Prečo Slováci tankujú drahšie než Poliaci? Rozdiely v cenách palív odhaľujú aj odlišné zásahy vlád
Za päťdesiatlitrovú nádrž benzínu zaplatí slovenský motorista v priemere približne o 16 eur viac než vodič v Poľsku. Česko má ceny veľmi podobné slovenským. Rozdiely súvisia nielen s vývojom cien ropy, ale aj s daňami a opatreniami jednotlivých vlád. Kým Varšava dočasne znížila DPH a spotrebnú daň, Bratislava pristúpila k regulácii marží čerpacích staníc. Opozícia žiada, aby Slovensko nasledovalo nášho severného suseda pri zdaňovaní mimoriadnych ziskov palivových spoločností. Benzín v EÚ je pritom o 70 % drahší než v USA.
Koľko stojí benzín a nafta u susedov?
Podľa údajov vychádzajúcich z týždenného cenového prehľadu Európskej komisie dosiahla v týždni od 19. októbra 2026 priemerná cena benzínu Natural 95 na Slovensku približne 1,885 eura za liter. V Poľsku predstavovala 1,560 eura a v Česku 1,862 eura.
Pri nafte zaplatili slovenskí motoristi v priemere 1,952 eura za liter, poľskí 1,791 eura a českí 1,953 eura.
Rozdiel medzi Slovenskom a Poľskom dosiahol približne 33 centov pri benzíne a 16 centov pri nafte. Pri natankovaní 50 litrov benzínu predstavuje úspora v Poľsku viac ako 16 eur. V prípade Česka sú však rozdiely minimálne a nafta tam bola dokonca nepatrne drahšia než na Slovensku.
Ide o priemerné ceny vrátane daní, nie o ceny konkrétnych čerpacích staníc. Údaje zároveň neporovnávajú prémiové palivá, ktorých ceny sa môžu líšiť výraznejšie.
Poľsko znížilo dane a zaviedlo cenové stropy
Poľská vláda od 3. októbra obnovila program „Ceny Paliwa Niżej“ (Nižšie ceny pohonných hmôt), ktorý má platiť do konca roka 2026. Jeho súčasťou je dočasné zníženie DPH na pohonné hmoty z 23 na 8 percent, zníženie spotrebnej dane a zavedenie maximálnych maloobchodných cien benzínu a nafty.
Ako povedal poľský minister energetiky Milosz Motyka, je to podľa neho „najväčší ochranný program v celej Európskej únii“, ktorý má priniesť „skutočné výhody poľským rodinám a poľskej ekonomike“. Zároveň zdôraznil, že mimoriadne zisky, ktoré ropné spoločnosti dosiahli počas krízy, budú použité na zníženie cien pohonných hmôt.
Poľské ministerstvo financií uvádza, že spotrebná daň sa znížila na najnižšiu úroveň povolenú pravidlami EÚ. Pri benzíne predstavuje zníženie 29 grošov a pri nafte 28 grošov na liter.
Varšava zároveň pripravila osobitnú daň z mimoriadnych ziskov palivových spoločností. Podľa poľského ministerstva financií má sadzba dosiahnuť 60 percent zisku presahujúceho stanovenú porovnávaciu úroveň. Očakávaný výnos je približne štyri miliardy zlotých, čiže viac ako 900 miliónov eur.
Treba však rozlišovať medzi účinkami jednotlivých opatrení. Zníženie DPH a spotrebnej dane môže priamo ovplyvniť konečnú cenu na pumpe. Mimoriadna daň zasa slúži predovšetkým na získanie príjmov, ktorými chce poľská vláda financovať náklady svojho podporného programu.
Česko obmedzilo marže, pripravuje ďalšiu daň
Česká vláda od októbra obnovila reguláciu maloobchodných marží pri predaji pohonných hmôt a dočasne znížila spotrebnú daň z nafty na európske minimum. Maximálna maloobchodná marža bola stanovená na 2,50 českej koruny za liter.
Praha zároveň schválila návrh osobitnej dane pre rafinérsky sektor. V rokoch 2026 a 2027 má predstavovať 50 percent z nárastu hrubej rafinérskej marže oproti roku 2025.
„Daň sa bude uplatňovať v rokoch 2026 a 2027 a bude predstavovať 50 % z nárastu hrubej marže oproti roku 2025, ktoré podľa nezávislých medzinárodných organizácií (napr. IEA) dosahujú rekordné hodnoty. Inšpiráciou je okrem iného riešenie v susednom Poľsku, kde bola predložená právna úprava zavádzajúca dokonca 60 % daň z mimoriadnej rafinérskej marže,“ argumentuje české ministerstvo financií.
Rezort ďalej vysvetľuje, že rafinérska marža zjednodušene vyjadruje rozdiel medzi hodnotou vyrobených ropných produktov a nákladmi na nákup spracovanej ropy. Osobitná daň sa nemá vzťahovať na celý obrat spoločností ani na každý predaný liter paliva, ale na mimoriadny nárast tejto marže.
Navrhovaná daň však zatiaľ nie je účinná. Česká Poslanecká snemovňa 13. októbra podporila návrh zákona v prvom čítaní a postúpila ho na prerokovanie rozpočtovému výboru. Na zavedenie dane je ešte potrebné dokončiť legislatívny proces.
Slovensko zastropovalo marže čerpacích staníc
Slovenská vláda sa rozhodla zasiahnuť predovšetkým do maloobchodného predaja. Od 1. októbra platí vyhláška Ministerstva financií SR č. 237/2026 Z. z., ktorá upravuje cenovú reguláciu vybraných pohonných látok.
Vyhláška stanovuje maximálnu hrubú maržu predajcov na 10 centov za liter pohonnej látky. Ak čerpacia stanica nakupuje palivo za rôzne ceny, pri výpočte maximálnej predajnej ceny musí vychádzať z aritmetického priemeru nákupných cien. V prípade nákupu v cudzej mene sa nákupná cena prepočítava na eurá podľa referenčného výmenného kurzu Európskej centrálnej banky alebo Národnej banky Slovenska platného v deň predchádzajúci nákupu.
Opozícia namietala, že takéto nastavenie, čiže obmedzenie maloobchodnej marže pri predaji benzínu a nafty na desať centov za liter, môže zvýhodniť spoločnosť Slovnaft oproti menším predajcom. Argument vychádza z rozdielneho postavenia rafinérie s vlastnou distribučnou sieťou a nezávislých čerpacích staníc, ktoré musia palivá nakupovať od dodávateľov.
Samotné obmedzenie maloobchodnej marže ešte nedokazuje, že konkrétny podnik získal neoprávnenú výhodu. Na posúdenie jeho účinkov je potrebné skúmať aj veľkoobchodné ceny, nákupné podmienky a náklady jednotlivých predajcov.
Na to, aby sme to vedeli spoľahlivo posúdiť, by bolo potrebné skúmať aj vnútorné (transferové) ceny, za ktoré Slovnaft predáva palivo zo svojej rafinérie vlastným čerpacím staniciam. Tieto ceny však nie sú verejne dostupné, a preto sa nedá jednoznačne povedať, či a do akej miery integrovaná spoločnosť vďaka regulácii získala výhodu oproti nezávislým čerpacím staniciam.
Dovoľujú takéto zásahy pravidlá EÚ?
Členské štáty môžu ovplyvňovať ceny palív prostredníctvom daní aj vnútroštátnych cenových opatrení. Ich postup však musí rešpektovať európske právne predpisy.
Pravidlá EÚ pre zdaňovanie energie stanovujú minimálne sadzby spotrebnej dane. Pri bezolovnatom benzíne je to 359 eur na tisíc litrov a pri motorovej nafte 330 eur na tisíc litrov. Členské štáty môžu uplatňovať vyššie sadzby, no pri ich znižovaní musia rešpektovať stanovené minimá.
Samostatnou otázkou je súlad daňových úľav, regulácie cien a osobitného zdaňovania podnikov s ďalšími pravidlami EÚ vrátane pravidiel hospodárskej súťaže a štátnej pomoci. Samotné zavedenie cenových stropov či mimoriadnych daní preto neznamená porušenie práva EÚ. Posúdenie zákonnosti konkrétnych opatrení závisí od ich nastavenia a súladu s príslušnými európskymi pravidlami.
Rozdielne ceny palív v susedných krajinách nemožno pripísať iba jednej príčine. Výsledná suma na čerpacej stanici závisí od nákupných cien, rafinérskych a distribučných nákladov, daní aj konkrétnych zásahov vlády. Poľský príklad ukazuje, že štát dokáže cenu krátkodobo ovplyvniť viacerými nástrojmi súčasne.
Benzín v EÚ je o 70 % drahší než v USA
Rozdiely cien benzínu a nafty medzi európskymi krajinami sú však len časťou obrazu. Priemerná cena benzínu v Európskej únii je dlhodobo výrazne vyššia ako v Spojených štátoch.
Podľa údajov Európskej komisie a americkej Energy Information Administration bola v októbri 2026 priemerná cena benzínu v EÚ približne o 70 % a cena nafty približne o 45 % vyššia ako v USA.
„Keď Európania tankujú, neplatia len za surovú ropu, rafináciu, dopravu a maloobchodnú maržu, ale aj za niekoľko úrovní štátom stanovených poplatkov. V skutočnosti tvoria dane v niektorých európskych krajinách 52 až 65 % z konečnej ceny,“ poukázal ekonóm Daniel Lacalle na rozdiel v tvorbe cien v EÚ a v USA.
Európske vlády často vysoké ceny palív zdôvodňujú kritickou situáciou vo svete. Poukazujú na ruskú vojnu na Ukrajine či krízu v Hormuzskom prielive. Zároveň vyššie dane často zdôvodňujú environmentálnymi cieľmi a potrebou verejných príjmov.
Výsledkom však je, že aj pri poklese ceny ropy zostávajú maloobchodné ceny v Európe vysoké, zatiaľ čo v USA sa zmeny na svetových trhoch premietajú do ceny pre motoristov výraznejšie.
„Rozdiel je ešte markantnejší v pomere k mzdám. Eurostat uvádza priemernú ročnú mzdu na plný úväzok v EÚ za rok 2024 na úrovni 39 800 eur (asi 42- až 43-tisíc USD), zatiaľ čo v USA je to okolo 60- až 65-tisíc USD. Priemerný Európan tak zarába približne o tretinu menej ako Američan – a z týchto nižších miezd platí za benzín oveľa viac,“ dodával Lacalle.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
