunistický režim najsilnejšou a najväčšou hrozbou pre demokraciu na svete. Namiesto uzatvárania dohôd, ktoré by jej mohli prospieť, by malo byť cieľom dosiahnutie demokratizácie Číny.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Komentár bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
