Audi plánuje závod v USA a presun časti výroby z Bratislavy: Akú rolu v tom zohráva Trumpova colná politika? (Analýza)
Audi chce po prvý raz vyrábať vozidlá vo vlastnom závode v Spojených štátoch. Koncern deklaruje investíciu na úrovni približne 4 miliardy amerických dolárov (3,6 miliardy eur), pričom plánuje presunúť výrobu SUV z bratislavského závodu Volkswagen Slovakia do novej továrne v americkom štáte Georgia. Vzniknúť by tam malo približne 4 500 pracovných miest. Plánovaná výrobná kapacita má dosiahnuť až 200 000 vozidiel ročne.
„Začiatkom 30. rokov sa táto výroba presunie z Bratislavy do Georgie,“ povedal generálny riaditeľ Audi Gernot Döllner podľa španielskeho denníka El País. Bratislavský závod označil za výbornú továreň a zdôraznil, že presun zasiahne iba jednu z jeho troch výrobných liniek.
O ďalšom využití dotknutej linky sa podľa šéfa Audi rozhodne na úrovni koncernu Volkswagen v rámci pripravovaných priemyselných plánov. Zatiaľ teda nie je jasné, aké nové modely by mohli uvoľnenú výrobnú kapacitu v Bratislave nahradiť.
Konečné rozhodnutie o investícii podľa materského koncernu Volkswagen podlieha schváleniu príslušnými podnikovými orgánmi.
Döllner vysvetlil rozhodnutie najmä potrebou posilniť pozíciu Audi na americkom trhu a obmedziť náklady spojené s dovoznými clami. Podľa jeho vyjadrenia automobilka v Spojených štátoch v súčasnosti stráca peniaze a miestna výroba jej má pomôcť obnoviť ziskovosť. Podľa El País predstavovali náklady Audi spojené s americkými dovoznými clami za posledný rok približne 1,2 miliardy eur
Plánovaný presun výroby predstavuje významnú otázku pre budúcnosť bratislavského závodu Volkswagen Slovakia. Z dostupných informácií zatiaľ nemožno vyvodiť, či zmena povedie k zníženiu počtu pracovných miest alebo akým spôsobom koncern využije uvoľnené výrobné kapacity.
Predvolebné zhromaždenie s Trumpom
Americký prezident Donald Trump prezentoval investičné plány Audi ako úspech svojej hospodárskej politiky. Na predvolebnom zhromaždení v americkom štáte Georgia v sobotu 24. októbra, približne desať dní pred doplňovacími voľbami do Kongresu, označil zámer nemeckej automobilky za „najväčšiu jednorazovú investíciu v moderných dejinách“ amerického automobilového priemyslu.
Spoločné vystúpenie šéfa Audi Gernota Döllnera po boku Trumpa vyvolalo v Nemecku kritiku. Predsedníčka odborového zväzu IG Metall Christiane Bennerová ho označila za „politicky neprijateľné“. Šéfka koncernovej podnikovej rady VW Daniela Cavallová Döllnerovi vyčítala, že Trumpa podporil v predvolebnej kampani. Predseda predstavenstva obhajoval svoju účasť firemnými hospodárskymi záujmami. Audi odmietlo akékoľvek stranícko-politické angažovanie.
Firma prichádza s investičnými plánmi v hospodársky náročnom období. V treťom štvrťroku 2026 sa predaj vozidiel v Číne aj v Spojených štátoch znížil. Döllner navyše vyhlásil, že americké obchodné aktivity „v súčasnosti nie sú ziskové“. Vlastná výroba by mala Audi pomôcť zlepšiť hospodárske výsledky na tomto dôležitom trhu.
Aké dôsledky bude mať plánovaná továreň pre nemecké výrobné kapacity, zatiaľ nie je známe. Kým Audi plánuje rozšíriť výrobné kapacity v Spojených štátoch, jeho domáce závody naďalej čelia tlaku na znižovanie nákladov.
Trumpova colná politika ovplyvňuje rozhodnutie o umiestnení výroby
Jedným z dôležitých faktorov je americká obchodná politika. Trump v marci 2025 ohlásil dodatočné clo vo výške 25 percent na dovážané automobily. V júli 2025 Washington a Brusel podpísali obchodnú dohodu, podľa ktorej sa na európske vozidlá uplatňuje clo najviac 15 percent. Hoci sa tým pôvodne plánované colné zaťaženie znížilo, európsky dovoz zostal v porovnaní s miestnou výrobou v nevýhode.
Pre Audi by tak mohlo byť výhodnejšie vyrábať autá priamo v USA. Automobilka by sa vyhla dovoznému clu na hotové vozidlá a zároveň by znížila náklady na prepravu. Ak však bude dovážať súčiastky zo zahraničia, tie by aj naďalej mohli podliehať clám. Výška úspor bude závisieť aj od toho, aký podiel súčiastok bude pochádzať priamo z USA.
Americká vláda deklaruje, že jej obchodná politika má okrem iného posilniť domácu priemyselnú výrobu a zamestnanosť. Vo vyhlásení Bieleho domu z apríla 2025 sa uvádza: „Clá majú čeliť nespravodlivosti vo svetovom obchode, presunúť výrobu späť do USA a naštartovať hospodársky rast pre americké obyvateľstvo.“ Dovozné clá zvyšujú cenu zahraničných výrobkov a môžu firmy motivovať, aby presunuli časť výroby priamo do USA. Tento efekt však nie je nevyhnutný.
V štúdii z júna 2026 pracovník americkej centrálnej banky Federal Reserve konštatuje: „Clá môžu zvýšiť investície v niektorých odvetviach, no podľa dostupných poznatkov môžu zároveň negatívne ovplyvniť odvetvia, ktoré používajú tovar podliehajúci clu ako vstup do výroby.“
Autor sa pritom odvoláva na výskumnú prácu ekonómok Isabelly Moderovej a Tajdy Spitalovej, ktorú v roku 2025 vypracovali pre Európsku centrálnu banku.
Ak začnú nemecké automobilky v USA vyrábať modely, ktoré tam doteraz vyvážali z Nemecka, ich vývoz do Spojených štátov by mohol klesnúť. To však platí len vtedy, ak americká produkcia skutočne nahradí doterajšie dodávky z nemeckých závodov. Výstavba ďalších tovární však môže zároveň zvýšiť dopyt po nemeckých strojoch, výrobných zariadeniach a automobilových komponentoch. Do akej miery sa tieto protichodné efekty prejavia, závisí okrem iného od toho, ako si výrobcovia zorganizujú svoje dodávateľské reťazce.
Investičné rozhodnutie Audi sa však nedá vysvetliť výlučne americkou colnou politikou. Podľa vyjadrenia samotného koncernu zohráva dôležitú úlohu aj význam amerického prémiového trhu. Audi dosiaľ v Spojených štátoch nemalo vlastný automobilový závod, zatiaľ čo konkurenti ako BMW a Mercedes-Benz tam vyrábajú už desaťročia.
Vďaka plánovanému závodu v Georgii by Audi mohlo lepšie prispôsobiť výrobu potrebám amerického trhu. Okrem toho, že by sa automobilka vyhla dovozným clám na hotové vozidlá by ekonomické výhody mohli priniesť kratšie prepravné trasy a užšie napojenie na americký trh. Rozsah výhod bude závisieť aj od toho, koľko súčiastok a komponentov bude musieť Audi naďalej dovážať.
Voľnejšie pravidlá ochrany klímy menia podmienky pre spaľovacie motory
Trumpova administratíva zmenila colnú politiku a zmiernila niektoré environmentálne predpisy pre automobilky. Týka sa to predovšetkým pravidiel o emisiách skleníkových plynov.
Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) vo februári 2026 zrušila takzvané zistenie o ohrození (Endangerment Finding) z roku 2009, ktoré klasifikovalo skleníkové plyny ako hrozbu pre verejné zdravie. Americký úrad zároveň stopol emisné predpisy pre osobné, nákladné a ťažké úžitkové vozidlá, ktoré z neho vychádzali.
Podľa odhadov úradu by zmeny mohli priniesť úspory vo výške viac ako 1,3 bilióna dolárov (približne 1,2 bilióna eur). Ďalšie predpisy na ochranu čistoty ovzdušia zostávajú nedotknuté.
Pre automobilky by zmiernenie pravidiel mohlo priniesť hospodárske výhody. Uvoľnenie limitov pre emisie CO₂ by mohlo uľahčiť vývoj a výrobu najmä vozidiel so spaľovacími motormi.
Automobilová politika USA a Európskej únie sa tak uberá odlišnými smermi. Kým EÚ aj napriek nedávno navrhnutému zmierneniu niektorých pravidiel naďalej presadzuje postupné znižovanie emisií CO₂ pri nových autách, americká vláda príslušné požiadavky zmierňuje.
Pre Audi by to mohlo znamenať, že v budúcnosti ešte viac zosúladí svoje modely vozidiel so špecifikami jednotlivých trhov. V USA by napríklad miernejšie pravidlá pre emisie CO₂ mohli uľahčiť výrobu a predaj veľkých SUV s benzínovými motormi v porovnaní s EÚ.
V Nemecku sa rušia tisíce pracovných miest
Kým Audi po prvý raz buduje výrobné kapacity v USA, v Nemecku realizuje rozsiahly program úspor. V marci 2025 sa vedenie podniku a zástupcovia zamestnancov v Ingolstadte dohodli na tzv. Zmluve o budúcnosti.
Podľa dohody má Audi do roku 2029 zrušiť až 7 500 pracovných miest v takzvanej nepriamej oblasti – najmä pozície mimo priamej výroby vozidiel, napríklad v administratíve a ďalších podporných útvaroch. Zmluva vylučuje výpovede z organizačných dôvodov až do roku 2033. Audi sa na oplátku zaviazalo investovať do nemeckých závodov do roku 2029 celkovo 8 miliárd eur.
Autá vystavené na predaj u predajcu Audi v meste Katy v štáte Texas 2. apríla 2025. (Foto: Ronaldo Schemidt/AFP prostredníctvom Getty Images)
Podľa marcovej tlačovej správy už bolo v tom čase zrealizované alebo záväzne dohodnuté zrušenie 65 percent zo 6 000 pracovných miest, ktorých zánik sa pôvodne plánoval do roku 2027.
Porovnanie 4 500 nových pracovných miest v Georgii so zrušením 7 500 miest v Nemecku môže vyvolávať dojem, že tieto kroky spolu súvisia. Priame premiestnenie pracovných miest z toho však nemožno vyvodiť, keďže ide o pozície v odlišných oblastiach a s rozdielnym časovým rámcom. Navyše, v Spojených štátoch má vzniknúť dodatočný výrobný závod, zatiaľ čo v Nemecku Audi zoštíhľuje svoje už existujúce štruktúry.
Napriek tomu sa črtá rozdielne smerovanie investícií. V Nemecku sú prioritami znižovanie nákladov, zvyšovanie efektivity a modernizácia existujúcich závodov. V USA ide o budovanie nových kapacít a získavanie ďalších podielov na trhu.
Tento vývoj sa netýka len automobilky Audi. Podľa údajov Spolkového štatistického úradu pracovalo v nemeckom automobilovom priemysle v polovici roka 2026 približne 691 500 ľudí. Bolo to o 42 300 (resp. 5,8 percenta) menej ako rok predtým. Od začiatku zberu porovnateľných štatistík v roku 2005 nebola zaznamenaná nižšia úroveň zamestnanosti.
Pokles odráža komplexnú štrukturálnu zmenu. Firmy okrem prechodu na elektrické pohony zaťažuje aj silná medzinárodná konkurencia, kolísanie dopytu na jednotlivých trhoch a vysoké náklady na nové technológie.
BMW ukazuje, kam až siaha internacionalizácia
Aké kľúčové postavenie má dnes výroba v Amerike pre nemecké automobilky, ilustruje príklad značky BMW. Z jej továrne v Spartanburgu v Južnej Karolíne zišlo podľa údajov firmy v roku 2025 celkovo 412 799 vozidiel radu X. Približne polovica z nich smerovala na export, pričom jeho hodnota dosiahla približne 9 miliárd dolárov (8,1 miliardy eur).
BMW tak v Spojených štátoch nevyrába len pre amerických zákazníkov, ale vozidlá odtiaľ vyváža aj na ďalšie trhy. Závod automobilky je stabilnou súčasťou globálnej výrobnej siete koncernu.
V júni 2026 BMW navyše oznámilo dokončenie investičného programu v hodnote 1,7 miliardy dolárov (1,5 miliardy eur). Balík zahŕňa rozšírenie výroby vozidiel aj výstavbu nového závodu na montáž batérií. V Spartanburgu sa tak v budúcnosti budú montovať nielen vozidlá so spaľovacími motormi, ale aj plne elektrické modely.
Tieto investície potvrdzujú, že rozširovanie amerických výrobných závodov sa neobmedzuje iba na vozidlá so spaľovacími motormi.
Audi chce vďaka novému závodu zvýšiť predaj vozidiel v USA, BMW tam naproti tomu montuje autá už desaťročia a veľkú časť produkcie predáva do zahraničia. Audi však svoju výrobu v Štátoch ešte len musí vybudovať a zatiaľ nie je jasné, či bude plánovaný závod v budúcnosti vyrábať vozidlá aj pre ďalšie trhy.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
