Ústavný súd označil časť novely o kajúcnikoch za protiústavnú. Spor o ich výpovede však pokračuje
Ústavný súd SR rozhodol, že časť novely Trestného poriadku obmedzujúca využívanie výpovedí kajúcnikov je v rozpore s ústavou. Pravidlá využívania výpovedí kajúcnikov tak zostávajú predmetom právnych aj politických sporov. Vláda medzitým pripravila novú úpravu benefitov pre spolupracujúce osoby. O konečnej podobe zmien rozhodne parlament.
Ústavný súd rozhodol o neústavnosti novely
Ústavný súd SR 21. októbra rozhodol, že ustanovenie novely Trestného poriadku o kajúcnikoch, ktoré poslanci v Národnej rade (NR) SR schválili v decembri 2025 ako prílepok, je v rozpore s ústavou. Podľa napadnutého ustanovenia by súdy nemohli použiť výpoveď svedka, ktorý získal v trestnom konaní zákonné výhody, ak sa preukázalo, že nevypovedal úplne pravdivo alebo zamlčal relevantné okolnosti prípadu.
„Ústavný súd SR dnes rozhodol vo veci návrhu skupiny poslancov Národnej rady SR, generálneho prokurátora SR a Špecializovaného trestného súdu vo veci, týkajúcej sa novely Trestného poriadku, v časti, týkajúcej sa tzv. spolupracujúcich osôb alebo inak kajúcnikov, a to tak, že napadnuté ustanovenie nie je v súlade s ústavou. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovel,“ priblížila 21. októbra hovorkyňa Ústavného súdu SR Martina Ferencová.
Pôvodný návrh novely (zameraný hlavne na tzv. horalkový paragraf) predložila vláda (Ministerstvo spravodlivosti SR). Časť o kajúcnikoch doňho pribudla až počas rokovania vo výbore ako prílepok. Formálne ho predložili poslanci Richard Glück, Zuzana Plevíková (obaja Smer-SD) a Richard Eliáš (Hlas-SD).
Opozícia a médiá ho od začiatku spájali s podpredsedom NR SR Tiborom Gašparom (Smer-SD) obžalovaným v kauze Očistec.
Podľa mimovládnej organizácie Via Iuris zmeny inštitútu spolupracujúcich obvinených aj spôsob, akým boli v parlamente schválené, kritizovalo 152 slovenských prokurátorov vrátane všetkých krajských prokurátorov a svoje námietky vyjadrili aj Rada prokurátorov, generálny prokurátor Maroš Žilinka a člen súdnej rady Peter Šamko.
Ústavný súd prijal na ďalšie konanie podnety 51 poslancov NR SR, generálneho prokurátora Žilinku a Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktoré spojil do jedného konania. Kritici novely upozorňovali na to, že by mohla sťažiť vyšetrovanie závažnej trestnej činnosti vrátane činnosti zločineckých skupín.
Súd pozastavil účinnosť už vo februári
Ústavný súd ešte vo februári upozornil na to, že novela by mohla zasiahnuť do viacerých prebiehajúcich trestných konaní a ohroziť práva poškodených aj spolupracujúcich obvinených, najmä ich ústavné právo na obhajobu. Z tohto dôvodu vtedy súd aj v štádiu predbežného prerokovania pozastavil účinnosť novely Trestného poriadku, ktorá sa týka použiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby (tzv. kajúcnika).
„Pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti sa ústavný súd zameral na skupinou poslancov tvrdené ohrozenie základných práv a slobôd a možnú nenapraviteľnosť záťaží, ktoré by mohli vzniknúť v prípade, ak by návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia čl. II bodu 1 zákona č. 416/2025 Z. z. nebolo vyhovené. Dospel pritom k záveru, že v prípade nevyhovenia návrhu na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia by bezpochyby došlo k zásahom do množstva prebiehajúcich trestných konaní s potenciálom ohroziť subjektívne práva poškodených, ako aj subjektívne práva samotných spolupracujúcich obvinených,“ uviedol Ústavný súd SR 11. februára v tlačovej správe.
Súd upozornil aj na chýbajúce jasné prechodné pravidlá, ktoré by určovali, ako sa má nová právna úprava vzťahovať na už existujúcich kajúcnikov. To by podľa neho zvýšilo právnu neistotu a mohlo skomplikovať uplatňovanie zákona v konkrétnych trestných konaniach.
Prílepky prišli na poslednú chvíľu
11. decembra 2025 poslanci NR SR schválili v skrátenom legislatívnom konaní novelu trestnoprávnych kódexov. Zákon prešiel najtesnejším možným spôsobom, keď ho podporilo 76 poslancov. Pôvodný návrh sa primárne sústredil na „horalkovú“ kriminalitu a na zavedenie pravidla „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach.
Počas druhého čítania v parlamente však do predkladaného návrhu na poslednú chvíľu pribudli aj ďalšie zmeny (cez tzv. prílepky) vrátane rozšírenia trestného činu marenia volebnej kampane na konanie spájané s „cudzou mocou“ a zavedenia novej skutkovej podstaty trestného činu „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“.
Za jednu z najvýznamnejších zmien Trestného poriadku sa považovalo obmedzenie využívania výpovedí tzv. kajúcnikov.
Pred nadobudnutím účinnosti novely mohli súdy individuálne posudzovať dôveryhodnosť kajúcnikov. Napadnuté ustanovenie malo zaviesť pravidlo, podľa ktorého by sa výpoveď spolupracujúcej osoby nemohla použiť ako dôkaz, ak sa preukázalo, že v trestnom konaní nevypovedala pravdivo alebo zamlčala podstatné skutočnosti.
„Pokiaľ bude takýto svedok usvedčený, že v minulosti klamal v podstatnej okolnosti, môže byť jeho výpoveď nepoužiteľná. Nevylučuje to však použitie jeho výpovede, súd bude totiž naďalej hodnotiť jeho dôveryhodnosť tak ako doteraz a skúmať celý kontext prípadu. Takýto postup je totiž podľa nášho názoru základným predpokladom právneho štátu,“ uviedlo ministerstvo spravodlivosti 23. decembra 2025 na sociálnej sieti.
Zmenu ostro kritizoval predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
„Štát si v podstate zviaže ruky pri odstíhaní mafiánov, aj tých klasických z 90. rokov, ‚hrubokrkých‘ mafiánov. To znamená opäť rozmach zločinu. Nepoznám inú vládu vo svete, ktorá by prijímala opatrenia v parlamente, aby pomohla zločinu,“ vyhlásil v decembri.
Novela nakoniec nadobudla účinnosť v sobotu 27. decembra 2025. Poslanci NR SR schválili zmeny v prvej polovici decembra, prezident ju zakrátko nato podpísal ešte pred sviatkami.
Voči prezidentovmu kroku sa ostro ohradila mimovládna organizácia Via Iuris. „Prezident Pellegrini napriek všetkým výhradám deň pred Vianocami Gašparov prílepok podpísal. A to napriek tomu, že on sám, ako aj tím jeho právnych poradcov, museli vedieť, že pretláčať také významné zmeny formou prílepku je nielen hanebné, nedemokratické, ale aj protizákonné,” uviedla.
V praxi sa však zmena takmer neuplatnila. Platila len krátko – od 27. decembra 2025 do 11. februára 2026 – keď Ústavný súd účinnosť ustanovenia pozastavil.
Situácia s kajúcnikmi sa teda vrátila do pôvodného stavu: výpovede kajúcnikov zostávajú použiteľné ako dôkaz, no súd ich musí individuálne hodnotiť z hľadiska dôveryhodnosti a kontextu prípadu. Automatické vylúčenie výpovede len preto, že kajúcnik v minulosti klamal alebo niečo zamlčal, už opäť nie je možné.
Spor pokračuje: vláda pripravila novú úpravu
V reakcii na pozastavenie účinnosti novely v časti týkajúcej sa kajúcnikov vláda 6. mája schválila nový návrh novely Trestného poriadku a Trestného zákona. Podľa neho by kajúcnici mohli získať trestné výhody až po podaní obžaloby alebo uzatvorení dohody o vine a treste. Zo štádia prípravného konania by sa tak agenda benefitov pre spolupracujúcich obvinených presunula do štádia súdneho konania.
Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že navrhované zmeny majú zefektívniť odhaľovanie závažnej kriminality vrátane korupcie, organizovaného zločinu a terorizmu. Zámerom bolo podľa rezortu lepšie prepojiť výhody pre spolupracujúcich obvinených s ich konkrétnym prínosom pri objasňovaní trestných činov, odstrániť nejasnosti a zjednotiť rozhodovanie súdov. Tomu sa má prispôsobiť aj definícia spolupracujúcej osoby.
„Účelom tejto úpravy je taktiež eliminovať ‚dávkovanie‘ svedeckých výpovedí spolupracujúcou osobou podľa toho, ako sa vyvíjajú konania voči nej alebo osobám, o ktorých trestnej činnosti vypovedala, prípadne na účel poskytovania dodatočných benefitov,“ objasnil rezort svoj zámer.
Novela podľa ministerstva jasnejšie upraví následky porušenia podmienok spolupráce kajúcnikom. V prípade, že sa návrh v parlamente schváli, prokurátor bude musieť spoluprácu ukončiť, ak osoba nedodrží zákonné podmienky.
Na zachovanie benefitov zároveň nebude môcť spolupracujúci obvinený počas troch rokov od spísania záznamu spáchať nový úmyselný trestný čin, s výnimkou skutku, ktorého závažnosť je v porovnaní s objasňovanou trestnou činnosťou zanedbateľná. Vládny návrh je momentálne v druhom čítaní a parlament o jeho konečnej podobe ešte nerozhodol.
Opozičné strany Hnutie Slovensko a Progresívne Slovensko pripravovanú novelu kritizujú s tým, že môže oslabiť vyšetrovanie korupcie a organizovanej kriminality. Tiež poukazujú na časovú súvislosť vládnej novely so začiatkom procesu Očistec.
Októbrové rozhodnutie Ústavného súdu síce uzavrelo jednu kapitolu sporu o pravidlách využívania výpovedí kajúcnikov, diskusia o ich postavení v trestnom konaní však pokračuje ďalej. Kým pôvodná úprava neobstála v prieskume súladu s Ústavou SR, vláda navrhla nové pravidlá poskytovania benefitov spolupracujúcim obvineným ešte pred verdiktom vo veci samej. Tentokrát štandardným legislatívnym procesom. O ich konečnej podobe a dosahu na vyšetrovanie závažnej kriminality rozhodne parlament.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
