Inšpirácie » Tradičné remeslá

Stolár Peter vyrába hodnotné dosky na krájanie: Keď vidím chybu, nesnažím sa ju zakryť, radšej diel vyrobím znova (Rozhovor)

Za každým poctivo vyrobeným predmetom stojí čas, skúsenosti a človek, ktorý do svojej práce vložil kus seba. Presne taký je aj príbeh stolára Petra Tehlára, ktorý už roky dokazuje, že tradičné remeslo má svoje pevné miesto aj v modernej dobe. K práci s drevom ho priviedli spomienky na detstvo strávené v stolárskej dielni pradedka. Dnes vo svojej tvorbe nadväzuje na hodnoty, ako sú poctivosť, precíznosť a úcta k prírodnému materiálu. Popri rozsiahlych stolárskych projektoch sa venuje aj výrobe originálnych drevených dosiek na krájanie, ktoré v sebe spájajú funkčnosť, dlhú životnosť a jedinečný dizajn. V rozhovore hovorí o ceste k remeslu, výzvach aj o tom, prečo sa oplatí investovať do výrobkov, ktoré majú svoj príbeh.

Epoch Times Slovensko: Ako sa vlastne začal váš príbeh s výrobou drevených dosiek na krájanie?

Peter Tehlár: Nikdy to nebol plán. Moja práca bola vždy spojená s väčšími stolárskymi projektmi – schodiskami, nábytkom, terasami či dverami. Pri ich výrobe mi zostávali kvalitné kúsky dreva, ktoré mi bolo ľúto vyhodiť. Hľadal som spôsob, ako im dať druhý život. Začal som vyrábať jednoduché dosky na krájanie. Nepredával som ich, ale rozdával zákazníkom alebo som ich venoval na školské vianočné trhy. Postupne som objavil dosky vyrábané z priečneho rezu dreva, ktoré sú známe svojou odolnosťou a šetrnosťou k nožom. Začal som sledovať ľudí, ktorí sa tejto výrobe venujú, a otvoril sa mi úplne nový svet – množstvo druhov drevín, vzorov a techník. Vtedy som pochopil, že aj z obyčajnej kuchynskej dosky môže vzniknúť výrobok, ktorý má svoju hodnotu a dokáže slúžiť dlhé roky.

Čo vás priviedlo k práci s drevom?

Drevo ma sprevádzalo od detstva. Veľa času som trávil u starých rodičov. Môj pradedko mal malú stolársku dielňu a ako chlapec som s obdivom sledoval jeho prácu. Už pred strednou školou som mal za sebou niekoľko menších projektov a bolo jasné, že práca s drevom ma baví. Keď prišiel čas rozhodnúť sa, kam pôjdem po základnej škole, bolo to prirodzené. Vedel som, že chcem tvoriť rukami.

Na to potom nadviazalo podnikanie. Na čo si najviac spomínate z prvých mesiacov?

Najviac na neistotu. Podnikanie som rozbiehal popri zamestnaní, takže prechod bol pomerne plynulý. Napriek tomu bolo rozhodnutie opustiť istotu zamestnania veľmi náročné. Musíte si získať dôveru ľudí a každou zákazkou dokazovať, že svoju prácu robíte poctivo. Remeslo sa človek učí celý život, ale vybudovať si dobré meno je často ešte ťažšie.

Čo bolo pre vás osobne tou najväčšou výzvou? Boli aj chvíle, kedy ste pochybovali, či má zmysel pokračovať?

Pravdepodobne vtedy, keď nešlo všetko podľa predstáv. Každý podnikateľ zažije obdobie, keď má pocit, že investuje viac času, energie aj peňazí, ako sa mu vracia späť. Práve vtedy sa ukáže, či to robíte len kvôli peniazom, alebo preto, že tú prácu naozaj milujete.

Ako ste spomenuli na začiatku, vašou doménou sú rozsiahle projekty. Prečo ste prešli k doskám na krájanie?

Nepovedal by som, že som prešiel. Dosky nevnímam ako odbočku od stolárstva, ale ako jeho prirodzenú súčasť. Veľké zákazky ma učia premýšľať nad konštrukciou, funkčnosťou a detailom. Výroba dosiek ma, naopak, učí absolútnej presnosti a trpezlivosti. Jedno dopĺňa druhé.

Popri veľkých stolárskych projektoch vyrábate aj podstatne menšie výrobky. V čom je práca na nich odlišná?

Paradoxne je to často náročnejšie. Na malej ploche vidno každú nepresnosť. Milimetre rozhodujú o tom, či bude výsledok priemerný alebo výnimočný. Pri doskách si človek nemôže povedať: „To nebude vidieť.“ Vidieť je úplne všetko.

Čo pre vás znamená poctivé remeselné spracovanie?

Nedá sa opísať jedným slovom. Začína výberom kvalitného materiálu a pokračuje každým jedným krokom výroby. Je to o tom robiť svoju prácu podľa najlepšieho vedomia a svedomia, neustále sa učiť a zlepšovať. Pre mňa poctivé remeslo znamená aj to, že keď vidím chybu, nesnažím sa ju zakryť. Radšej diel vyrobím znova. Veľa vecí zákazník možno nikdy neuvidí, ale ja budem vedieť, že tam sú. A práve v tom podľa mňa spočíva rozdiel medzi priemernou výrobou a poctivým remeslom.

Vaše dosky sa líšia aj vizuálnym prevedením. Čo vás inšpiruje?

Samotné drevo. Mám rád čisté línie, presné tvary a prirodzenú kresbu dreva. Pri výrobe dosiek môžem vytvárať nespočetné množstvo farebných aj geometrických kombinácií. Veľmi ma baví navrhovať originálne vzory a drevené intarzie. Práve tam sa remeslo stretáva s tvorivosťou.

Podľa čoho vyberáte drevo?

Najprv premýšľam nad výsledným vzhľadom. Hľadám kombinácie drevín, ktoré spolu vytvoria požadovaný farebný kontrast. Potom zvažujem, či sa jednotlivé dreviny dajú kombinovať z hľadiska stability a či sú vhodné na každodenný kontakt s potravinami. Až potom prichádza samotný výber materiálu. Nie všetky chyby dreva sú viditeľné na prvý pohľad, preto kontrolujem materiál počas celého procesu výroby. Materiál je základ. Ak nie je kvalitný, nezachráni to ani najlepšie remeslo.

Ako vyzerá celý proces výroby?

Pri zložitejších vzoroch sa všetko začína predstavou v hlave a jednoduchým náčrtom na papieri. Nasleduje výber dreva, príprava materiálu, lepenie, opätovné opracovanie, brúsenie v niekoľkých krokoch, zaoblenie hrán, finálna povrchová úprava a dôkladná kontrola. Až potom dosku zabalím spolu s voskom na údržbu a návodom, aby mohla svojmu majiteľovi slúžiť dlhé roky.

Ktoré fázy sú najkritickejšie?

Každý krok – rezanie, hobľovanie, lepenie – musí byť presný. Celý proces musí byť pod dôkladnou kontrolou, pretože aj minimálna odchýlka sa na konci prejaví. Preto sa snažím nič neponáhľať. Celý proces výroby má svoje tempo a dobré remeslo tiež.

Čo všetko by mala takáto doska vydržať?

Je určená na každodenné používanie v kuchyni, nie na vystavenie vo vitríne. Ak sa o ňu človek správne stará, môže bez problémov slúžiť desiatky rokov.

Starostlivosť o drevo je osobitnou kapitolou. Robia ľudia pri starostlivosti chyby?

Áno. Najčastejšou chybou je, že dosku nechajú stáť vo vode alebo ju vložia do umývačky riadu. Drevo je prírodný materiál. Keď mu človek venuje pár minút starostlivosti, odmení sa veľmi dlhou životnosťou.

Myslíte si, že sa ľudia vracajú k poctivému remeslu aj v úlohe zákazníkov?

Verím, že áno. Čoraz viac ľudí si uvedomuje rozdiel medzi výrobkom z výrobnej linky a výrobkom, za ktorým stojí konkrétny človek. Dnes si už nekupujú len predmet. Kupujú dôveru, príbeh a pocit, že podporili poctivú prácu.

V tomto ohľade však väčšinou rozhoduje cena. Okrem nej, aký je najväčší rozdiel medzi lacnou doskou z obchodu a remeselnou doskou?

Rozdiel je v kvalite materiálu, spôsobe výroby, životnosti aj možnosti opravy. Pri remeselnej doske presne viete, kto ju vyrobil, z akého dreva vznikla a akým procesom prešla. Dalo by sa povedať, že má svoj vlastný rodokmeň. Pri bežnej doske z obchodného reťazca sa toto často nikdy nedozviete. Poctivá doska nestarne. Spolu so svojím majiteľom zbiera stopy používania a príbehy. Práve to jej dáva skutočnú hodnotu.

Môžeme hovoriť aj o zdravotnej nezávadnosti použitých materiálov?

Určite. Používam dreviny vhodné na kontakt s potravinami a povrchovo ich ošetrujem olejmi a voskami určenými na tento účel. Výhodou dosiek z priečneho rezu dreva je aj to, že sú šetrnejšie k ostriu nožov, čo ocení každý, kto rád varí.

Sú podľa vašich skúseností zákazníci ochotní priplatiť si za kvalitu?

Nie všetci. A je to úplne v poriadku. Ja sa nesnažím konkurovať najnižšou cenou. Mojím cieľom je ponúknuť výrobok, ktorý bude robiť radosť dlhé roky a ktorý bežne v obchode nekúpite. Verím, že skutočná hodnota sa nedá vytvoriť za pár eur.

Čo je teda aj po rokoch vašou motiváciou pokračovať v poctivej práci s drevom?

Pocit, že som vytvoril niečo, čo bude niekomu slúžiť možno aj desaťročia. Najväčšou odmenou pre mňa nie sú pochvaly na sociálnych sieťach, ale zákazník, ktorý sa po rokoch ozve znova alebo ma odporučí svojim známym. To je pre mňa dôkaz, že svoju prácu robím dobre. A práve o to sa snažím každý deň.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK