Vojna v polícii pokračuje: súdy rušia Eštokove rozkazy voči čurillovcom, no policajti sa do funkcií nevracajú
Predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok nastupoval na ministerstvo vnútra s prísľubom, že v polícii urobí poriadok. Po takmer troch rokoch však viaceré jeho personálne rozhodnutia voči skupine vyšetrovateľov tzv. „čurillovcom“ narážajú na súdoch. Rozsudky v konkrétnych prípadoch konštatovali nezákonnosť postupu (najmä absenciu súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov), pričom ministerstvo v niektorých veciach podáva alebo už podalo kasačné sťažnosti. Definitívny a právoplatný koniec sporov však stále nie je na obzore.
Slovné spojenie „vojna v polícii“ sa v médiách udomácnilo ešte v roku 2021. Označuje ostrý konflikt a boj o vplyv medzi viacerými zložkami orgánov činných v trestnom konaní – najmä medzi Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) na jednej strane a Úradom inšpekčnej služby (ÚIS) spolu so Slovenskou informačnou službou (SIS) na strane druhej.
Po voľbách v roku 2020 a následnej zmene vlády vyšetrovatelia NAKA (tzv. skupina „čurillovcov“) začali intenzívne vyšetrovať podozrenia z korupcie a zneužívania právomocí z obdobia predchádzajúcich vlád. Mnohé z prípadov sa opierali o svedectvá kajúcnikov, inak povedané spolupracujúcich obvinených.
Vyšetrovania spustili sériu zatýkaní, aké Slovensko dovtedy nezažilo – akcie ako Očistec, Judáš či Mýtnik poslali do väzby bývalé špičky polície, tajnej služby, finančnej správy aj vplyvných podnikateľov.
Na jar 2021 SIS vypracovala správu, podľa ktorej mala skupina vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry manipulovať výpovede svedkov a kajúcnikov, aby získali dôkazy proti vybraným osobám.
Na jej základe vytvorila ÚIS špeciálny tím, ktorý začal vyšetrovať samotných vyšetrovateľov NAKA. V septembri 2021 ÚIS zatkla a obvinila štvoricu známych vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašina a Milana Sabotu a troch ďalších policajných funkcionárov z toho, že manipulovali výpovede svedkov a kajúcnikov, aby dosiahli väzobné stíhanie vopred vybraných osôb.
Krajský súd v Bratislave ich 1. októbra 2021 prepustil na slobodu a trestné stíhanie vyhodnotil ako neopodstatnené. Kauza sa však ťahá dodnes – viaceré súdy neskôr obžalobu odmietli alebo vrátili prokuratúre, no vyšetrovanie samotných obvinení z manipulácie dôkazov nie je definitívne uzavreté vo všetkých líniách.
V zime 2022 sa na verejnosť dostalo viacero nahrávok, na ktorých vyšetrovatelia NAKA rozoberajú prebiehajúce kauzy. Podľa vyhlásenia v tom čase opozičnej strany Smer-SD ľudia okolo Čurillu spĺňajú „všetky kritériá založenia, zosnovania zločineckej skupiny s jedným cieľom – falšovanie dôkazov, manipulácia s dôkazmi, práca s udavačmi a ich podplácanie a má to slúžiť na likvidáciu politickej opozície.“
Tieto obvinenia a nahrávky predstavujú samostatnú líniu trestného stíhania „čurillovcov“. Personálne rozhodnutia ministra Šutaja Eštoka z roku 2023 (postavenie mimo služby či preradenie) a následné správne súdy, ktoré tieto rozhodnutia zrušili pre procesné pochybenia (najmä absenciu súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov), sa týkajú zákonnosti samotného personálneho úkonu – nie priamo otázky, či vyšetrovatelia manipulovali dôkazy alebo nie.
Spomínaných štyroch elitných policajtov NAKA spolu s Branislavom Dunčkom a Róbertom Magulom minister vnútra Šutaj Eštok v októbri 2023 krátko po vymenovaní do funkcie pozbavil výkonu štátnej služby. Minister svoj postup odôvodňoval ich trestným stíhaním a potrebou chrániť dôveryhodnosť polície.
Policajti a ich právni zástupcovia vtedy namietali, že pri rozhodovaní nebol rešpektovaný ich osobitný právny status chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
NAKA v lete 2023 následne v rámci kauzy „Rozuzlenie“ obvinila bývalých šéfov SIS Michala Aláča aj jeho predchodcu Vladimíra Pčolinského a exšéfa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného zo sprisahania pri marení vyšetrovaní. V apríli 2026 bolo vyšetrovanie kauzy definitívne zastavené.
Koalícia Smer-SD, Hlas-SD a SNS k 31. augustu 2024 NAKA rozpustila.
„Dôvod, prečo politici kydajú na policajtov, je úplne zrejmý. Boja sa o svoju beztrestnosť,“ komentoval situáciu bývalý funkcionár policajnej inšpekcie Ladislav Kotek.
Vojna v polícii tak odštartovala sériu súdnych sporov, ktorých účastníkmi sú dodnes najmä ľudia okolo bývalého elitného vyšetrovateľa NAKA Čurillu na jednej strane a ministra vnútra na druhej strane.
Jednotliví „čurillovci“ podali správne žaloby proti pozastaveniu služby či proti funkčnému preradeniu, spoločne postupujú v prípade civilnej žaloby na ochranu osobnosti.
V novembri 2025 minister Šutaj Eštok v relácii TA3 vyhlásil: „Kedykoľvek som pripravený byť konfrontovaný s touto partičkou kovbojov. Za svojimi výrokmi si stojím a nenechám sa zastrašiť ani civilnými žalobami od týchto ľudí.“
Na druhej strane aj časť opozičných politikov, ktorí inak bránia vyšetrovateľov NAKA a bývalý Úrad špeciálnej prokuratúry, pripúšťa, že pri vyšetrovaní veľkých káuz z obdobia 2020–2023 nebolo všetko úplne v poriadku – či už ide o spôsob práce s kajúcnikmi, nahrávky alebo niektoré procesné postupy.
Exminister spravodlivosti a súčasný podpredseda KDH Viliam Karas v decembri 2023 v relácii TA3 povedal: „Za posledné roky dochádzalo niekde až k prílišnému aktivizmu. Osobitne pri využívaní a predlžovaní väzby. Bola tam silná aktivita. Keď som bol predsedom Slovenskej advokátskej komory apelovali sme na nadužívanie väzby.“
Zároveň dodal: „Odborná obec, aj ja osobne, sme kriticky vnímali prehnanú aktivitu v orgánoch činných v trestnom konaní. Aj keď je pravda, že reagovali na zásadné a hrubé zistenia, ktoré sa objavili v posledných rokoch. Nič nie je čiernobiele.“
V akom stave sa nachádzajú jednotlivé kauzy v súčasnosti?
Pavol Ďurka
Po zmene vlády na jeseň 2023 Ďurku a jeho kolegov postavil nový minister vnútra mimo službu. Nastal však právny pat, keďže všetci „čurillovci“ medzičasom získali status chráneného oznamovateľa. Znamenalo to, že ministerstvo na takýto krok potrebovalo súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO).
Začal sa dlhoročný právny boj na súdoch o platnosť ministrovho rozhodnutia.
Prvým signálom, že ministerstvo mohlo pri odstavovaní vyšetrovateľov porušiť zákon, bol práve Ďurkov prípad. Správny súd v Bratislave 19. novembra 2025 zrušil personálny rozkaz, ktorým ho Šutaj Eštok postavil mimo služby.
„Súd nám dal za pravdu vo všetkých podstatných bodoch žaloby. Potvrdil, že minister vnútra postavil Pavla Ďurku mimo služby nezákonne. Porušil pri tom všetky zákony, ktoré mu stáli v ceste. Nielen zákon o ochrane oznamovateľov, ale aj zákon o štátnej službe policajtov,“ uviedol Ďurkov obhajca Peter Kubina. Dodal, že aj zvyšné žaloby podané v mene ostatných odstavených ‚čurillovcov‘ sú totožné tak po právnej, ako aj po skutkovej stránke.
Súd potvrdil, že Ďurka má nárok na doplatenie ušlého platu za obdobie, keď nemohol vykonávať službu. Minister rozhodnutie rešpektoval, zároveň však oznámil zámer brániť sa kasačnou sťažnosťou.
Víťazstvo na súde znamenalo pre Ďurku návrat do práce len do mája 2026. Minister policajta postavil mimo služby ďalším rozkazom, pričom sa odvolával na „nové vznesené obvinenie.“
Ján Čurilla
9. októbra 2026 Správny súd v Bratislave zrušil personálny rozkaz, ktorým minister vnútra v roku 2023 postavil Čurillu mimo služby. Policajtovi zároveň priznal náhradu trov konania. Minister po vyhlásení verdiktu uviedol, že sa k nemu vyjadrí po doručení písomného rozhodnutia.
Juraj Svítok
Na jeseň 2026 uspel na súde aj policajt Juraj Svítok, bývalý zástupca riaditeľa ÚIS.
Svítoka preradili z vedenia policajnej inšpekcie na okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou, kde mal vykonávať nižšiu funkciu.
Správny súd v Bratislave už v máji 2026 zrušil rozhodnutie o jeho preradení. V septembri nasledoval ďalší rozsudok, ktorým Správny súd v Banskej Bystrici zrušil aj personálny rozkaz o jeho ustanovení do novej funkcie. Svítok má nárok na doplatenie ušlého platu.
Podľa Svítokovho právneho zástupcu Kubinu spočívalo pochybenie v tom, že pri personálnom rozhodnutí nebol vyžiadaný predchádzajúci súhlas ÚOO.
Svítokov prípad je zaujímavý aj tým, že súdne víťazstvo nemusí v praxi znamenať skutočnú nápravu. V rozhovore pre Denník N z 12. októbra Svítok uviedol, že ani po vyhratom spore sa nedomohol návratu na policajnú inšpekciu a musel odovzdať služobné veci vrátane zbrane.
Čurillovci verzus minister
Najznámejším civilným súdnym sporom ministra je žaloba šiestich policajtov za jeho verejné výroky. Šutaj Eštok ich označil za zločincov a prirovnal ich k právoplatne odsúdenému mafiánovi Mikulášovi Černákovi.
Policajti Čurilla, Ďurka, Mašin, Sabota, Dunčko a Magula sa následne obrátili na súd pre ochranu osobnosti.
Mestský súd Bratislava IV vydal kontumačný rozsudok (ktorý sa zároveň stal predmetom sporu o to, či minister riadne reagoval na doručovanú elektronickú poštu a výzvy súdu). Rozsudkom z 10. septembra 2025 súd Šutajovi Eštokovi uložil povinnosť verejne sa ospravedlniť a zaplatiť každému zo šiestich policajtov po 15-tisíc eur, teda spolu 90-tisíc eur, ako aj úroky a trovy konania.
Minister tvrdil, že elektronickú schránku pre pracovnú vyťaženosť pravidelne nekontroloval, neskôr sa usiloval dosiahnuť zrušenie rozsudku. Mestský súd jeho návrh v decembri 2025 zamietol, Ústavný súd v januári 2026 odmietol jeho ústavnú sťažnosť.
V júni 2026 Krajský súd v Bratislave vyhovel ministrovmu odvolaniu a kontumačný rozsudok zrušil. Spor sa tak vrátil na začiatok a minister tak nemá povinnosť zaplatiť 90-tisíc eur na základe zrušeného rozsudku.
Po kontumačnom rozsudku v novembri 2025 minister vo videu na sociálnej sieti povedal: „Ešte raz opakujem, že za svojimi slovami si stojím, budem ich hovoriť naďalej a urobím všetky právne kroky, aby som toto pochybné rozhodnutie zvrátil. Môžu ma zastrašovať, môžu ma trestať za názor, ale nikdy mi nezoberú moje presvedčenie.“
Branko Kišš
Do širšieho obrazu sporov o personálne rozhodnutia v polícii patrí aj prípad Branka Kišša, bývalého riaditeľa NAKA a prvého viceprezidenta Policajného zboru. V lete 2026 uspel so žalobou, v ktorej súd označil jeho odvolanie z funkcie a následné preloženie do Banskej Bystrice za nezákonné.
Kišš medzičasom z Policajného zboru odišiel.
Spory pokračujú
Účet za Šutaj Eštokove personálne rozhodnutia z roku 2023 a následné súdne spory môže podľa odhadov Denníka N dosiahnuť takmer milión eur. Z toho predstavuje:
— 200-tisíc eur na pokuty, ktoré muselo ministerstvo zaplatiť za nezákonný postup,
— minimálne 400-tisíc eur doplatky ušlých platov policajtom v prípade, ak uspejú v ďalších sporoch,
— 150-tisíc eur v podobe rámcovej zmluvy na externé právne služby kancelárie Boom&Smart.
Ide o kumulatívny odhad vychádzajúci z už prehraných sporov a predpokladu, že ďalšie žaloby dopadnú podobne. Presná suma závisí od výsledku ešte neukončených konaní a prípadných kasačných sťažností.
Minister vnútra po sérii súdnych prehier začal namiesto ďalších personálnych rozkazov tlačiť na odňatie statusu chránených oznamovateľov. Na tlačovej konferencii v októbri 2026 vyhlásil, že kauza Rozuzlenie, na základe ktorej čurillovci status chránených oznamovateľov získali, bola „vymyslená“ a že ochranu si požiadali účelovo krátko pred voľbami.
Šutaj Eštok zároveň dodal, že adresoval list Generálnej prokuratúre SR, aby status odobrala, lebo „dôvody pominuli“. Generálna prokuratúra však neskôr potvrdila, že žiadny takýto podnet od ministra nedostala.
Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) reagoval na ministrovu iniciatívu rázne. „Ochrana oznamovateľov je zákonný inštitút, nie výsada, ktorú možno odobrať na základe politického postoja alebo verejného vyhlásenia. O jej zániku či odobratí možno rozhodovať výlučne zákonom stanoveným postupom a na základe zákonných dôvodov,“ uviedol ÚOO.
Samotný ÚOO sa ocitol pod tlakom už aj skôr. Koncom roka 2025 koalícia schválila zákon, ktorý mal úrad v jeho doterajšej podobe zrušiť a nahradiť ho novou inštitúciou s rozšírenou agendou. Šutaj Eštok vtedy zmeny obhajoval ako technickú záležitosť, pričom argumentoval tým, že peniaze z rozpočtu úradu sa dajú využiť rozumnejšie. Ústavný súd však účinnosť zákona pozastavil, takže ÚOO zatiaľ funguje ďalej.
Nateraz je zrejmé, že takzvaná „vojna v polícii“ má ešte ďaleko od konca. Viaceré rozsudky ukazujú, že súdy môžu rozhodnutia o postavení mimo služby rušiť, a že minister vnútra rozhodoval protiprávne.
V prípade Svítoka súdne rozhodnutie spochybnilo zákonnosť jeho preradenia. V prípade Čurillu potvrdilo protiprávnosť ministrovho rozkazu o postavenie mimo služby.
Rozhodnutia slovenských súdov však v týchto prípadoch zároveň otvorili otázku, ako sa má zabezpečiť ich vykonanie v praxi. Svítok ani Čurilla totiž dodnes nepôsobia na svojich pôvodných pozíciách v policajnom zbore. A to aj napriek potvrdeniu súdu, podľa ktorého boli títo policajti postavení mimo službu neprávom.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
