Domov, Inšpirácie, Premium

Domáce vzdelávanie, tzv. homeschooling sa na Slovensku rozmáha. Ako funguje? (rozhovor s garantkou Z. Vráblovou)

Domáce vzdelávanie začína byť na Slovensku čoraz rozšírenejšou formou alternatívneho vzdelávania. Ako sa jeho výhody postupne dostávajú do povedomia rodičov, odhodláva sa k nemu stále viac domácností. Školáci sú podľa legislatívy riadne zapísaní v kmeňovej škole umožňujúcej individuálne vzdelávanie a majú garanta odborne dohliadajúceho na priebeh vzdelávania svojho zverenca. Učebnice a učebné materiály si rodičia volia často sami, dokonca si ich aj sami vyrábajú. Nie je ničím výnimočným, že deti majú na individuálnom vzdelávaní väčší rozhľad a disponujú informáciami presahujúce osnovy vzdelávania.

Pýtate sa, ako je to možné, keď vôbec nenavštevujú školu? Deti majú väčšiu chuť vzdelávať sa, pretože sú lepšie motivované, netlačí ich čas ani povinnosti školského systému a výučba je prispôsobená ich individuálnym potrebám.

Podľa štatistických údajov Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) z roku 2022/2023 je na Slovensku vzdelávaných doma na žiadosť rodiča 614 predškolákov (MŠ) a 1 654 školákov (ZŠ). Toto sú posledné aktuálne čísla. Za rok 2021/2022 bolo doma vzdelávaných 485 predškolákov a 1 275 školákov.

„CVTI SR spracúva štatistiky o školákoch každý rok k 15. 9. To je lehota, do kedy majú školy povinnosť nahodiť svoje počty do systému. Práve v nadchádzajúcich týždňoch očakávame od CVTI SR čerstvé údaje k aktuálnemu šk. roku 2023/24,“ napísala pre Epoch Times Diana Šimová z OZ DVS.

Domáce vzdelávanie nie je žiadnym novodobým trendom. Samotná história je dôkazom toho, že už aristokrati a šľachtici boli vyučovaní v domácom prostredí za pomoci najlepších učiteľov. Nechodili do škôl, pretože veľký kolektív študentov sa považoval za rušivý a veľký dôraz sa kládol na výchovu charakteru a ducha človeka. Toto bolo dosiahnuteľné domácim vyučovaním, v ktorom sa žiakovi venovala plná pozornosť, sledujúc jeho najlepšie dobro a záujmy.

Epoch Times požiadal o rozhovor pedagogičku Zuzanu Vráblovú, matku dvoch detí, ktorá pôsobí ako garantka a sprievodkyňa vo vzdelávacích skupinách domoškolákov.

Ako prebieha vzdelávanie doma prípadne vo vzdelávacej skupine?

V každej rodine je to iné, mám veľa kamarátok, ktoré takto fungujú roky. Niekto sedí dennodenne za stolom, niekto iba poobede, iní sa neučia tradičným spôsobom – to je cesta unschoolingu. Majú okolo seba učiteľov, podnety k učeniu a deti si sami vyberajú, čo sa budú učiť. Aj takto sa naučia všetko, čítať, písať, ale ide o vôľovú časť, aby dokázali byť zvedavé, také, aké už dnešné deti nie sú. Ani v škole nie sú deti viac zvedavé, naučili sa iba učiť a odpovedať. 

Preskúšavanie prebieha podľa pravidiel jednotlivých kmeňových škôl v rôznych časových intervaloch 2-4 krát do roka. Výstupom žiaka je jeho portfólium, kde skúšajúci pedagóg v rozhovore vidí, čo všetko dieťa za uplynulý štvrťrok robilo, jeho posun, záujmy. Nebude zaskočené, ani v strese a učiteľ počuje, ako sa vie vyjadrovať, jeho slovnú zásobu, čo robilo v akom predmete. Je to slovné hodnotenie výsledkov. 

Akou formou vzdelávania ste sa vydali vy?

My sme v štátnej škole. Zastrešuje nás základná škola Ľubovec, v ktorej robíme skúšky dvakrát za rok, ideme podľa učebných osnov. Môžeme používať aj iné učebnice, pracovné zošity a pomôcky, ale obsahovo sme zhodní. Je v tom veľká sloboda, ja som pedagóg a tretinu učiva môžem vynechať, aby to deťom nechýbalo, tiež sa vieme ponárať do hĺbky a do takých tém, ktoré deti bavia. To je najdôležitejšie. Vstávame pred deviatou, aby sme sa o deviatej začali učiť a učíme sa asi do jednej. Testy do školy robíme doma, posielame ich online, máme na to čas.

Je domáce vyučovanie kratšie?

Keď ste v škole, je tam veľa premrhaného času pri tom, ako učiteľ zisťuje dochádzku, ako si deti urobili domácu úlohu, keď vyvoláva žiakov k tabuli. Toto všetko odpadne a zistíte, že viete učivo prebrať za 10 minút, precvičiť ho a ísť na druhý predmet. Ak sa deťom chce, učia sa dlhšie, ale každý deň máme väčšinou slovenčinu, matematiku, angličtinu, prírodovedu alebo vlastivedu, tieto predmety.

Výhoda zmiešaných kolektívov je v tom, že sa deti môžu učiť dopredu aj veci, ktoré sa učia až vo vyšších ročníkoch. Slovné druhy, vybrané slová – tie sa dajú učiť aj dopredu. Keď som učila spolu v skupine prvákov, druhákov aj tretiakov, navzájom sa počúvali a učili sa jeden od druhého.

Je podľa vás možné dosiahnuť rovnakú úroveň vzdelania pri domácom vzdelávaní, ako sa dosahuje v škole? Máte skúsenosť s tým, že doma vzdelávané dieťa presiahlo požiadavky školskej osnovy?

Určite áno. Učila som a viem, že pokiaľ má učiteľka v triede 25 detí, nemá tušenie o tom, čo každý z nich píše do zošita, nestihne dávať každému kontrolné otázky a potom sa to rieši písomkami, v ktorých deti zlyhávajú kvôli stresu. Nevedia rýchlo odpovedať na otázku, ale to nie je meradlo ich vedomostí. Skôr rozhovor, alebo keď vidím, čo píšu do zošita, keď študentka nevie odpovedať, vraciam ju naspäť, práca s chybou je úplne iná. V škole sú deti za chyby hodnotené známkami a ja to tu nerobím, záleží mi na vedomostiach – či rozumie učivu alebo nie. Doma viete, kedy máte zastaviť, vnímate, či dieťa ešte vládze alebo je unavené. Netlačíte na neho. To, že dieťa sedí v škole na stoličke, neznamená, že sa sústredí a vyžaduje sa od neho podávať výkon, aj keď už nevládze.

Môže každý rodič učiť dieťa doma? Sú k tomu potrebné určité schopnosti?

Skúsiť to môže každý, no nie všetci rodičia majú aj cit k vzdelávaniu detí doma. Hlavným dôvodom by malo byť ich šťastie, aby sa doma vzdelávali s radosťou, bez stresu, zaujímavou formou a aby poprepájali predmety.Veľa mojich kamarátok nechalo domáce učenie tak, pretože videli, že to deťom aj im samotným prinášalo viac utrpenia a ťažkostí než radosti.

Ako dohliada garant na priebeh vzdelávania? Ako spolupracuje s rodičmi?

Forma spolupráce medzi garantom, rodičom dieťaťa a samotným žiakom je individuálna a môže mať rôzne podoby. Snaží sa dohliadať na to, čo robí jeho zverenec, ako napreduje a poskytuje cenné rady.

Sprevádzam deti, ktoré chodia ku mne domov. Jedného pripravujem iba zo slovenského jazyka, ale zastrešujem všetky požiadavky kmeňovej školy, ktoré potrebuje. Doučujem aj deti pripravujúce sa na skúšky alebo deti, ktoré potrebujú iba zosumarizovať vedomosti.

Je to tak, že bez garanta nemožno vykonávať domáce vyučovanie? Niektorí rodičia totiž majú vysokoškolské vzdelanie, i keď nie pedagogického smeru. Postačuje to na to,  aby mohli byť vlastným garantom? 

Rodič si vyberá garanta so vzdelaním. Môže požiadať aj svoju školu o garantstvo, ale musí byť splnená podmienka, aby vyučoval stupeň, na ktorý má zodpovedajúce vzdelanie.

Ako sa pripravujete na výuku detí v domácom prostredí? Zaberá to veľa času?

Veľmi veľa času. Keď som učila vo vzdelávacej skupine, na každú jednu vyučovaciu hodinu som sa pripravovala minimálne hodinu, pretože som spájala 5 ročníkov dohromady a kontrolovala som všetkých osem detí v skupine. Bolo nevyhnutné ku každému pristupovať individuálne a preveriť, kto ako učivu rozumie.

Aké sú podľa vás výhody domáceho vyučovania?

Deti sú spoločenské, nemajú stres z nových kontaktov a majú priestor na sebarealizáciu. Moje deti neboli nikdy v žiadnom systéme, ani v škôlke, sú spontánne, otvorené a priame v komunikácii. Všeobecne sú deti v škole zachmúrené, nie sú v psychickej pohode, ale na domácom vyučovaní sú šťastné, láskavé, prejavujú odvahu, neboja sa spolupracovať v akejkoľvek skupine. Ďalej zvedavosť je alfa a omega celého vzdelávania, keď sa pýtajú, ja odpovedám. Máme k dispozícií viac pomôcok, rôzne encyklopédie, chodíme do knižníc, divadla, máme jednoducho voľnejší život plný zážitkov. Dôležité je samozrejme aj jedlo, kvalitná strava a dostatok spánku. Učím deti nezabudnúť na seba, nech sa vedia za seba postaviť a nech sa neponáhľajú, pretože na to nemajú dôvod. Majú čas na krúžky, na to, čo ich baví. Chodia na súťaže, na tanečnú, výtvarnú, filmový krúžok. Vzdelávanie prebieha u nás aj vonku, v prírode, chodíme na rôzne exkurzie. Doma vzdelávané deti sú vyzreté vo svojich 14 rokoch, kladú relevantné otázky, vedia čo chcú a idú si za tým. Neplávajú bezcieľne životom, sú to polohotoví dospeláci.

Čo vás presvedčilo vydať sa touto cestou?

Učila som 5 rokov v školskom systéme a vedela som, že sa tam nechcem vrátiť. Učila som na športovom gymnáziu a videla som, čo robia silnejší slabším. Tiež sa mi nepáčilo, čo robili niektorí učitelia, spôsob učenia, známkovanie diktátov. Nie každý dokáže písať diktáty a môže byť vynikajúci žiak, akurát v inom predmete.

Vyplynulo to aj z nášho životného štýlu v rodine, nedali sme deti ani do škôlky. Boli sme s nimi denne, naučili sme sa s mužom riešiť všetko s deťmi a zdalo sa nám prirodzené vzdelávať ich ďalej. Zatiaľ to robíme štyri roky, ale chceme v tom pokračovať.

Aká je reakcia vášho okolia na to, že idete neštandardnou cestou individuálneho vzdelávania? Stretávate sa aj s negatívnym ohlasom?

Keď rovesníci išli do školy, stratili sme mnoho priateľov, ale vytvorila som skupinu, kde sme sa stretávali s neškôlkármi, seberovnými deťmi. Tam sa naše deti naučili empatii, láskavosti a inšpirovali sa od starších; zmiešané kolektívy sú dôležité. Aj v rodinnom kruhu sme sa stretli s rôznymi reakciami. Ja sa stále pochválim, čo sme robili, v rodine vidia, že sú zdravé, šťastné, nie sú neustále choré ako deti v škole. Vidíte ten stav dieťaťa, choroba je len psychosomatický jav, ako sa cíti. V škole dieťa neprejavuje emócie tak, ako doma. Sú potom upozorňované, keď im niekto počas hodiny ublíži, musia byť ticho, lebo učiteľka vysvetľuje učivo, alebo keď nevládzu, nemôžu prestať pracovať, nemôžu odísť z hodiny, musia ostať na mieste a vydržať.

Ako vnímajú deti učenie sa doma?

Napríklad moje deti považujú učenie doma so mnou za najlepšiu a najpríjemnejšiu formu. Vedeli si to porovnať vďaka tomu, že boli aj vo vzdelávacích skupinách s inými učiteľmi, kým som ja učila iné deti. Povedali mi, že najlepšie je pre ne byť doma a učiť sa so mnou. Každá z nich ma chce mať pre seba, tak si predstavte, aké to je náročné pre učiteľku v škole, to sa proste nedá. Dcéra už večer vyjednáva, aké predmety budú zajtra, učím ich tomu, aby nezleniveli, keď majú potenciál, nemusia byť perfektné, ale aspoň niekde v strede.

Stále viac rodičov sympatizuje s domácim vzdelávaním. Čo by ste im odporučili?

Odporučila by som im brať to zodpovedne, domáce vzdelávanie nie je učiť sa menej, ale ísť do hĺbky. Aj my dospelí máme veľa schopností, o ktorých nevieme, napr. ako prepájať rôzne témy, realizovať výučbu cez skutočný, reálny život. Ponúkajme deťom témy, ktoré sú im blízke.

Čo vám dalo domáce vzdelávanie?

Žijem si absolútny strop svojich očakávaní a predstáv o tom, aké by to malo byť. Spojilo sa moje vzdelanie s mojím presvedčením a túžbami, spájam rodinu s tým, čo milujem robiť – s učením. Je to s manželom náš spoločný rodinný projekt. Tiež sa zapája do vzdelávania, učí deti matematiku, informatiku. Vodí ich na krúžky, aby som mohla poobede učiť z domu. Je to sloboda.

Ďakujeme za rozhovor.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK