Nový jadrový blok v Bohuniciach: štát preberá projekt za takmer 11 miliárd, zmluva s dodávateľom stále chýba (Otázky a odpovede)
Nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach bude jedným z najväčších projektov v energetike v dejinách samostatnej republiky. Plánovaný reaktor má mať výkon do 1 200 megawattov, investičné výdavky dosiahnu najmenej 10,938 miliardy eur. Vláda počíta so začiatkom výstavby už v roku 2027 a dokončením v 2040, zatiaľ však nemá podpísanú zmluvu s dodávateľom technológie ani vyriešené financovanie.
Myšlienka nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach nie je úplne nová. Spoločný podnik slovenskej štátnej firmy JAVYS a ČEZ-u Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) funguje od roku 2009 a vznikol za účelom prípravy a neskoršej výstavby nového jadrového zdroja v spomínanej lokalite.
Projekt sa pripravoval roky, prešiel environmentálnym posudzovaním a získaval potrebné povolenia. Pôvodne sa uvažovalo o bloku s výkonom 1 700, v súčasnosti sa hovorí o výkone na úrovni približne 1 200 megawattov (MW).
Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa k myšlienke nového reaktora prihlásil po návrate do vlády. Vo februári 2024 podporil výstavbu ďalšieho veľkého jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach, argumentoval predovšetkým očakávaným rastom spotreby elektriny. Podľa vtedajších odhadov vlády by mohla spotreba do roku 2040 vzrásť o 40 až 83 %.
V septembri 2024 už Fico oznámil konkrétnejší zámer: Slovensko začne rokovať s potenciálnymi zahraničnými partnermi o výstavbe nového reaktora s výkonom 1 100 až 1 200 MW. Jedným z prvých kandidátov bola Južná Kórea. Vtedajší premiérov plán rátal s tým, že o dodávateľovi rozhodne tender.
„Ale to je aj otázka mocenská a strategická, mať vlastné zdroje. Doby budú už len horšie, nikdy nie lepšie, a krajina, ktorá bude disponovať s technológiami, ktoré vyrábajú elektrickú energiu, dokážu tie ťažké doby prežiť,“ povedal vtedy premiér.
V novembri 2024 vláda projekt prezentovala ako investíciu približne za desať miliárd eur. Fico vtedy hovoril o potrebe nového zdroja aj v súvislosti s elektromobilitou, rastúcou spotrebou priemyslu a celkovou elektrifikáciou hospodárstva.
„Očakávame rýchly nárast spotreby elektrickej energie, ktorá môže do roku 2050 dosiahnuť až 100 %, pričom našim cieľom je pokračovať vo výrobe ekologickej bezuhlíkovej energie z jadrových zdrojov, s čím máme dobré skúsenosti. Harmonogram prípravy a výstavby novej elektrárne sa snažíme čo najviac urýchliť, lebo príklady zo sveta jednoznačne potvrdzujú, že čas predražuje výstavbu,“ povedala vtedy ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).
Prečo práve Jaslovské Bohunice?
V Jaslovských Bohuniciach už jadrový areál existuje a nachádza sa tam rozsiahla infraštruktúra, ktorú nový projekt môže využiť. Existujúca lokalita disponuje energetickým pripojením, vodohospodárskou infraštruktúrou, cestným a ďalším technickým zázemím, ako aj desaťročiami skúseností s jadrovou energetikou.
Práve preto Fico argumentoval, že nový blok v Bohuniciach môže byť pripravený rýchlejšie než úplne nový jadrový areál. „Máme obrovský náskok, pokiaľ ide o prípravu územia, pokiaľ ide o povolenia, a bolo by veľmi zlé, keby sme tento náskok nevyužili,“ povedal.
Projekt má zároveň postupne nahradiť súčasné bloky Bohunice V2, ktoré patria medzi staršie slovenské jadrové zdroje. Ich životnosť sa bude približne v polovici 40. rokov blížiť ku koncu.
Čo štát v Bohuniciach postaví?
Súčasný koncept počíta s jedným veľkým tlakovodným reaktorom najnovšej generácie s hrubým elektrickým výkonom do 1 200 MW. Predpokladaná životnosť má byť 60 rokov a projektovaná disponibilita viac ako 90 %. Konkrétna technológia však stále ešte nie je známa.
Možnými dodávateľmi technológie sú buď americký Westinghouse, dodávateľ z Francúzska či Južnej Kórei. Od januára 2026, kedy premiér podpísal s americkou stranou medzivládnu dohodu o civilnej jadrovej energetike, sa však ako najpravdepodobnejší dodávatelia technológie javia práve Američania. Definitívne rozhodnutie zatiaľ nepadlo.
Fico zároveň vo februári 2026 rokoval aj s vedením francúzskeho Framatomu. Pripustil možnosť, že na projekte by mohli spolupracovať viaceré firmy.
„Privítal by som, pokiaľ by v prípade výstavby nového jadrového zdroja vznikla dohoda medzi viacerými významnými spoločnosťami s cieľom dostať na územie SR najmodernejšiu a najbezpečnejšiu jadrovú technológiu,“ povedal premiér.
Prečo Slovensko odkúpilo 49-percentný podiel ČEZ-u?
Vládny kabinet prijal rozhodnutie, že nový jadrový zdroj má byť pod úplnou kontrolou štátu. V septembri 2025 preto uložila zabezpečiť majetkové vysporiadanie spoločnej firmy JESS, v ktorej štát vlastnil 51 %. V praxi to znamenalo odkúpiť 49-percentný podiel ČEZ-u.
Podľa štúdie uskutočniteľnosti, ktorú zverejnil JAVYS, bola trhová hodnota firmy k 31. decembru 2024 vyčíslená na 386,6 milióna eur. Hodnota 49-percentného podielu ČEZ-u z toho vyšla na 189,4 milióna eur.
Suma sa však stala predmetom politického sporu. Ministerstvo hospodárstva pod Sakovej vedením tvrdilo, že v čase konsolidácie verejných financií chce dosiahnuť pre štát čo najvýhodnejšiu cenu a požadovalo ďalšie odborné posúdenie.
V júni 2026 preto rezort objednal ďalší nezávislý posudok od KPMG Advisory, ktorý sumu 189,4 milióna eur potvrdil.
Fico však Sakovej verejne vyčítal, že nedodržala termíny, ktoré jej vláda uložila. Premiér tvrdil, že bez vysporiadania ČEZ-u sa projekt nebude môcť posunúť. Ministerka naopak argumentovala problémovou cenou. V auguste Fico napokon oznámil, že ak sa vlastnícke vzťahy nevyriešia, projekt nového atómového zdroja od ministerstva hospodárstva prevezme Úrad vlády SR.
Vláda 16. septembra napokon rozhodla, že projekt bude riadiť vládny splnomocnenec pre rozvoj jadrovej energetiky Peter Líška v spolupráci s Úradom vlády SR. Zároveň označila nový jadrový zdroj za strategickú investíciu. Ministerstvo hospodárstva tak o priamu kontrolu nad prípravou projektu prišlo.
Štát napokon odkúpil český podiel vo firme JESS 7. októbra. Zmluvu na Úrade vlády SR podpísali generálny riaditeľ JAVYS Miroslav Obert a generálny riaditeľ ČEZ Daniel Beneš.
„Ak máme šancu postaviť nový jadrový zdroj, musíme ísť do toho s plnou parou a s plným nasadením,“ povedal premiér po podpise zmluvy.
„Urobím všetko preto, aby proces výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach o výkone 1 200 MW sa stal nezvratným,“ dodal.
Podľa odborníka na jadrovú energetiku Mariana Naniaša väčšina funkčných modelov vo svete spočíva vo väčšinovej štátnej kontrole, nie však na stopercentnom vlastníctve štátu.
„Štátne vlastníctvo jadrovej elektrárne dáva zmysel ako nástroj kontroly strategického aktíva a financovania stavby, ale nie ako záruka lacnejšej alebo bezpečnejšej elektriny. Najväčšia výhoda tkvie v tom, že štát vie projekt vôbec postaviť a v kríze ho riadiť,“ komentoval rozhodnutie vlády.
Zároveň dodal, že pri stopercentnom vlastníctve štátu sa do projektu prenášajú politické zlyhania, najmä ideologické rozhodnutia, korupčné riziká aj krátkodobý populizmus. „Tie sa následne prejavia v štátnom rozpočte a v konečnej cene elektriny,“ skonštatoval.
Podľa Naniaša bolo 51-percentné vlastníctvo štátu dostatočné. Vysvetlil, že štát ako vlastník znamená, že štát musí mať kontrolu nad prevádzkovateľom, no nie nutne „nad každou tehlou“ a každým detailom výstavby a prevádzky.
„Na to stačí väčšina 51 % alebo kvalitná zlatá akcia a akcionárska zmluva. 100-percentné vlastníctvo nič extra nepridáva, len predraží výkup menšiny a odstráni vonkajšiu kontrolu,“ skonštatoval.
Naniaš zdôraznil, že štát nesmie byť naraz majiteľ, regulátor bezpečnosti a tvorca cien pre domácnosti. Bez tohto oddelenia je podľa neho 100-percentné vlastníctvo škodlivé.
Koľko bude elektráreň stáť?
V roku 2024 to bolo približne 10 miliárd eur, najnovší materiál vlády zo septembra 2026 hovorí o najmenej 10,938 miliardy eur.
Keďže nejde o konečnú vysúťaženú cenu a Slovensko zatiaľ nemá podpísanú zmluvu s dodávateľom jadrovej technológie ani vyriešený model financovania, konečný účet za novú elektráreň môže byť značne vyšší a každý rok omeškania môže znamenať dodatočné finančné náklady.
Ako ukázala skúsenosť s výstavbou najnovších slovenských jadrových blokov v Mochovciach, štát v modernej histórii nedokázal dokončiť podobný typ projektu načas ani bez problémov.
Podľa Naniaša je to však bežná situácia všade vo svete. „Keď to porovnáme s inými projektmi jadrových elektrární v Európe a USA, zistíme, že Mochovce verne kopírujú globálny trend obrovských meškaní a predražovania, ktorý sprevádza takmer všetky západné jadrové projekty 21. storočia,“ skonštatoval.
Kto to zaplatí?
Premiér tvrdí, že Slovensko nebude musieť projekt financovať priamo z peňazí daňových poplatníkov. Uviedol, že o financovanie je záujem zo zahraničia a elektráreň by sa mala splácať z budúceho predaja elektriny. Konkrétny finančný model však ešte stále nepoznáme.
Pri podobných jadrových stavbách sa v Európe používajú rôzne kombinácie štátneho kapitálu, štátnych garancií, úverov, garantovaných výkupných cien, kontraktov typu contract for difference či priamej účasti štátu.
Čo si o projekte myslia odborníci?
Energetický analytik Radovan Potočár upozorňuje predovšetkým na to, že pri takomto projekte by nemala byť rýchlosť nadradená ekonomike. Podľa neho nie je rozumné tlačiť projekt dopredu za každú cenu, ak by rýchlejšie rozhodnutia znamenali vyššie náklady.
Potočár zároveň poukazuje na skutočnosť, že vláda doteraz nevysvetlila, prečo musí byť spoločnosť JESS stopercentne vlastnená štátom. ČEZ bol do projektu pôvodne prizvaný práve preto, aby priniesol skúsenosti a know-how. Česká energetická skupina dnes navyše sama pripravuje nový jadrový projekt v českých Dukovanoch.
Iný pohľad ponúka odborník na energetiku Andrej Hanzel. Ten považuje prevzatie projektu pod Úrad vlády SR za potrebný krok, ktorý má umožniť ďalší postup. Odkúpenie podielu ČEZ-u podľa neho dáva logiku, ak má byť nový zdroj skutočne plne pod kontrolou štátu.
„V Čechách majú momentálne svoje starosti. Začali budovať jadrovú elektráreň s kórejskou firmou. Nie je predpoklad, že by ČEZ zvládol dve jadrové elektrárne po finančnej stránke, jednu v Čechách a jednu na Slovensku,“ myslí si Hanzel.
S čím má opozícia problém?
Opozičné strany upozorňujú najmä na cenu nového jadrového zdroja, otázne financovanie a nedostatok informácií.
„Spôsob prípravy 15-miliardového projektu nového jadrového bloku je absolútne nezodpovedný. Hoci PS nie je proti jadrovej energetike, nikto však s nami ani s odbornou verejnosťou nekonzultoval analýzy, alternatívy či potreby elektrickej energie. Takýto obrovský projekt bude trvať desiatky rokov a vyžaduje si konsenzus naprieč politickým spektrom,“ povedal predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
„Namiesto riešenia zdražovania či drahých palív sa vláda sústredí na vybrané obrovské projekty ako jadro, tunel cez Karpaty či zimný prístav, ktoré im majú zabezpečiť kšefty pred odchodom od moci,“ dodal.
SaS upozorňuje na otázku transparentnosti a na to, že pri miliardovom projekte je potrebné poznať presný model financovania a dodávateľa ešte pred tým, ako štát prijme zásadné záväzky.
„Dnes v tomto uznesení sa hovorí o 10,9 miliárd eur. Opäť neviem, odkiaľ sa k tomuto číslu dostali,“ povedal poslanec SaS Karol Galek.
Časť opozície kritizovala aj preferovanie jedného technologického partnera. Argumentom je, že pri investícii v takomto objeme môže súťaž viacerých dodávateľov vytvoriť tlak na cenu.
„Všetci si veľmi dobre uvedomujeme, čo dnes Robert Fico opäť urobil – vyhodil milióny eur z peňazí všetkých daňových poplatníkov von oknom len tak, lebo on si povedal, že postaví jadrovú elektráreň. Absolútne bezhlavo, bez konzultácie s opozíciou či odborníkmi, bez kvalitnej štúdie,“ uviedol po odkupe JESS Michal Šipoš z Hnutia Slovensko.
„Môžeme sa pozrieť do Českej republiky na Dukovany – tam po precíznej analýze a súťaži vybrali dodávateľov z Južnej Kórey a za tú istú sumu, akú deklaruje Fico, budú stavať nie jeden, ale dva reaktory. Podľa našich prepočtov a situácie vo svete to nebude žiadnych 15 miliárd eur. Naše výpočty hovoria, že to bude stáť až 50 miliárd eur,“ doplnil.
V čom pomôže slovenské jadro Európe?
Európska komisia v júli predstavila akčný plán s ambíciou urobiť z Európy prvý „elektrokontinent“. Podiel elektriny na celkovej spotrebe energie chce do roku 2040 zvýšiť z približne 23 % na 46 %.
Má ísť o elektrifikáciu dopravy, priemyslu a budov. Elektrina bude zároveň potrebná pre dátové centrá, umelú inteligenciu, elektromobilitu, tepelné čerpadlá a ďalšie technológie. Pre Slovensko je to ešte významnejšie vzhľadom na silnú koncentráciu automobilového priemyslu.
Európska komisia zároveň konštatovala, že pri dosiahnutí plánovaných cieľov by viac ako 90 % výroby elektriny v EÚ v roku 2040 mohlo pochádzať zo zdrojov s nulovými alebo nízkymi emisiami, predovšetkým z obnoviteľných zdrojov doplnených jadrovou energiou.
„Európska komisia navyše presadzuje zvýšenie miery spotreby elektriny v rámci priemyslu s cieľom postupne vytláčať plyn, ropu a ďalšie energetické suroviny. Ak máme byť naďalej automobilovou veľmocou, tak potrebujeme nové zdroje energie. Ak máme vážne hovoriť o umelej inteligencii, o datacentrách a ak máme naplniť plán, o ktorom hovorí Európska komisia, tak iná cesta, ako je cesta výstavby nového jadrového zdroja, nie je možná,“ vyhlásil Fico.
Slovensko už dnes patrí medzi štáty EÚ s najvyšším podielom jadrovej energie na výrobe elektriny. Po dokončení štvrtého bloku Mochoviec sa význam jadra v slovenskom energetickom mixe ešte zvýšil.
Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
