Šéf NKÚ Andrassy o eurofondovej mafii na Slovensku, miliardovom dlhu aj skrytej privatizácii vody: Niekomu tento systém vyhovuje (Rozhovor)
Slovensko je v úpadku, verejné financie nie sú dlhodobo udržateľné a pri eurofondoch už 20 rokov opakujeme rovnaké chyby, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Ľubomír Andrassy v rozhovore pre Epoch Times Slovensko upozorňuje na takmer 84-miliardový dlh, „eurofondovú mafiu“, nevídané problémy s kontrolou štátnych firiem aj riziko skrytej privatizácie vodárenskej infraštruktúry.
Epoch Times Slovensko: Minulý mesiac ste oslávili 11 rokov v NKÚ, na pozíciu predsedu ste sa dostali v roku 2022. S akým nastavením ste do úradu nastupovali a ako by ste svoju cestu dnes zhodnotili?
Ľubomír Andrassy: Nastupoval som do inštitúcie, ktorú som dovtedy poznal z opačnej strany – ako kontrolovaný. Skúsenosť s NKÚ som mal ešte ako poslanec Národnej rady. Pri prerokúvaní výročnej správy som vtedy poslancovi za HZDS Petrovi Bacovi čítal zistenia o problémoch a možnom nezákonnom používaní peňazí v agrosektore. Baco bol vtedy nepriamo šéfom agrosektora a podozrenia smerovali aj k jeho rodinným príbuzným. Vtedy na pôde Národnej rady padla prvá facka.
Neskôr mi Karol Mitrík umožnil pôsobiť na NKÚ ako generálnemu riaditeľovi. Viac ako päť rokov som tak mohol sledovať fungovanie úradu a následne som sa naň pozeral z pozície podpredsedu a neskôr predsedu úradu.
Dnes považujem NKÚ za jednu z výnimočných inštitúcií v systéme fungovania štátu. Cez finančnú, majetkovú a verejnopolitickú prizmu vytvára komplexný obraz o fungovaní krajiny – od agrosektora cez bezpečnosť, vzdelávanie a zdravotníctvo až po štátnu správu a regionálnu samosprávu. Ukazuje, kde sú riziká a slabé miesta a umožňuje prijímať nápravné opatrenia. To, či sa tak deje, je iná otázka.
Do akej miery Slovensko za posledné štyri roky zhoršilo správu verejných výdavkov?
Problém udržateľnosti a efektívnosti verejných výdavkov nie je iba slovenským problémom. Je to výzva pre celú Európsku úniu. Ak sa pozrieme na posledných 30 rokov, počas ktorých východný blok prechádzal veľkou transformáciou, a teda približovaním sa Západu, po finančnej a covidovej kríze či vojnách, možno konštatovať, že Európa stagnuje. A s ňou aj Slovensko.
Zatiaľ čo dramaticky rastie Čína, USA či India, Európa zaostáva. Ak budeme pokračovať týmto spôsobom, môže sa z Európskej únie stať – povedané expresívne – zdochýnajúci kôň.
Slovensko je v úpadku. Zodpovední politici akoby stratili záujem o rozhodovanie a báli sa prevziať zodpovednosť za reformu krajiny. Prejavuje sa to aj v celkovej zadlženosti, ktorá je už takmer 84 miliárd eur. Každý občan Slovenska si tak nesie na svojich pleciach dlh približne 15 500 eur.
K tomu sa pridáva negatívna demografia, nesprávne nastavený dôchodkový a sociálny systém a deravé zdravotníctvo. Takto slovenské verejné financie dlhodobo udržateľné nie sú. Ak sa niečo nezmení, bude to ešte horšie.
NKÚ upozornil, že takmer polovicu dotácií samosprávy v celkovom objeme 30 miliónov eur rozdelili bez preukázateľného uplatnenia hodnotiacich a výberových kritérií. Čo to hovorí o hospodárení samospráv?
Číslo samo osebe hovorí málo o celkovej efektivite fungovania krajských samospráv. Ukazuje však na problém transparentnosti a zúčtovania prostriedkov určených na podporu občianskej spoločnosti.
Celková suma presahujúca 60 miliónov eur je na jednej strane pozitívna, pretože podporuje kultúrnu, sociálnu, vzdelávaciu či voľnočasovú oblasť. Na druhej strane takmer 50 percent dotácií ukazuje medzery v transparentnosti a zúčtovávaní.
Pravidlá musia byť jasné už na začiatku. Nestačí dotáciu poskytnúť a následne iba skontrolovať účtovné doklady. Treba vedieť, čo má verejná investícia priniesť spoločnosti, komunite alebo regiónu.
Preto sme samosprávnym krajom odporučili zmeniť spôsob vyhlasovania a zúčtovávania dotačných schém.
V júnovej správe ste čerpanie eurofondov ohodnotili na trojku. Konštatovali ste, že 20 rokov opakujeme tie isté systémové chyby. Kto je za to politicky zodpovedný?
Premrhali sme príležitosť, ktorú Slovensko získalo vstupom do Európskej únie. Keď sme do spoločného európskeho rozpočtu zaplatili jedno euro, späť sme získali približne 2,70 eura.
Cieľom eurofondov je znižovať regionálne rozdiely a podporovať rozvoj. Slovensku sa to však nepodarilo. Naše regióny naďalej výrazne zaostávajú a začína zaostávať aj ekonomicky najsilnejší Bratislavský región.
Ak hovoríme o politickej, nie trestnoprávnej zodpovednosti, za posledných 20 rokov sme mali sedem vlád a desať premiérov. To sú osoby na najvyššej úrovni politickej zodpovednosti za to, ako Slovensko využívalo európsku finančnú pomoc.
Zodpovednosť však majú aj tí, ktorí mali pripravovať strategické rozhodnutia, nastavovať výzvy a zabezpečovať internú kontrolu.
Nemali sme financovať projekty, ktorých prínos sa skončil ich realizáciou, ale také, ktoré vytvárajú dlhodobú pridanú hodnotu. Problémom je aj neskoré čerpanie, ktoré vytvára časový tlak a zvyšuje riziko neefektívneho využitia peňazí.
Preto som aj v minulosti použil expresívne vyjadrenie, že sa na Slovensku udomácnila „eurofondová mafia“. Ak sa permanentne opakuje neskoré čerpanie, podivné vyhlasovanie výziev, výber rovnakých hodnotiteľov a absencia kontroly, niekomu takýto systém vyhovuje.
Podniká NKÚ kroky voči podozreniam z porušovania pravidiel?
Ak máme podozrenie na porušenie zákona či pravidiel používania európskych alebo národných zdrojov, zistenia odstupujeme kompetentným inštitúciám – národnej alebo Európskej prokuratúre, polícii, vyšetrovateľom či Európskemu dvoru audítorov.
To, ako s nimi ďalej naložia, už nie je zodpovednosť NKÚ.
Som však sklamaný z toho, ako mnohé prípady, ktoré podľa zistení kontrolórov vyzerali na vážne pochybenia alebo dokonca trestnoprávne konanie, napokon skončili bez výsledku. Napriek tomu musím rešpektovať nezávislé postavenie polície a prokuratúry.
Dá sa ešte v najbližších 10 až 15 rokoch dohnať to, čo Slovensko pri eurofondoch premrhalo?
Áno, ale iba ak zásadným spôsobom zmeníme fungovanie a riadenie krajiny.
Sme viac ako 30 rokov po spoločenských zmenách a stále nedokážeme riešiť systémové a strategické riziká. Ak nezreformujeme procesy v štáte, to, čo nefungovalo 20 či 30 rokov, nebude fungovať ani ďalších 10 či 15 rokov.
Musíme reformovať štát na modernú krajinu, ktorej výkonnosť sa meria konkrétnymi ukazovateľmi. Musíme lepšie využívať digitálne nástroje a prestať iba digitalizovať procesy vytvorené ešte v 80. rokoch.
Inak budeme naďalej používať verejné a európske zdroje na projekty, ktoré neprinášajú rozvoj ani neznižujú regionálne rozdiely. Budeme sa točiť v kruhu a pád do pomyselnej priepasti neúspešnej krajiny bude bolieť najviac práve radových občanov, a nie tých, ktorí chaotický systém využívali na svoj osobný prospech.
Ako dopadla kontrola štátnej spoločnosti DMD Group, ktorej 100-percentným akcionárom je rezort obrany?
Sme vo finále. Predložíme kontrolovanému subjektu protokol, v ktorom popíšeme zistený stav.
Ide o prvú kontrolu, ktorú nevieme ukončiť jednoznačným stanoviskom, pretože kontrolórom bolo bránené vo výkone kontroly. Nemali k dispozícii ani hlavnú knihu, ktorá poskytuje celkový obraz o hospodárení.
Výsledok kontroly predložíme bezpečnostnému výboru, ktorý bude musieť zaujať stanovisko k manažmentu spoločnosti a rezortu obrany.
Zvažujeme aj sankciu štatutárovi za bránenie vo výkone kontroly. Problémom však je, že takáto sankcia by mohla skončiť v správnom konaní a následne na správnych súdoch na tri, štyri, päť či osem rokov.
Ak sa kontrolné inštitúcie stanú súčasťou správneho konania, ich schopnosť ovplyvňovať riadenie štátu sa oslabí. Kontrola má byť súčasťou riadenia, nie iba rozhodovania o tom, či bol porušený zákon.
Prvýkrát v histórii sa stalo, že NKÚ nevie skontrolovať štátnu firmu?
Prvýkrát sa stalo, že sme pre odmietavý prístup štatutárov nedostali relevantné dokumenty a dôkazy, aby sme mohli posúdiť, či spoločnosť funguje v súlade so zákonom a princípmi dobrého hospodára.
O to vážnejšie je, že DMD Group získava čoraz dominantnejšie postavenie v slovenskom obrannom a vojenskom priemysle. Ak chýba kontrola, nefungujú dozorné rady a jedna osoba sieťuje množstvo spoločností, vzniká vážne riziko netransparentného fungovania.
Zistili ste, že 14 miest a obcí na východnom Slovensku vymenilo akcie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti za dlhopisy. Prečo sa samosprávy zbavujú verejnej kontroly nad vodárňami?
Nejde len o 14 samospráv. Akcie za dlhopisy vymenilo viac ako 120 z takmer 800 samospráv, ktoré sú akcionármi Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS).
VVS je obecná vodárenská spoločnosť, ktorej akcionármi môžu byť iba obce a mestá. Jej úlohou je zabezpečovať dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.
Pôvodným zámerom bolo, aby samosprávy prostredníctvom svojho podielu presadzovali rozvoj vodárenskej infraštruktúry aj v obciach, ktoré ju stále nemajú. Dnes však niektoré samosprávy vymieňajú akcie za dlhopisy, aby získali okamžité peniaze. Zbavujú sa tým dlhodobej zodpovednosti za fungovanie vodárenskej infraštruktúry.
Ide o krátkozraké riešenie. Obec môže získať peniaze napríklad na opravu škôlky, ale zároveň stráca vplyv na strategickú infraštruktúru.
Vodárenská infraštruktúra na východe predstavuje majetok v hodnote viac ako pol miliardy eur a je na ňu pripojených takmer milión obyvateľov Prešovského, Košického a čiastočne Banskobystrického kraja.
Modernizačný dlh sme v minulosti odhadli na približne 10 miliárd eur, dnes je ešte vyšší. Na východe sú straty vody viac ako 25 až 26 percent a opotrebovanosť infraštruktúry viac ako 50 percent.
Ak sa nič nezmení, tento problém bude musieť napokon aj tak riešiť štát a zaplatia ho občania.
Rizikom je aj skrytá privatizácia vodárenskej infraštruktúry. Už dnes je na východe voda najdrahšia a jej cena môže ďalej rásť aj v súvislosti s vydávaním tzv. zelených dlhopisov.
Na problém sme dvakrát upozorňovali vládu a premiér sa v oboch prípadoch postavil na stranu NKÚ. Napriek tomu sa systém, ktorý umožňuje skrytú privatizáciu vodárenskej infraštruktúry, zásadne nezmenil.
Preto pripravujeme ďalšiu kontrolu a sumarizačnú správu pre vládu. Pôjde už o tretí pokus upozorniť na riziko, ktoré predstavuje možnosť, že niekto bude kontrolovať strategickú vodárenskú infraštruktúru.
Podľa nášho zdroja chce mesto Komárno darovať vodárenskú infraštruktúru v hodnote viac ako 26 miliónov eur zadlženej firme KOMVaK. Môžeme už hovoriť o systematickej privatizácii pitnej vody?
Takéto rozhodnutie je v rozpore s tým, prečo sa v minulosti zodpovednosť za vodárenskú infraštruktúru preniesla na obce a mestá.
Komunikovali sme aj s aktívnymi obyvateľmi Komárna a vysvetlili sme im náš pohľad. NKÚ však nemôže do rozhodovania samosprávy vstupovať ani ho ovplyvňovať, pretože by sme následne nemohli toto rozhodnutie kontrolovať.
Z pohľadu NKÚ však takéto riešenie nie je správne. Môže spôsobiť problémy Komárnu aj obyvateľom, ktorí sú na túto vodárenskú spoločnosť odkázaní, a v konečnom dôsledku ohroziť dodávku pitnej vody a odkanalizovanie.
Môže súčasné vedenie mesta naraziť na problém, ak bude niekto neskôr tvrdiť, že porušilo povinnosti pri správe cudzieho majetku?
Áno. Poslanci sa môžu čiastočne ukryť za kolektívne rozhodnutie zastupiteľstva, štatutár mesta sa však za takéto rozhodnutia skrývať nemôže.
Z pohľadu NKÚ toto riešenie nie je správne a môže ohroziť fungovanie vodárenskej infraštruktúry v Komárne a okolí. Ak nebude fungovať kanalizácia, môže to ohroziť spodné vody alebo aj Dunaj.
Neviem, či ide o nejakú „epidémiu“, ale takéto rozhodovanie je v príkrom rozpore s pôvodným zmyslom transformácie vodárenských spoločností.
Vedenie mesta a manažment samosprávy sú zodpovedné za fungovanie organizácií a obchodných spoločností, ktorých zakladateľom je samospráva.
Štát zaplatil ďalších viac ako 250 miliónov eur za mýtny systém. NKÚ hovorí o systémových zlyhaniach, plytvaní a o tom, že zo Slovenska sa stáva digitálne smetisko Európy. Ako z toho von?
V demokratickej spoločnosti je jediná cesta, a tou sú voľby. Ľudia si musia zodpovedne vyberať tých, ktorí nielen sľubujú, ale vedia aj riešiť problémy.
NKÚ však nie je politická ani revolučná inštitúcia. Sme za evolučnú zmenu založenú na poznaní problémov a na dôkazoch.
Kompetentní politici sa nemôžu urážať, keď sa ich pýtame. Našou povinnosťou je nastavovať zrkadlo rozhodnutiam štátu.
Ak niekto odmieta odpovedať a namiesto riešenia problémov na NKÚ útočí, treba sa pýtať prečo a čo má dôvod skrývať.
Kontrola je súčasťou riadenia štátu a štvrtým pilierom demokratického fungovania. Každý osvietený politik by mal prácu nezávislých kontrolných inštitúcií akceptovať a každý volič by mal od nich vyžadovať objektívne vysvedčenie o tom, či sa sľuby politikov napĺňajú.
Ďakujeme za rozhovor!
Ľubomír Andrassy (*1973) je predsedom Najvyššieho kontrolného úradu SR od mája 2022. Predtým pôsobil na NKÚ ako podpredseda a generálny riaditeľ kancelárie predsedu. V minulosti bol poslancom Národnej rady SR a zástupcom Slovenska v Parlamentnom zhromaždení NATO, pôsobil tiež ako riaditeľ kancelárie primátora Bratislavy, hovorca Petržalky či poradca ministra školstva. Vyštudoval politické vedy a medzinárodné vzťahy na Univerzite Mateja Bela a letecko-technický odbor na Vysokej vojenskej škole leteckej v Košiciach.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.