Špeciál, Svet » USA

Spojené štáty celé desaťročia ignorovali Latinskú Ameriku. Trumpov vplyv mení politickú mapu regiónu (Špeciál)

Od znovuzvolenia Trumpa sa vedenie piatich krajín v regióne presunulo zľava doprava.

Počas januárovej razie vtrhli pred úsvitom vojaci špeciálnej jednotky Delta Force k spiacemu venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi, na ktorého bol v USA vydaný zatykač za narkoterorizmus, a zajali ho. 

Dramatický koniec Madurovej kontroly nad krajinou, ktorá bola symbolom ľavicovej politiky, podčiarkol posun Latinskej Ameriky k politickej pravici.

Od znovuzvolenia amerického prezidenta Donalda Trumpa sa vedenie piatich krajín v regióne presunulo zľava doprava: reč je o Bolívii, Čile, Hondurase, Peru a Kolumbii. Uruguaj urobil pravý opak a v novembri 2024 sa posunul sprava doľava.

Konzervatívne preskupenie síl prichádza v čase, keď sa Trumpova administratíva opäť zamerala na južných susedov Ameriky prístupom zvaným „Donroeova doktrína“. Ide o slovnú hračku odkazujúcu na Monroeovu doktrínu, ktorá presadzovala dominanciu USA nad týmto regiónom.

Preč je takzvaná „ružová vlna“, vlna „mäkkého“ komunizmu, ktorá sa v Latinskej Amerike objavila koncom 90. rokov a pokračovala v prvom desaťročí 21. storočia, aby sa opäť vynorila začiatkom 20. rokov tohto storočia.

Táto éra dala vzniknúť prominentným ľavicovým lídrom, akými boli Madurov predchodca, Venezuelčan Hugo Chávez, a Bolívijčan Evo Morales, ktorého prevzatie kontroly nad ťažbou ropy a plynu potopilo ekonomiku jeho krajiny.

Odborníci sa domnievajú, že kombinácia Trumpovho vplyvu spolu s ekonomickými a bezpečnostnými obavami – čo sú dve silné stránky konzervatívnych kandidátov – odštartovala obrat v osudoch ľavicových vlád v regióne.

Trump podporil viacerých pravicových kandidátov v Latinskej Amerike: v decembri 2025 Čiľana Josého Antonia Kasta, ktorý v tom istom mesiaci drvivo zvíťazil vo voľbách nad komunistickou kandidátkou Jeannette Jarovou. V rovnakom čase ďalší konzervatívec s Trumpovou podporou Nasry Asfura vytrhol víťazstvo z rúk honduraskej socialistickej vlády.

Prezident podporil aj Kolumbijčana Abelarda de la Espriellu, ktorý tento rok tesne porazil Ivána Cepedu, ľavicového oponenta spojeného s odchádzajúcim lídrom a bývalým marxistickým partizánom Gustavom Petrom.

Konzervatívci posilnili svoje pozície v parlamentoch v štyroch z piatich spomínaných štátov. Iba v Kolumbii získala ďalšie kreslá ľavica, avšak ani jeden z táborov tam nemá v dvoch komorách väčšinu.

V Bolívii nezískala absolútnu väčšinu žiadna strana, ale konzervatívna vláda sa stala najväčšou silou v oboch komorách zákonodarného zboru, pričom konzervatívne frakcie tvoria spoločne v oboch komorách bolívijského parlamentu superväčšinu. Bývalá ľavicová vláda si udržala iba dve kreslá.

V honduraskom jednokomorovom parlamente získali konzervatívci kreslá na vlne Asfurovho víťazstva. V čilskom parlamente kontroluje konzervatívna koalícia dolnú komoru, zatiaľ čo horná komora je rozdelená rovnomerne. Podobne aj v Peru má konzervatívny blok v dolnej komore najsilnejšie zastúpenie, aj keď nie absolútnu väčšinu, zatiaľ čo horná komora je rozdelená rovnomerne.

Kriminalita a ekonomika

Konzervatívny trend v Latinskej Amerike podľa správy medzinárodnej skupiny pre politickú analýzu Konrad-Adenauer-Stiftung so sídlom v Nemecku odštartovalo sklamanie z ľavicových vlád, ktoré viedli k nárastu organizovaného zločinu a inflácie.

Zo 16 demokracií s viac ako miliónom obyvateľov zmenilo podľa správy a jej nedávnych aktualizácií od roku 2022 politické smerovanie 10 krajín, väčšinou zľava doprava.

Zo skúmaných krajín majú v súčasnosti ľavicové vlády len Brazília, Guatemala, Mexiko a Uruguaj.

Venezuela, ktorá sa nepočítala medzi demokracie, zostáva po zosadení Madura v politickom vákuu, pričom vedenie krajiny prevzala jeho viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Kuba zostáva pod komunistickou nadvládou, ktorá v nej zapustila korene v 50. rokoch 20. storočia. Ďalšou krajinou, ktorá do prieskumu nebola zahrnutá, je Nikaragua. Tej vládne bývalý ľavicový partizánsky vodca Daniel Ortega, ktorý si upevňuje moc od roku 2007. Nedávno oznámil, že krajina prestane organizovať voľby.

Guyana, ktorá má približne milión obyvateľov, síce organizuje demokratické voľby, ale zostáva pevne v zovretí socialistov.

Tak ako Madurov pád signalizoval koniec starej komunistickej gardy, postavy ako argentínsky líder Javier Milei, známy oháňaním sa motorovou pílou, symbolizujú vzostup konzervatívnych populistických lídrov.

„Osobnosti ako Javier Milei v Argentíne a Nayib Bukele v Salvádore stelesňujú svojimi populistickými stratégiami novú politickú náladu, zatiaľ čo umiernení konzervatívci, akým je Luis Abinader v Dominikánskej republike, uprednostňujú stabilitu a pragmatizmus,“ píše sa v správe.

Politika USA podľa správy posilnila konzervatívnu atmosféru v regióne, čo viedlo k pozitívnym vzťahom s pravicovými lídrami.

„To nie je prekvapujúce vzhľadom na to, že Washington nedávno oznámil svoj zámer aktívne podporovať rovnako zmýšľajúce politické sily na západnej pologuli, rozširovať obchodné vzťahy a stabilizovať latinskoamerické krajiny v súlade so svojimi vlastnými záujmami,“ uvádza sa v dokumente.

„Trumpov efekt“

Joshua Trevino z nadácie Texas Public Policy Foundation, uviedol, že prítomnosť konzervatívca v Bielom dome priniesla do Latinskej Ameriky zmeny.

Trumpov vplyv a politika podľa neho prispeli k odklonu Latinskej Ameriky od socializmu a komunizmu.

„To, čo vidíme, je z veľkej časti vplyvom Trumpovej administratívy,“ povedal pre The Epoch Times. „V Latinskej Amerike si môžeme dovoliť oveľa viac otvoreného optimizmu ako predtým.“

Trumpove zahraničnopolitické ciele, ktoré opäť upriamili pozornosť na americký ‚zadný dvor‘, sa začali prejavovať takmer okamžite po jeho nástupe do úradu v roku 2025, keď pohrozil opätovným prevzatím Panamského prieplavu pre presvedčenie jeho administratívy, že kontrolu nad touto kľúčovou vodnou cestou získala Čína.

Trumpova administratíva vtedy uviedla, že čínske prevádzkovanie dvoch kritických prístavov na prieplave by mohlo porušovať Zmluvu o neutralite medzi USA a Panamou, ktorá bola súčasťou dohody o odovzdaní kontroly nad vodnou cestou postavenou Američanmi Paname v roku 1999.

Právne manévre na jar tohto roku umožnili Paname získať kontrolu nad prístavmi od dcérskej spoločnosti firmy sídliacej v Hongkongu.

Hlavný politický analytik pre Latinskú Ameriku v Allisonovom centre pre národnú bezpečnosť pri The Heritage Foundation Andrés Martínez-Fernández uviedol, že na Trumpovu ochotu angažovať sa v regióne reagujú lídri aj obyvatelia Latinskej Ameriky.

„Myslím si, že si to skutočne všímajú nielen lídri v regióne, ale aj voliči, ktorí v tom vidia príležitosť na spojenectvo so Spojenými štátmi,“ povedal Martínez-Fernández pre The Epoch Times.

Historicky a kultúrne má Latinská Amerika silnejšie väzby so Spojenými štátmi než s komunistickými krajinami, ako je Čína, ktorá v priebehu rokov iba zaplnila prázdnotu po nedostatku americkej angažovanosti v regióne, dodal.

Pravicový prístup k bezpečnosti

Súčasnú latinskoamerickú politiku formujú domáce i medzinárodné faktory.

Neúspešné ľavicové vlády mali podľa Martíneza-Fernándeza na domáce obyvateľstvo významné dôsledky.

Bývalý kolumbijský líder Petro napríklad vyjednával o podmienečných prímeriach s viacerými partizánskymi a zločineckými frakciami namiesto toho, aby sa spoliehal výlučne na vojenskú silu. Výsledkom boli zvýšená neistota, násilie a aktivita organizovaného zločinu, zhodnotil Martínez-Fernández.

Bezpečnostné zlyhania za socialistických vlád tak pomohli otvoriť dvere konzervatívcom s nekompromisným prístupom k boju proti zločinu.

„To je jeden z dôvodov, prečo [peruánska prezidentka] Keiko Fujimoriová takmer od okamihu svojho nástupu do úradu vyhlásila výnimočný stav a oznámila, že dôjde k tvrdému zásahu proti zločinu,“ uviedol Trevino.

Peruánska prezidentka vo svojom inauguračnom prejave 28. júla oznámila, že armáda dočasne prevezme vedenie bezpečnostných operácií v oblastiach najviac sužovaných zločinom. Už počas kampane sľubovala nekompromisný prístup k násilnej trestnej činnosti, podobný tomu, aký zvolil salvádorský prezident Nayib Bukele.

Ako dodal Trevino, občania túžia po práve a poriadku — najmä v krajinách infiltrovaných kartelmi, ako napríklad Čile, Kolumbia a Ekvádor.

Trumpovo úsilie zapojiť latinskoamerické krajiny do riešenia spoločných bezpečnostných výziev týkajúcich sa narkoteroristov si pravdepodobne v regióne udrží americký vplyv.

Jedným z nástrojov na to je tzv. „Štít Ameriky“, bezpečnostná a spravodajská koalícia navrhnutá na elimináciu narkoteroristických gangov. Trumpova administratíva spustila iniciatívu v marci.

Rovnako v marci Paraguajčania schválili dohodu o štatúte síl, ktorá americkým jednotkám po prvýkrát umožňuje rozmiestnenie v Paraguaji.

„Na toto všetko by som si dal pozor, pretože najmä v Latinskej Amerike sa rozvíja vojenská infraštruktúra USA, ktorá tu podľa môjho názoru s nami zostane ešte veľmi dlho, a aj to bude mať politický efekt,“ konštatoval Trevino.

Uprostred inflácie a nedostatku hotovosti, ktorý ochromil dovoz múky, sa symbolom hospodárskej krízy v Bolívii pred tamojšími voľbami v roku 2025 stal chlieb.

Bolívijčania zaň platili rovnakú vládou stanovenú cenu, no samotný bochník chleba sa scvrkol na približne polovicu pôvodnej veľkosti, keďže pekári museli znížiť jeho objem a kvalitu. Bolívia pritom vo všeobecnosti nie je krajinou známou vysokými životnými nákladmi, napriek tomu tam ľudia pod jarmom socializmu bojovali o prežitie.

Rovnako ako pri otázkach bezpečnosti, aj v ekonomike dôverovali obyvatelia Latinskej Ameriky vo voľbách viac konzervatívcom než liberálom.

„V súčasnosti je na celom svete kríza životných nákladov,“ upozornil Trevino. „Zasiahla Latinskú Ameriku rovnako ako iné časti sveta. Na 100 percent ju však zhoršili socialistické politiky.“

Podobne bola aj argentínska hospodárska kríza za socializmu katalyzátorom politickej zmeny.

Vláda „sociálneho štátu“ v krajine sa ocitla v takých problémoch, s infláciou presahujúcou 100 percent, že voliči boli ochotní vyskúšať niekoho nového a v roku 2023 si zvolili Mileiho.

Jeho zvolenie – ako kapitalistu vyznávajúceho voľný trh – sa ukázalo pre Argentínu ako obzvlášť dôležité.

V roku 2025 Trumpova administratíva oznámila menový swap s argentínskou centrálnou bankou v hodnote 20 miliárd dolárov.

Na základe tejto dohody americké ministerstvo financií súhlasilo s nákupom pesos v spomínanej hodnote výmenou za americké doláre, aby tak pomohlo Argentíne stabilizovať jej menu.

Akciový trh v Buenos Aires po tejto správe vzrástol o 15 percent, čím sa pred voľbami do tamojšieho kongresu – ktoré Mileiho strana napokon vyhrala – potenciálne odvrátila hrozba devalvácie meny. Jeho vláda následne toto čerpanie z fondu obratom v plnej výške splatila.

Minister financií Scott Bessent ocenil Trumpovu stratégiu mieru dosahovaného prostredníctvom ekonomickej sily. V januári na sieti X uviedol, že jeho šéf „transformuje Latinskú Ameriku v súlade s princípmi America First a obklopuje Spojené štáty stabilitou a prosperitou“.

Silnejúci trend

Nadácia Konrad-Adenauer-Stiftung vo svojej správe poznamenala, že mládež na sociálnych sieťach konzervatívny posun tohto regiónu ešte viac urýchľuje.

Martínez-Fernández s tým súhlasil a uviedol, že latinskoamerická mládež prežila celý svoj doterajší život v prostredí ľavicových politík, na vlastné oči videla ich zlyhania a dnes je hlavnou hnacou silou zmien.

Konzervatívny posun v Latinskej Amerike však naďalej zostáva krehký.

Starší občania sú, ako dodal Martínez-Fernández, oveľa podozrievavejší voči pravicovým diktátorom z 80. rokov minulého storočia, ku ktorým patril aj Čiľan Augusto Pinochet.

Ak sú veľmi tesné víťazstvá v Peru a Kolumbii aspoň nejakým náznakom, potom by sa politické kyvadlo mohlo rovnako ľahko znova preklopiť doľava. No obnovená angažovanosť USA na západnej pologuli pravdepodobne v budúcnosti nakloní misky váh vo svoj prospech.

„Bude to znamenať zmenu v celkovom nastavení regionálnej politiky. Vytvorí to priaznivejšie podmienky pre stabilnejšie proamerické smerovanie, než aké sme mali možnosť vidieť v minulosti,“ uzavrel Martínez-Fernández.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK