Pondelok 19. októbra, 2026
Od znovuzvolenia Trumpa sa vlády piatich krajín regiónu posunuli od ľavice k pravici. (Ilustrácia: The Epoch Times, Getty Images, verejná doména)
, »

Spojené štáty celé desaťročia ignorovali Latinskú Ameriku. Trumpov vplyv mení politickú mapu regiónu (Špeciál)

Od znovuzvolenia amerického prezidenta Trumpa sa vlády v piatich krajinách regiónu posunuli od ľavice k pravici.

Počas januárovej razie vtrhli pred úsvitom vojaci špeciálnej jednotky Delta Force k spiacemu venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi, na ktorého bol v USA vydaný zatykač za narkoterorizmus, a zajali ho. 

Dramatický koniec Madurovej kontroly nad krajinou, ktorá bola symbolom ľavicovej politiky, podčiarkol posun Latinskej Ameriky k politickej pravici.

Od znovuzvolenia amerického prezidenta Donalda Trumpa sa vlády v piatich krajinách regiónu posunuli od ľavice k pravici: ide o Bolíviu, Čile, Honduras, Peru a Kolumbiu. Uruguaj urobil pravý opak a v novembri 2024 sa posunul sprava doľava.

K preskupeniu konzervatívnych síl dochádza v čase, keď sa Trumpova administratíva opäť zamerala na južných susedov Ameriky prístupom zvaným „Donroeova doktrína“. Ide o slovnú hračku odkazujúcu na Monroeovu doktrínu, ktorá presadzovala dominanciu USA nad týmto regiónom.

Preč je takzvaná „ružová vlna“, teda vlna „mäkkého“ komunizmu, ktorá sa v Latinskej Amerike objavila koncom 90. rokov, pokračovala v prvom desaťročí 21. storočia a opäť sa prejavila po roku 2020.

Táto éra priniesla výrazných ľavicových lídrov, akými boli Madurov predchodca, Venezuelčan Hugo Chávez, a Bolívijčan Evo Morales, ktorého prevzatie kontroly nad ťažbou ropy a plynu potopilo ekonomiku jeho krajiny.

Odborníci sa domnievajú, že kombinácia Trumpovho vplyvu spolu s ekonomickými a bezpečnostnými obavami – čo sú dve silné stránky konzervatívnych kandidátov – odštartovala obrat v osudoch ľavicových vlád v regióne.

Trump podporil viacerých pravicových kandidátov v Latinskej Amerike: v decembri 2025 Čiľana Josého Antonia Kasta, ktorý v tom istom mesiaci drvivo zvíťazil vo voľbách nad komunistickou kandidátkou Jeannette Jarovou. V rovnakom čase Nasry Asfura, ďalší konzervatívec podporovaný Trumpom, zvíťazil nad honduraskou socialistickou vládou.

Prezident podporil aj Kolumbijčana Abelarda de la Espriellu, ktorý tento rok tesne porazil Ivána Cepedu, ľavicového oponenta spojeného s odchádzajúcim lídrom a bývalým marxistickým partizánom Gustavom Petrom.

Zľava: čilský prezident José Antonio Kast počas prejavu v Montevideu v Uruguaji, 2. júla 2026. Uprostred: honduraský prezident Nasry Asfura prichádza na inauguráciu novozvolenej peruánskej prezidentky Keiko Fujimoriovej v peruánskej Lime, 28. júla 2026. Vpravo: kolumbijský prezident Abelardo de la Espriella počas tlačovej konferencie v Palacio de San Carlos v Bogote, 12. augusta 2026. (Foto: Santiago Mazzarovich/AFP via Getty Images, AFP via Getty Images, Esteban Vega La-Rotta/AFP via Getty Images)

Konzervatívci posilnili svoje pozície v parlamentoch v štyroch z piatich spomínaných štátov. Iba v Kolumbii získala ďalšie kreslá ľavica, no ani jeden z táborov tam nemá v oboch komorách väčšinu.

V Bolívii žiadna strana nezískala absolútnu väčšinu: konzervatívna vláda sa stala najsilnejším zoskupením v oboch komorách zákonodarného zboru. Konzervatívne frakcie pritom tvoria spoločne v oboch komorách bolívijského parlamentu ústavnú väčšinu. Bývalá ľavicová vláda si udržala iba dve kreslá.

V honduraskom jednokomorovom parlamente získali konzervatívci kreslá na vlne Asfurovho víťazstva. V čilskom parlamente kontroluje konzervatívna koalícia dolnú komoru, zatiaľ čo horná komora je rozdelená rovnomerne. Podobne aj v Peru má konzervatívny blok najsilnejšie zastúpenie v dolnej komore, hoci bez absolútnej väčšiny, a horná komora je rozdelená rovnakým dielom.

Kriminalita a ekonomika

Konzervatívny trend v Latinskej Amerike podľa správy nemeckej nadácie Konrada Adenauera (Konrad-Adenauer-Stiftung) odštartovalo sklamanie z ľavicových vlád, za ktorých sa zvýšila kriminalita organizovaného zločinu a vzrástla inflácia.

Zo 16 demokracií s viac ako miliónom obyvateľov zmenilo podľa správy od roku 2022 politické smerovanie 10 krajín, väčšinou od ľavice k pravici.

Zo skúmaných štátov majú v súčasnosti ľavicové vlády len Brazília, Guatemala, Mexiko a Uruguaj.

Venezuela, ktorá sa nepovažovala za demokraciu, zostáva po zosadení Madura v politickom vákuu. Vedenie krajiny prevzala jeho viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Kuba zostáva pod komunistickou nadvládou už od 50. rokov 20. storočia. Ďalšou krajinou, ktorá nebola začlenená do prieskumu, je Nikaragua. Vládne jej bývalý ľavicový partizánsky vodca Daniel Ortega, ktorý si upevňuje moc od roku 2007. Nedávno oznámil, že krajina prestane organizovať voľby.

Dočasná venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová na slávnostnom podpise dohody medzi spoločnosťou Chevron Venezuela a národnou vládou v paláci Miraflores v Caracase, 13. apríla 2026 (Foto: Juan Barreto/AFP via Getty Images)

Guyana, ktorá má približne milión obyvateľov, síce organizuje demokratické voľby, zostáva však pevne pod kontrolou socialistov.

Tak ako Madurov pád signalizoval koniec starej komunistickej gardy, postavy ako argentínsky líder Javier Milei, známy vystúpeniami s motorovou pílou, symbolizujú vzostup konzervatívnych populistických lídrov.

„Osobnosti ako Javier Milei v Argentíne a Nayib Bukele v Salvádore stelesňujú svojimi populistickými stratégiami novú politickú náladu, zatiaľ čo umiernení konzervatívci, akým je Luis Abinader v Dominikánskej republike, uprednostňujú stabilitu a pragmatizmus,“ píše sa v správe.

Politika USA podľa štúdie posilnila konzervatívnu atmosféru v regióne, čo viedlo k dobrým pozitívnym vzťahom s pravicovými lídrami.

„Nie je to prekvapujúce, pretože Washington nedávno oznámil svoj zámer aktívne podporovať rovnako zmýšľajúce politické sily na západnej pologuli, rozširovať obchodné vzťahy a stabilizovať latinskoamerické krajiny v súlade so svojimi vlastnými záujmami,“ uvádza sa v dokumente.

Hore: argentínsky prezidentský kandidát Javier Milei dvíha motorovú pílu počas zhromaždenia v Buenos Aires v Argentíne, 25. septembra 2023. Vľavo dole: salvádorský prezident Nayib Bukele spieva štátnu hymnu počas inaugurácie nového sídla generálnej prokuratúry v meste La Libertad v Salvádore, 19. mája 2026. Vpravo dole: dominikánsky prezident Luis Abinader počas všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN v New Yorku 24. septembra 2025. (Foto: Tomas Cuesta/Getty Images, Alex Peña/Getty Images, Leonardo Munoz/AFP via Getty Images)

Trumpov efekt

Joshua Trevino z nadácie Texas Public Policy Foundation uviedol, že prítomnosť konzervatívca v Bielom dome priniesla do Latinskej Ameriky zmeny.

Trumpov vplyv a politika podľa neho prispeli k odklonu štátov Latinskej Ameriky od socializmu a komunizmu.

„To, čo vidíme, je z veľkej časti výsledok vplyvu Trumpovej administratívy,“ povedal pre The Epoch Times. „V Latinskej Amerike si dnes môžeme dovoliť oveľa viac otvoreného optimizmu ako predtým.“

Trumpove zahraničnopolitické ciele, ktoré opäť upriamili pozornosť na tradičnú sféru vplyvu USA v Latinskej Amerike, sa začali prejavovať takmer okamžite po jeho nástupe do úradu v roku 2025. Pohrozil napríklad opätovným prevzatím Panamského prieplavu, keďže jeho administratíva dospela k presvedčeniu, že kontrolu nad touto dôležitou vodnou cestou získala Čína.

Trumpova administratíva vtedy uviedla, že čínske prevádzkovanie dvoch strategických prístavov na prieplave by mohlo porušovať zmluvu o neutralite medzi USA a Panamou, ktorá bola súčasťou dohody o odovzdaní kontroly nad vodnou cestou postavenou Američanmi do rúk Panamy v roku 1999.

Právne kroky na jar tohto roku napokon umožnili Paname získať kontrolu nad prístavmi, ktoré dosiaľ prevádzkovala dcérska spoločnosť firmy z Hongkongu.

Kontajnerová loď odchádza z prístavu Balboa v Panama City 8. apríla 2026 (Foto: Martin Bernetti/AFP via Getty Images)

Hlavný politický analytik pre Latinskú Ameriku v Allisonovom centre pre národnú bezpečnosť pri The Heritage Foundation Andrés Martínez-Fernández uviedol, že na Trumpovu ochotu angažovať sa v regióne reagujú lídri aj obyvatelia Latinskej Ameriky.

„Myslím si, že si to všímajú nielen lídri v regióne, ale aj sami voliči, ktorí v tom vidia perspektívu spojenectva so Spojenými štátmi,“ povedal Martínez-Fernández pre The Epoch Times.

Historicky aj kultúrne má Latinská Amerika silnejšie väzby so Spojenými štátmi než s komunistickými krajinami, ako je Čína, ktorá v priebehu rokov iba zapĺňala priestor po nedostatočnej americkej angažovanosti v regióne, dodal.

Pravicový prístup k bezpečnosti

Súčasnú latinskoamerickú politiku formujú domáce i medzinárodné faktory.

Zlyhania ľavicových vlád sa podľa Martíneza-Fernándeza významne podpísali na živote domáceho obyvateľstva.

Bývalý kolumbijský líder Petro napríklad vyjednával o podmienečných prímeriach s viacerými partizánskymi a zločineckými frakciami namiesto toho, aby sa spoliehal výlučne na vojenskú silu. Výsledkom bola zvýšená neistota, násilie a aktivita organizovaného zločinu, zhodnotil Martínez-Fernández.

Bezpečnostné zlyhania za socialistických vlád tak pomohli otvoriť dvere konzervatívcom s nekompromisným prístupom k boju proti kriminalite.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro (vľavo) víta veliteľa partizánov z Národnej oslobodzovacej armády (ELN) Pabla Beltrána na stretnutí vlády, vedenia ELN a občianskych organizácií v Bogote v Kolumbii, 3. augusta 2023 (Foto: Daniel Munoz/AFP via Getty Images)

„To je jeden z dôvodov, prečo peruánska prezidentka Keiko Fujimoriová takmer od okamihu svojho nástupu do úradu vyhlásila výnimočný stav a oznámila, že tvrdo zakročí proti zločinu,“ uviedol Trevino.

Fujimoriová vo svojom inauguračnom prejave 28. júla oznámila, že armáda dočasne prevezme vedenie bezpečnostných operácií v oblastiach najviac sužovaných kriminalitou. Už počas kampane sľubovala nekompromisný prístup k násilnej trestnej činnosti, podobný tomu, aký zvolil salvádorský prezident Nayib Bukele.

Občania podľa Trevina túžia po práve a poriadku – najmä v krajinách, kde majú silný vplyv kartely, ako sú Čile, Kolumbia a Ekvádor.

Trumpovo úsilie zapojiť latinskoamerické krajiny do riešenia spoločných bezpečnostných výziev súvisiacich s narkoterorizmom pravdepodobne udrží americký vplyv v regióne.

Jedným z nástrojov na to je takzvaný „Štít Ameriky“, bezpečnostná a spravodajská koalícia navrhnutá na elimináciu narkoteroristických gangov. Trumpova administratíva túto iniciatívu predstavila v marci.

V marci schválili Paraguajčania dohodu o štatúte síl, ktorá americkým jednotkám prvýkrát umožní rozmiestnenie v Paraguaji.

„Toto všetko si treba všímať, pretože najmä v Latinskej Amerike sa rozvíja vojenská infraštruktúra USA, ktorá tu s nami podľa môjho názoru zostane ešte veľmi dlho a bude to mať aj politický efekt,“ konštatoval Trevino.

Peruánska prezidentka Keiko Fujimoriová pri vchode do vládneho paláca po svojej inaugurácii v Lime v Peru 28. júla 2026 (Foto: Connie France/AFP via Getty Images)

Uprostred inflácie a nedostatku hotovosti, ktorý ochromil dovoz múky, sa symbolom hospodárskej krízy v Bolívii pred voľbami v roku 2025 stal chlieb.

Bolívijčania zaň platili rovnakú vládou stanovenú cenu, no bochník chleba sa scvrkol na približne polovicu, keďže pekári museli znížiť jeho hmotnosť aj kvalitu. Bolívia pritom vo všeobecnosti nie je krajinou známou vysokými životnými nákladmi, napriek tomu tam ľudia pod jarmom socializmu bojovali o prežitie.

Rovnako ako pri otázkach bezpečnosti, aj v ekonomike dôverovali obyvatelia Latinskej Ameriky vo voľbách viac konzervatívcom než liberálom.

„V súčasnosti je na celom svete kríza životných nákladov,“ hovorí Trevino. „Zasiahla Latinskú Ameriku rovnako ako iné časti sveta. Na sto percent ju však zhoršila socialistická politika.“

Aj v Argentíne sa katalyzátorom politickej zmeny stala hospodárska kríza pod vedením ľavice.

Vláda takzvaného sociálneho štátu sa v krajine ocitla v takých problémoch, keď inflácia presahovala 100 percent, že voliči boli ochotní vyskúšať niekoho nového a v roku 2023 si zvolili Mileiho.

Jeho zvolenie – ako zástancu voľného trhu a kapitalizmu – sa pre Argentínu ukázalo ako zásadné.

Ľudia stoja v rade na chlieb na trhu v bolívijskom La Paze, 31. júla 2025. Pred bolívijskými voľbami v roku 2025 sa chlieb stal symbolom vážnej hospodárskej krízy. Pekári zmenšovali bochníky v dôsledku inflácie a nedostatku hotovosti, ktorý ochromil dovoz múky, zatiaľ čo vládou stanovená cena zostala rovnaká. (Foto: Aizar Raldes/AFP via Getty Images)

V roku 2025 Trumpova administratíva oznámila menový swap s argentínskou centrálnou bankou v hodnote 20 miliárd dolárov.

Na základe tejto dohody americké ministerstvo financií súhlasilo s nákupom argentínskych pesos v spomínanej hodnote výmenou za americké doláre, aby tak pomohlo Argentíne stabilizovať jej menu.

Akciový trh v Buenos Aires po tejto správe vzrástol o 15 percent, čím sa pred voľbami do tamojšieho kongresu – ktoré Mileiho strana napokon vyhrala – odvrátila hrozba devalvácie meny. Jeho vláda následne toto čerpanie z fondu v plnej výške splatila.

Minister financií Scott Bessent ocenil Trumpovu stratégiu mieru dosahovaného za pomoci ekonomickej sily. V januári na sieti X uviedol, že jeho šéf transformuje Latinskú Ameriku v súlade s princípmi America First a obklopuje Spojené štáty stabilitou a prosperitou.

Silnejúci trend

Nadácia Konrad-Adenauer-Stiftung vo svojej správe poznamenala, že mladá generácia na sociálnych sieťach konzervatívny posun tohto regiónu ešte viac urýchľuje.

Martínez-Fernández s tým súhlasil a uviedol, že latinskoamerická mládež prežila celý svoj doterajší život v prostredí ľavicovej politiky, na vlastné oči videla jej zlyhania a dnes je hlavnou hnacou silou zmien.

Konzervatívny posun v Latinskej Amerike však naďalej zostáva krehký.

Ženy demonštrujú za dodatok k zmene čilskej ústavy zavedenej počas vojenskej vlády generála Augusta Pinocheta, v Santiagu v Čile, 18. októbra 2020. Zatiaľ čo mladší voliči pomáhajú posúvať Latinskú Ameriku doprava, starší voliči môžu byť voči pravicovým diktátorom z 80. rokov, akým bol napríklad Pinochet, podozrievaví. (Foto: Claudio Reyes/AFP via Getty Images)

Starší občania sú podľa Martíneza-Fernándeza oveľa podozrievavejší voči pravicovým diktátorom z 80. rokov minulého storočia, ku ktorým patril aj Čiľan Augusto Pinochet.

Ak sú veľmi tesné víťazstvá v Peru a Kolumbii nejakým náznakom, potom by sa politické kyvadlo mohlo rovnako ľahko znova preklopiť doľava. Obnovená angažovanosť USA na západnej pologuli však v budúcnosti pravdepodobne nakloní misky váh v ich prospech.

„Bude to znamenať zmenu v celkovom nastavení regionálnej politiky. Vytvorí to priaznivejšie podmienky pre stabilnejšie proamerické smerovanie, než aké sme mohli vidieť v minulosti,“ uzavrel Martínez-Fernández.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj