Špeciál, Svet

Juhoamerické krajiny sa prikláňajú k voľnému trhu. Podarí sa im ho udržať? (Špeciál)

Veľká časť Južnej Ameriky zažíva silnejší ekonomický rast. Otázkou je, či z neho budú plynúť výhody dostatočne rýchlo na to, aby predbehli politický vývoj.

Zatiaľ čo obyvatelia veľkých amerických miest inklinujú k socialistickým myšlienkam, mnohé juhoamerické krajiny sa teraz vydávajú opačným smerom: zmenšujú štátny aparát, otvárajú trhy, vyrovnávajú rozpočty a smerujú k rastu a stabilite.

Politická mapa Južnej Ameriky dnes vyzerá podstatne inak než pred niekoľkými rokmi, keďže Argentíne, Ekvádoru, Paraguaju, Čile, Bolívii, Peru a Kolumbii vládnu konzervatívni lídri. Trhovo orientované reformy, ktoré zaviedli, zatiaľ priniesli pozitívne výsledky v podobe väčšej ekonomickej stability a rastu.

V Argentíne vyhral v roku 2023 prezidentské voľby libertarián Javier Milei, ktorý viedol kampaň postavenú na radikálnom znížení vládnych výdavkov a deregulácii. V Paraguaji bol v roku 2023 zvolený Santiago Peña so sľubom spoločensky konzervatívnej politiky a trhovo orientovaných reforiem.

V roku 2025 sa prezidentom Čile stal José Antonio Kast, ktorý sľúbil ekonomickú liberalizáciu a tvrdší postup proti zločinu. V tom istom roku sa prezidentom Bolívie stal Rodrigo Paz, čím ukončil dve desaťročia socialistickej vlády.

V júni tohto roka zvíťazila v prezidentských voľbách v Peru Keiko Fujimoriová z pravicovo orientovanej strany Fuerza Popular so sľubom ekonomickej stability a bezpečnosti. Súčasne sa v Kolumbii ujal moci konzervatívny nacionalista Abelardo de la Espriella, ktorý viedol kampaň so sľubom zmenšenia vlády, podpory hospodárskeho rastu a boja proti drogovým kartelom.

Prvé úspechy

Doterajšie ekonomické výsledky týchto reforiem sú sľubné. Podľa údajov Svetovej banky zažíva veľká časť Južnej Ameriky silnejší rast a má pozitívnejšie ekonomické vyhliadky než mnohé západné krajiny.

Hrubý domáci produkt Paraguaja by mal v tomto roku podľa prognóz vzrásť o 4,4 percenta. V Argentíne sa predpokladá rast na úrovni 3,6 percenta, ktorý nadväzuje na rast o viac ako 4 percentá v roku 2025.

V Peru, Kolumbii, Čile a Ekvádore sa v tomto roku očakáva rast nad 2 percentá, čo je približne na úrovni očakávaného rastu HDP v Spojených štátoch (2,2 percenta) a vysoko nad priemerným rastom HDP v Európskej únii (1,1 percenta).

Okrem toho sa v uplynulých rokoch zlepšil rating štátneho dlhu Argentíny, Paraguaja, Ekvádoru a Uruguaja. Paraguaj a Uruguaj dosiahli investičný stupeň úverového ratingu v čase, keď agentúra Standard & Poor’s znížila rating viacerým európskym krajinám vrátane Francúzska, Estónska, Litvy a Lotyšska pre slabé tempo rastu v regiónoch. Agentúra Fitch v roku 2023, Moody’s v roku 2025 a Standard & Poor’s v roku 2011 podobne znížili úverový rating Spojených štátov z najvyššej úrovne AAA pre narastajúci štátny dlh.

Zatiaľ to vyzerá dobre, no Južná Amerika už v podobnej situácii bola.

Počas 80. a 90. rokov 20. storočia mnohé latinskoamerické krajiny presadzovali privatizáciu, liberalizáciu obchodu, fiškálne reformy a voľnejšie trhy. Hoci tieto politiky pomohli znížiť infláciu a zmierniť dlhové krízy, menej sa im darilo pri odstraňovaní chudoby a nerovnosti a bohatstvo často zostávalo koncentrované v rukách menšinovej elity.

To poskytlo príležitosť ľavicovým populistom, ktorí stavali kampane na sľuboch väčšej štátnej kontroly, prerozdeľovania bohatstva, rozširovania sociálnych programov a väčšej politickej moci pre chudobných a domorodé obyvateľstvo. Od roku 1998 priniesol takzvaný „ružový príliv“ k moci ľavicové vlády vo Venezuele, Bolívii, Ekvádore, Argentíne, Brazílii, Uruguaji a Čile.

V extrémnych prípadoch, ako je Venezuela, bola znárodnená výnosná ropná infraštruktúra v krajine s najväčšími známymi zásobami ropy na svete, ktorú následne vládni úradníci a spriaznené osoby spravovali nedostatočne, rozkrádali a nechali chátrať. Nasledovala hyperinflácia a Venezuelčania upadli do chudoby.

Závod na spracovanie ropy štátnej spoločnosti Petróleos de Venezuela v meste Puerto La Cruz, 4. novembra 2021 (Foto: Yuri Cortez/AFP via Getty Images)

Radikálne reformy verzus postupné zmeny

Dnes sa kyvadlo otáča opäť doprava.

Argentína pod vedením prezidenta a ekonóma Javiera Mileiho, ktorý sa počas kampane prezentoval s motorovou pílou, zaplnila titulky novín rýchlym obmedzovaním štátnej administratívy. Keď sa Milei stal v roku 2023 prezidentom, Argentína trpela rokmi chronických fiškálnych deficitov, ročnou infláciou nad 200 percent a množstvom pesos, ktoré centrálna banka tlačila na financovanie vládnych výdavkov.

V roku 2024 Milei znížil vládne výdavky o 30 percent a Argentína dosiahla prvý rozpočtový prebytok od roku 2010.

„Je ťažké zveličiť to, čo sa tam udialo,“ povedal pre denník The Epoch Times Peter Earle, riaditeľ výskumu v American Institute for Economic Research. „Milei nastúpil do úradu s ekonomikou, v ktorej vláda v podstate pokrývala deficity tlačením peňazí a inflácia sa zrýchľovala, až dosiahla destabilizujúce úrovne.“

„Nedá sa poprieť skutočnosť, že počiatočné ekonomické úpravy boli bolestivé. Došlo ku krátkemu, prudkému nárastu chudoby, po ktorom došlo k počiatočnej stabilizácii. Následne sa trend otočil a inflácia prudko klesla.“

Podľa argentínskeho národného štatistického úradu INDEC vzrástla ekonomika krajiny v roku 2025 o 4,4 percenta. V máji agentúra Fitch Ratings zvýšila úverový rating Argentíny z CCC+ na B-, pričom sa odvolala na lepšiu fiškálnu rovnováhu, výrazný pokrok v ekonomických reformách a zvýšené devízové rezervy. V júli agentúra Moody’s zvýšila rating Argentíny z Caa1 na B3 s pozitívnym výhľadom.

Muž s obrazom na blšom trhu Mercado de las Pulgas v štvrti Colegiales v Buenos Aires, 4. januára 2026. Brazílsky kandidát na prezidenta Renan Santos sa inšpiroval argentínskym prezidentom Javierom Mileim. (Foto: Tomas Cuesta/AFP via Getty Images)

Súčasne prebieha v iných juhoamerických krajinách menej dramatická transformácia. Medzi krajiny, ktoré postupne smerujú k voľnému trhu a rozpočtovej disciplíne a zároveň sa vyhýbajú „šokovej terapii“ radikálnych reforiem, patrí najmä Paraguaj.

„Hoci si Argentína získava pozornosť verejnosti pre to, že jej východiskové podmienky boli katastrofálne a Milei je nepopierateľne teatrálny, Paraguaj ukazuje, čo sa stane, keď sa relatívne ortodoxná politika udržiava a nezavádza sa len v čase núdze,“ uviedol Earle.

„Paraguaj si udržal relatívne nízke dane, má vysoký stupeň makroekonomickej stability a priaznivé podmienky na podnikanie, a to všetko pri presadzovaní reforiem zameraných na zefektívnenie štátnej správy a zachovanie vlastníckych práv.“

Svetová banka vo svojej aprílovej ekonomickej správe o Latinskej Amerike uviedla, že Paraguaj naďalej prekonáva regionálny priemer vďaka silnému exportu poľnohospodárskych produktov, rozširovaniu výroby elektrickej energie a stabilnému makroekonomickému rámcu.

V decembri 2025 agentúra Standard & Poor’s zvýšila Paraguaju rating z BB+ na BBB- s vyjadrením, že doterajšie výsledky v oblasti makroekonomickej stability a protrhových politík posilnili ekonomickú odolnosť Paraguaja a jeho vyhliadky na stabilnejší rast.

Už predtým zvýšila rating Paraguaja z Ba1 na Baa3 aj agentúra Moody’s; obe agentúry i Svetová banka tak v súčasnosti hodnotia Paraguaj ako krajinu s ratingom v investičnom pásme.

Ďalšie juhoamerické krajiny ukazujú, že odklon od socialistickej politiky môže mať rôzne podoby.

Muž na ulici v Asuncióne počíta hotovosť, Paraguaj, 28. apríla 2023. O dva dni neskôr si Paraguaj zvolil za prezidenta Santiaga Peñu, 44-ročného konzervatívneho ekonóma. (Foto: Luis Robayo/AFP via Getty Images)

„V Čile a istým spôsobom aj v Peru prebehol proces ekonomických reforiem pomerne razantne,“ uviedol pre The Epoch Times ekonóm z Univerzity Johnsa Hopkinsa Steve Hanke.

Z krátkodobého hľadiska tieto reformy v uvedených krajinách vyvolali obdobie vážnych ekonomických ťažkostí, no nebol to prípad Uruguaja a Paraguaja, ktoré prešli relatívne hladkým procesom stabilizácie a liberalizácie.

„Poučením je, že k stabilizácii a liberalizácii môže dôjsť aj bez väčšej prechodnej hospodárskej krízy a v ideálnom prípade by to tak aj malo byť,“ dodal.

Hanke pôsobil ako ekonomický poradca bývalého venezuelského prezidenta Rafaela Calderu, pôsobil aj ako poradca v krajinách Latinskej Ameriky a Európy, ktoré prechádzali reformami, a v súčasnosti pracuje ako osobitný poradca poslanca Antonia Ecarriho vo venezuelskom Národnom zhromaždení.

Liberalizácia verzus stabilita

Či už postupnými, alebo radikálnymi krokmi, úspešná liberalizácia si vyžaduje viac než len zmenšenie štátneho aparátu.

„Pri pohľade na reformy je dôležité rozlišovať medzi politikami ekonomickej liberalizácie, ako sú deregulácia, privatizácia a podobne, a politikami makroekonomickej stabilizácie… Úspešná liberalizácia si vyžaduje obe zložky. Stabilita nemusí byť všetkým, no bez stability nie je nič,“ skonštatoval Hanke.

Latinskoamerické krajiny podľa Hankeho dlhodobo zápasia s tým, ako dosiahnuť liberalizáciu a stabilitu súčasne. V posledných desaťročiach to brzdilo región v raste produktivity a životnej úrovne.

K stabilite patrí aj zníženie inflácie. V Argentíne sa Mileimu podarilo v priebehu dvoch rokov znížiť infláciu z 211 percent pri nástupe do úradu na 31 percent, čo je najnižšia úroveň od roku 2018. Prognózy predpokladajú ďalší pokles na 20 percent v roku 2026, no táto miera zostáva stále vysoká.

Argentínsky prezident Javier Milei počas Madridského fóra, stretnutia konzervatívnych lídrov Latinskej Ameriky v čílskom Santiagu, 3. septembra 2026 (Foto: Javier Torres/AFP via Getty Images)

V niektorých prípadoch Hanke odporúča, aby krajiny zrušili svoje národné meny a nahradili ich stabilnejšou menou, ako je dolár alebo euro.

Panama, Ekvádor a Salvádor tak urobili a prijali americký dolár za svoju menu, no väčšina ostatných juhoamerických krajín si svoje národné meny ponechala. Ak krajiny nezvládajú znížiť infláciu, obyvatelia presúvajú úspory a investície do zahraničia, aby zachovali ich hodnotu.

„Rozsah úniku kapitálu je ohromujúci… V Argentíne predstavuje únik kapitálu viac ako 60 percent z každého dolára zahraničného dlhu, ktorý krajina vytvorí,“ povedal.

Ďalšou súčasťou tejto skladačky je nielen menšia, ale aj funkčnejšia štátna správa. „Sloboda si vyžaduje viac než len nízke daňové sadzby… Vyžaduje si aj to, aby vlády plnili úzko vymedzené, no nenahraditeľné funkcie, ako je bezpečnosť, správa súdov, vymáhanie zmlúv, ochrana majetku a podobné úlohy,“ vysvetlil Earle.

Muž kráča okolo kurzovej tabule zobrazujúcej hodnoty svetových mien v argentínskych pesos pred obchodom v Buenos Aires, 18. februára 2026 (Foto: Juan Mabromata/AFP via Getty Images)

Majetková nerovnosť a tesné mandáty

Achillovou pätou liberalizácie v Južnej Amerike je majetková nerovnosť.

Správa Svetovej banky z roku 2025 uvádza, že latinskoamerické krajiny patria medzi regióny s najvyššou mierou nerovnosti na svete.

Banka uvádza, že na 20 percent najbohatších domácností v Latinskej Amerike pripadá 54 percent celkových príjmov, zatiaľ čo na najchudobnejších 20 percent len 4 percentá. Na porovnanie: vo všetkých ostatných regiónoch sveta okrem subsaharskej Afriky pripadlo hornému kvintilu 40 až 43 percent príjmov, zatiaľ čo spodný kvintil získal 8 až 9 percent.

Hoci chudoba klesá, nedávna trhová štúdia spoločnosti Mastercard zistila, že stredná trieda v Latinskej Amerike zostáva finančne zraniteľná.

„Strata práce v neformálnom sektore, choroba spojená s nečakanými výdavkami alebo klimatické výkyvy môžu zlikvidovať úspory či núdzové fondy,“ uvádza sa v správe. „Pandémia túto zraniteľnosť ešte zvýraznila: 14 miliónov ľudí sa v priebehu jediného roka opäť ocitlo v ohrozenej kategórii.“

Volebný úspech konzervatívnych kandidátov v Južnej Amerike bol podľa viacerých interpretácií reakciou na zlyhania predchádzajúcich ľavicových vlád. Mandát na presadzovanie reforiem je však v mnohých prípadoch veľmi tesný.

Štvrte Santa Teresita a Mameyal v západnej časti kolumbijského mesta Cali, 10. júna 2026 (Foto: Joaquin Sarmiento/AFP via Getty Images)

Pravicový kandidát Abelardo de la Espriella porazil v nedávnych prezidentských voľbách v Kolumbii svojho ľavicového rivala Ivána Cepedu o necelý jeden percentuálny bod. Podobne aj v Peru zvíťazila konzervatívna kandidátka Fujimoriová v tesnom druhom kole prezidentských volieb len o necelých 50-tisíc hlasov.

Vľavo: kolumbijský prezident Abelardo de la Espriella po zložení prísahy v kolumbijskom meste Cali, 7. augusta 2026. Vpravo: peruánska prezidentka Keiko Fujimoriová máva z vládneho paláca po svojej inaugurácii v Lime, 28. júla 2026. (Foto: Gabriel Aponte/Getty Images, Connie France/AFP via Getty Images)

Hoci trhovo orientované reformy prispeli k zníženiu inflácie a hospodárskemu rastu, ak z týchto výhod nebude profitovať dostatočne široká časť obyvateľstva, krajiny sa môžu opäť prikloniť k ľavici.

„Otázkou nie je, či reformy voľného trhu dokážu stabilizovať ekonomiky; máme čoraz viac dôkazov, že to funguje,“ uzavrel Earle. „Otázkou je, či dokážu priniesť viditeľné zlepšenie dostatočne rýchlo na to, aby si získali silnú voličskú základňu.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK