Inšpirácie

Vyrastajú medzi viacerými jazykmi, slovenčinu však nechcú stratiť. Ako funguje Slovenská škola v Bruseli (Rozhovor)

V Bruseli už ôsmy školský rok funguje Slovenská škola, ktorá pomáha deťom zo slovenských aj zmiešaných rodín udržať si vzťah k slovenskému jazyku a kultúre. Dnes má šesť tried a počet žiakov stále rastie.V rozhovore sa dozviete, prečo je pre deti vyrastajúce v Belgicku slovenčina často až tretím jazykom, s akými problémami sa škola stretáva alebo čo deti najťažšie zvládajú po návrate na Slovensko. O fungovaní Slovenskej školy v Bruseli nám porozprávala jej riaditeľka Dominika Brozová.

Epoch Times Slovensko: Slovenská škola v Bruseli funguje už ôsmy školský rok. Ako sa za ten čas zmenila a čo bolo impulzom na jej vznik?

Dominika Brozová: Slovenskú školu v Bruseli založila v roku 2018 skupina slovenských mám, ktorých deti žili v dvojjazyčných rodinách. Chceli pre nich vytvoriť miesto, kde by sa mohli zlepšovať v slovenčine, našli si slovenských kamarátov a pripravili by sa na komisionálne skúšky vo svojich kmeňových školách na Slovensku. Oslovili sme učiteľov, ktorí žili v Bruseli, a postupne sme vytvorili tím víkendovej školy. Na začiatku bola väčšina študentov naše vlastné deti a deti našich známych. Postupne sa však pôvodný tím v dôsledku rôznych životných okolností obmenil a do školy prišli noví učitelia. Vždy sme mali šťastie na šikovné a vyštudované pani učiteľky, ktoré žili v okolí Bruselu. Počet detí sa postupne zvýšil z niekoľkých na približne sedemdesiat.

Čo všetko ste museli zvládnuť, kým ste sa dostali do dnešného stavu?

Na začiatku sme fungovali v škole, kde sme mali prenajaté triedy v podobe unimobuniek. Miesta bolo málo, a tak sme sa rozhodli presťahovať na iné miesto. Našli sme školu s výbornou lokalitou, kde si prenajímame triedy. Najväčšou výzvou je pre nás to, že nemáme vlastný priestor. Naše prenajaté triedy sú na lýceu a nie sú prispôsobené malým deťom. Všetko, čo pre deti potrebujeme, sme si museli nosiť so sebou na každé vyučovanie. Keďže najviac našich detí tvoria škôlkari a máme dve triedy, práve tam to bolo najnáročnejšie. Na každé vyučovanie sme preto vlastnými autami vozili štyri koberce, malé stolíky, stoličky, hračky, knižky, tvorivý a športový materiál či pomôcky na divadielko a senzorické aktivity. Veľkou pomocou pre nás bola minulý školský rok skriňa, ktorú nám pomohol zabezpečiť slovenský veľvyslanec v Bruseli Tomáš Kozák.

Ako vlastne Slovenská škola v Bruseli funguje a čo deťom ponúka?

Slovenská škola v Bruseli je sobotná škola. Fungujeme každú druhú sobotu a vyučujeme slovenský jazyk a približujeme deťom slovenskú kultúru. V súčasnosti máme dve triedy škôlkarov, celý prvý stupeň, druhý stupeň do siedmeho ročníka a komunikatívnu triedu zameranú na podporu komunikácie v slovenskom jazyku. Naše vzdelávacie plány vychádzajú zo slovenského školského systému. Všetky učebnice slovenského jazyka máme také, ktoré sa používajú na Slovensku.

Ako vyzerá bežné vyučovanie a čo počas neho deti čaká?

Výučba školákov je zameraná na slovenskú gramatiku a učivo, ktoré im pomáha pripraviť sa na komisionálne skúšky. Hodiny sú pritom vedené interaktívne a hravou formou – prostredníctvom hier, aktivít a cvičení. Naši študenti musia chodiť do školy v sobotu ráno, čo pre mnohé deti po celom týždni v škole nie je ľahké.

Komunikatívna trieda je zameraná vyslovene na učenie sa nových slov a fráz. Deti robia veľa aktivít na rozprávanie a porozumenie slovenskému jazyku. Naši škôlkari majú výučbu postavenú na témach, ktorým sa na každom stretnutí venujeme. Na začiatku školského roka je to najmä slovná zásoba z oblasti rodiny, rodinných zvykov, priateľstva, obľúbených vecí a jedál našich detí. Neskôr sa venujeme témam súvisiacim s jednotlivými ročnými obdobiami, ako sú úroda, príprava na zimu, Vianoce, Veľká noc, Mesiac knihy či Deň matiek. Deťom veľa čítame, hráme divadielko, tancujeme a spievame. Súčasťou každého stretnutia sú aj tvorivé aktivity. Snažíme sa im predstaviť tradičné slovenské ľudové remeslá a priniesť ich do našich vyučovaní.

V súčasnosti máte deti približne od dvoch do dvanástich rokov. Ako máte jednotlivé vekové skupiny rozdelené?

Máme dve triedy škôlkarov. Tam sú deti rozdelené na mladších – od dvoch rokov – a starších vo veku približne štyri až päť rokov. Podľa potreby detí sa snažíme nechať súrodencov spolu, ak si to rodičia prajú. Niektorí naopak chcú, aby sa deti spoznali a kooperovali aj s inými deťmi. Sme otvorení aj pre deti so špeciálnymi potrebami. Minulý rok sme mali dieťatko s Downovým syndrómom a bola to perfektná trieda. Predškoláci a prváci sú spolu v komunikatívnej triede, pretože písanie sa deti učia vo svojich francúzskych a flámskych školách, takže na slovenskú gramatiku nabiehajú trošku neskôr, až v druhom ročníku. Ostatné ročníky máme spojené do malotriedky. Druhý, tretí a štvrtý ročník je spolu a potom piaty, šiesty a siedmy spolu.

Ako vyzerá učenie slovenčiny u detí, ktoré ju neovládajú na rovnakej úrovni ako ich rovesníci na Slovensku?

Skvelá a dôležitá otázka. Toto je práve to, čo si myslím, že nás odlišuje od iných slovenských víkendových škôl po svete. Naša škola pôsobí v Bruseli, čo je miesto európskych inštitúcií. Žijú tu ľudia z celej Európy a mnohé rodiny sú národnostne či jazykovo zmiešané. Väčšina našich detí má iba jedného slovenského rodiča. Pre mnohé z týchto detí je slovenčina až tretím jazykom. Naši študenti chodia do francúzskych, flámskych a medzinárodných škôl, v ktorých je vyučovacím jazykom angličtina. Doma je často ich jazykom angličtina ako spoločný jazyk rodičov, pričom každý z nich na dieťa rozpráva tým svojím. Potom však máme aj deti, ktorých obaja rodičia sú Slováci. Do Belgicka prišli iba na určitý čas, takže slovenčina je ich prvý jazyk.

Učenie slovenčiny je preto v našej škole ako živý organizmus. Mení sa podľa toho, aká tá trieda v danom roku je a čo potrebuje. Pani učiteľky sú zvyknuté na prácu s rôznymi vekovými aj jazykovými úrovňami. Výučbu preto diferencujeme podľa veku, jazykovej úrovne a individuálnych potrieb žiakov. V triedach škôlkarov sú vždy dve pani učiteľky a častokrát aj asistentky, ktoré nám pomáhajú s individuálnym prístupom ku každému žiakovi.

U starších detí už nejde iba o komunikáciu, ale aj o plnohodnotnú výučbu, ktorá ich pripraví na slovenský školský systém…

Školáci veľa pracujú. Okrem učebníc im pani učiteľky chystajú cvičenia a úlohy šité na mieru. Dostávajú domáce úlohy a očakávame, že sa slovenčine budú venovať aj doma. Dôležité je, aby rodič na dieťa hovoril po slovensky aj vtedy, keď rodina používa viacero jazykov. Deti by mali mať so slovenčinou kontakt aj mimo školy – počas prázdnin, pri rozhovoroch so starými rodičmi, prostredníctvom audiokníh či slovenských kníh. To všetko pomáha deťom zlepšovať si slovenčinu. Naša škola je podporná a doplnková forma k tomuto všetkému.

Vaši žiaci počas týždňa navštevujú belgické školy. Ako sa ich bežný školský režim líši od slovenského?

Deti v belgických školách končia školský deň neskôr ako deti na Slovensku. Najmä tie menšie. Všetky deti končia okolo 15.45 každý deň okrem stredy. Vtedy je vyučovanie kratšie – do 12.30 h. Samozrejme, sú medzinárodné školy, ktoré krátke stredy nemajú. Je to veľmi špecifické. Belgicko má tri regióny – Valónsko, Flámsko a región Brusel. Jednotlivé časti krajiny majú odlišné školské systémy aj termíny prázdnin, čo nám výrazne sťažuje plánovanie vyučovania v Slovenskej škole.

Na čo si podľa vás takéto deti po návrate na Slovensko zvykajú najťažšie?

Pre deti je najťažšie zvyknúť si na kratšie prestávky. V Belgicku trávia počas vyučovania veľa času vonku, majú viac priestoru na pohyb a oddych. Na Slovensku im pobyt vonku často chýba. Náročné je aj zvyknúť si na známky, písomky a skúšanie, keďže systém hodnotenia je odlišný. Problémom je zo začiatku aj slovenská gramatika a pravopis, najmä ak deti predtým dlhší čas navštevovali školu v Belgicku.

Kto tvorí učiteľský kolektív a na akom princípe pracujete?

Náš súčasný tím tvoria ženy, prevažne mamy. Niektoré z nás sú doma so svojimi malými deťmi a nepracujú, niektoré sprevádzajú svojich manželov na vyslaniach a niektoré majú svoje zamestnania počas týždňa. Všetky robíme Slovenskú školu vo svojom voľnom čase. Fungujeme ako nezisková organizácia a pracujeme za mzdu dobrovoľníckeho zamestnanca.

Napriek tomu, že škola nefunguje každý deň, vyžaduje si určité investície. Ako je škola financovaná?

Naša škola je financovaná cez školné, ktoré rodičia u nás platia. Pred dvoma rokmi sme prvýkrát požiadali o dotáciu, ktorú poskytuje Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento rok nám bola znovu schválená, takže sa veľmi tešíme, že si budeme môcť dovoliť kúpiť nové knihy a pomôcky či propagačný materiál. Je to pre nás výborná výpomoc.

Ako je to s výškou poplatkov za štúdium?

Školné v našej škole je 160 € na pol roka. V cene je všetko a rodičia už za nič iné platiť nemusia. Všetky knihy a učebnice, pomôcky a materiál majú v cene.

Aké sú najčastejšie dôvody, prečo sa rozhodnú prihlásiť svoje dieťa do vašej školy?

Myslím si, že je to individuálne a líši sa to podľa tej rodinnej situácie, ktorú som spomínala. Rodičia detí, pre ktoré slovenčina nie je prvým jazykom, prirodzene chcú, aby ich dieťa vedelo po slovensky. Aby vedelo komunikovať minimálne so starými rodičmi, aby odpovedalo po slovensky rodičovi, ktorý naňho po slovensky hovorí, a aby bolo v komunite detí, ktoré tiež po slovensky rozprávajú. Dôležité je aj to, aby dieťa videlo, že po slovensky hovoria aj jeho rovesníci a že v tom nie je samo. Potom sú to rodičia, ktorí obaja hovoria po slovensky a chcú, aby dieťa počas obdobia v Belgicku bolo stále v kontakte so slovenčinou, aby ju nezabudlo, stále sa vzdelávalo a bolo pripravené na návrat na Slovensko.

Čo u vás deti získavajú okrem samotnej slovenčiny?

U nás v Slovenskej škole nám veľmi záleží na tom, aby na sobotné vyučovanie chodili deti s radosťou. Chceme, aby sa na vyučovanie tešili a aby mali pocit, že sú tu doma. Malo by to byť miesto, kde môžu byť sami sebou, nájdu si tam priateľov a budú sa venovať aktivitám, ktoré ich rozvíjajú. Chceli by sme, aby boli deti hrdé na to, že sú Slováci, alebo že majú slovenské korene. A aby vedeli, že Slovensko je krásna krajina, ktorej nehmotné kultúrne dedičstvo ich môže obohatiť.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK