Svet

Flavio Bolsonaro pre Epoch Times: Európa je pre Brazíliu alternatívou k Číne – bez ľavicovej politiky

Brazílska prezidentská kampaň si spravila nečakanú zastávku v Paríži. Senátor Flavio Bolsonaro, najstarší syn bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara a oficiálny kandidát v prezidentských voľbách v októbri 2026, si vybral francúzske hlavné mesto, aby otestoval svoju pozíciu na medzinárodnej scéne a oslovil európsku pravicu.

Vo veku 44 rokov nie je Flavio Bolsonaro žiadnym politickým nováčikom. Do parlamentu bol prvýkrát zvolený ako 21-ročný, následne bol trikrát znovuzvolený, až napokon získal kreslo v senáte. V brazílskej politike tak pôsobí už viac ako dve desaťročia. Tento mesiac ho však do parížskych salónov priviedla iná ambícia: prezidentský úrad Federatívnej republiky Brazília. „Bol to môj otec, kto mi povedal: ‚Musíš byť ďalším kandidátom‘,“ povedal v jednom z luxusných salónikov reštaurácie Laurent, len pár krokov od Elyzejského paláca.

Jeho parížsky program jasne ukazuje jeho politické smerovanie. Počas návštevy sa Flavio Bolsonaro stretol s viacerými predstaviteľmi francúzskej pravice.

Boh, vlasť, rodina, sloboda

Pod sloganom „Boh, vlasť, rodina, sloboda“ senátor Bolsonaro vyznáva svoje konzervatívne hodnoty. V rozhovore pre francúzske vydanie Epoch Times predstavil svoj pohľad na svet, v ktorom sa prelína odkaz amerického prezidenta Donalda Trumpa a Jaira Bolsonara.

„Stotožňujem sa so svojím otcom, aký bol pred nástupom do úradu. Obaja (Trump aj Bolsonaro) vládli počas pandémie covidu a stali sa terčom politického prenasledovania. Obaja prežili pokus o atentát: v roku 2018 otca pobodal nožom extrémny ľavicový aktivista; prezident Trump prežil útok so strelnou zbraňou. Ako kresťan ďakujem Bohu, že sú obaja dodnes nažive.“

Paralela s Donaldom Trumpom však nie je len symbolická. Odzrkadľuje sa aj v jeho politickej doktríne: „Prezident Trump kladie americké záujmy do centra svojho konania – presne takýto prístup by som zaujal k Brazílii.“

V auguste 2025 sa senátor opieral o prieskumy verejnej mienky, keď kritizoval zahraničnú politiku ľavicovej vlády súčasného brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu: „59 % Brazílčanov si želá, aby sa krajina priblížila skôr k Spojeným štátom než k Číne. Tento výsledok ukazuje rastúcu frustráciu z Lulovej zahraničnej politiky.“

V tom istom mesiaci otvorene obvinil Lulovu vládu z „predaja Brazílie Číne“, keď kritizoval ťažobnú zmluvu, na základe ktorej čínska spoločnosť získala právo ťažiť niklové ložiská za 500 miliónov dolárov, hoci holandský konkurent ponúkal 900 miliónov dolárov. Peking tak získal kontrolu nad približne 60 % národnej produkcie tohto strategického nerastu, nesmierne dôležitého pri výrobe batérií a elektrických áut.

Postoj k Izraelu

Flavio Bolsonaro pricestoval do Paríža po návšteve Izraela, kde 27. januára predniesol záverečný prejav na konferencii o antisemitizme a modlil sa pri Múre nárekov v Jeruzaleme, čím opäť potvrdil svoju podporu židovskému štátu.

„Každý civilizovaný národ by mal odsúdiť teroristické činy spáchané na Izraelčanoch počas sviatku Simchat Tóra: na týchto nevinných mladých ľuďoch, ktorí boli zavraždení, mučení a unesení… Nič na svete nemôže ospravedlniť takéto zverstvá spáchané na civilistoch,“ povedal pre Epoch Times. Narážal na útok palestínskeho islamistického hnutia Hamas na Izrael v októbri 2023, pri ktorom boli zabití a unesení civilisti.

Následne sľúbil, že urobí to, čo jeho otec nestihol urobiť: presťahuje brazílsku ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema ako „symbolický akt, ktorým Brazília uzná Jeruzalem za hlavné mesto Izraela“.

Tento postoj sa diametrálne líši od politiky prezidenta Lulu, ktorý v roku 2024 odvolal brazílskeho veľvyslanca v Izraeli a zapojil sa do konania vedeného proti židovskému štátu na Medzinárodnom súdnom dvore. Flavio Bolsonaro neváha označiť Lulu za antisemitu, ktorý podľa neho nereprezentuje brazílsky ľud.

Maduro, krvavý diktátor

V ďalšej otázke zahraničnej politiky sa Flavio Bolsonaro vyjadril k americkej operácii zameranej na zadržanie Nicolása Madura vo Venezuele. Bolsonaro neskrýval svoje nadšenie: „Považoval som to za veľmi pozitívne. Krvavý diktátor bol zadržaný vo svojej vlastnej krajine, aby sa zodpovedal za obvinenia súvisiace s medzinárodným obchodovaním s drogami a financovaním extrémistických skupín v rôznych častiach sveta, ako aj zločineckých frakcií v Brazílii.“

Táto téma sa dotýka aj vnútornej situácie Brazílie, ktorú Flavio Bolsonaro dobre pozná. „Brazília bola tvrdo zasiahnutá príchodom Venezuelčanov utekajúcich pred Madurovou diktatúrou, chudobou, hladom a politickým prenasledovaním. Naša krajina týchto ľudí vždy prijímala, hoci to prináša aj zložité otázky,“ uviedol.

Bolsonaro v auguste minulého roka obvinil Lulu z „udržiavania vzťahov s teroristickými skupinami a diktátormi“ a považuje ho za jedného z dlhoročných podporovateľov Madura.

Francúzsko a Európa ako možné alternatívy k Pekingu

Návšteva Paríža mala aj ekonomický rozmer. V geopolitickej vízii, ktorú načrtol senátor Bolsonaro, Európa – a najmä Francúzsko – zohráva úlohu potenciálneho partnera, ktorý môže vyvážiť čínsku hegemóniu. „Naše ekonomiky pochopili, že už nemôžu zostať závislé od čínskych produktov. Brazília nie je výnimkou,“ povedal pre Epoch Times.

Zdôraznil potrebu „prehĺbenia vzťahov medzi Európou a Brazíliou“ ako „vynikajúcej alternatívy“ a vyslovil sa za užšiu hospodársku spoluprácu s Francúzskom počas svojho prípadného prezidentského mandátu.

Podľa neho môže Brazília budovať lepšie vzťahy len prostredníctvom lepšieho vedenia – doma aj v zahraničí –, čo podľa jeho názoru nie je možné, kým bude pri moci Macronova vláda.

Flavio Bolsonaro spája svoju návštevu Európy s historickou blízkosťou Brazílie a Francúzska a so snahou nadviazať kontakty s politickými a hospodárskymi partnermi. Pripomenul, že brazílske občianske právo sa inšpirovalo Napoleonským zákonníkom, že francúzsky vplyv vidno v architektúre a jazyku, pričom dodal, že sa vo Francúzsku cíti ako doma.

Lula, zradca národa

Každý z návrhov senátora Bolsonara je koncipovaný ako opak politiky, ktorú pripisuje Lulovi. Súčasný prezident, 80-ročný kandidát na štvrté funkčné obdobie, je Bolsonarom pravidelne označovaný za „zradcu národa a demokracie“ – výraz, ktorý senátor opakovane používal na sieti X v auguste 2025, keď ho obvinil z toho, že „žiadal Čínu o podporu pri cenzúre sociálnych sietí“, „z využívania vládneho lietadla na útek bývalej prvej dámy Peru odsúdenej za korupciu“, „zo zasahovania do argentínskeho súdnictva požadovaním prepustenia Cristiny Kirchnerovej“ a „z podpory teroristov z Hamasu proti Izraelu“.

Flavio Bolsonaro premenil svoju kritiku prezidenta Lulu na svoj volebný program. „Dedičstvo“ súčasnej vlády opisuje ako biedu, chudobu a závislosť od štátu. Ako hlavné priority svojej potenciálnej vlády uvádza sprísnenie trestnej politiky, zníženie daní, byrokracie a verejných výdavkov a presmerovanie federálnej polície na boj proti korupcii a organizovanému zločinu namiesto „prenasledovania politických vodcov“.

Globálna konzervatívna vlna

Flavio Bolsonaro vníma svoju kandidatúru ako súčasť širšieho globálneho hnutia. „Po celom svete si národy uvedomili nebezpečenstvo woke agendy a spôsob, akým podkopáva princípy rodiny, slobody a rešpektu, na ktorých sú založené naše spoločnosti,“ povedal a ako príklad uviedol argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho, s ktorým má podľa vlastných slov blízky vzťah a spolupracuje s ním v mnohých strategických oblastiach.

To, čo podľa neho Milei dosahuje v Argentíne, chce Flavio Bolsonaro dosiahnuť v Brazílii: chce vrátiť ľuďom slobodu, aby mohli žiť nezávisle od politickej moci.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK