Domov

Ombudsman sa v otázke registrácie nových cirkví obrátil na Ústavný súd. Koalícia hovorí o islamizácii, on o slobode vyznania

Návrh verejného ochrancu práv Dobrovodského na preskúmanie podmienky 50-tisíc členov pre registráciu cirkví rozdelil politickú scénu aj verejnosť. Ombudsman tvrdí, že súčasný zákon môže byť v rozpore s ústavou a právom na náboženskú slobodu, zatiaľ čo koaliční politici hovoria o ohrození bezpečnosti a tradičných hodnôt Slovenska. Spor o registráciu cirkví tak prerástol do širšej debaty o hraniciach náboženskej slobody, migrácii, neutralite štátu aj ochrane demokracie. Dobrovodský cez víkend požiadal o policajnú ochranu pracovného prostredia pre svojich zamestnancov.

Ombudsman sa obrátil na Ústavný súd SR

Ústavný súd Slovenskej republiky obdržal 12. mája návrh od verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského na preskúmanie zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Ombudsman namieta ustanovenie, podľa ktorého môže byť cirkev alebo náboženská spoločnosť registrovaná len vtedy, ak preukáže najmenej 50 000 plnoletých členov – občanov SR s trvalým pobytom na Slovensku.

Podľa Dobrovodského môže byť táto podmienka v rozpore s Ústavou SR a aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Reaguje tak na podanie občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023.

„Včera zazneli vyjadrenia politikov, ktorí mi vyčítajú, že som podaním otvoril cestu k „islamizácii Slovenskej republiky“. Zazneli aj výzvy od podpredsedu vlády a ministra obrany SR Roberta Kaliňáka, aby som návrh zobral späť, lebo tento krok je nebezpečný pre Slovensko,“ uviedol 21. mája na sociálnej sieti Dobrovodský.

Dôvodom obmedzenia má byť ochrana verejných zdrojov 

Zvýšenie hranice pre registráciu cirkvi z 20 000 na 50 000 členov malo podľa dôvodovej správy k zákonu zabrániť špekulatívnym registráciám kvôli získaniu štátnych financií. Ombudsman však tvrdí, že ochrana verejných zdrojov nie je dostatočný dôvod na obmedzovanie náboženskej slobody a že takto vysoký početný limit ani priamo nezabraňuje zneužívaniu verejných financií.

„Zároveň som zdôraznil, že ochranu verejných zdrojov podľa môjho názoru nie je možné subsumovať pod žiadny z dovolených dôvodov na obmedzenie náboženskej slobody a preto ako legitímny dôvod obmedzenia slobody prejavovať svoje náboženstvo či vieru nemôže obstáť. Akokoľvek vysoký počet členov cirkvi nedáva záruku jej konania výlučne v súlade s právnym poriadkom,“ doplnil.

Podľa slov ombudsmana sa prípadné zneužívanie verejných financií cirkvami dá vyriešiť existujúcimi právnymi nástrojmi. Ak by však skutočný dôvod sprísnenia podmienok registrácie cirkví bol iný, než oficiálne uvádzaná ochrana verejných zdrojov, mohlo by to podľa neho naznačovať, že štát pri regulácii náboženských otázok nezachováva neutralitu a nestrannosť potrebnú pre pluralizmus a fungovanie demokracie.

Koalícia nerozumie krokom ombudsmana

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) sa k Dobrovodského podaniu vyjadril na tlačovej konferencii 21. mája. Zdôraznil, že nechce meniť počet registrovaných osôb a dodal, že zmenu inicioval ešte v roku 2008.

„Nerozumiem tomuto konaniu pána ombudsmana, pretože to smeruje len k jedinej možnosti, a to že napríklad jedna konkrétna cirkev nemá možnosť sa u nás zaregistrovať, lebo tu 20-tisíc jej členov nie je. Považujem to za mimoriadne nebezpečné a skutočne som ho nepochopil. Ide sám proti záujmom Slovenskej republiky. Je to šialené,“ reagoval po rokovaní vlády.

Minister Kaliňák následne vyzval ombudsmana, aby svoje podanie stiahol.

„Náš postoj voči nelegálnej migrácii a segregovaným komunitám stále garantuje vysokú bezpečnosť na Slovensku. Pozrite si, na akých miestach sme v Európe z pohľadu znásilnení, lúpeží, a potom si pozrite Švédsko či Belgicko,“ uzavrel minister obrany.

Minister vnútra a predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok rovnako vyjadril nepochopenie, prečo ombudsman otvoril tému podmienok registrácie cirkví. Podľa Šutaja Eštoka je požiadavka na 50-tisíc členov ako minimum pre registráciu cirkvi primeraná a rozumná.

„Rovnako mu otvorene hovorím, že Slovensko je historicky aj hodnotovo postavené na cyrilo-metodskej kresťanskej tradícii. Aj preto považujeme podmienku registrácie novej cirkvi vo výške 50 000 členov za rozumné a potrebné minimum, ktoré zabezpečuje jej vážnosť a zároveň chráni aj ďalšie generácie pred odklonením od slovenských tradícií,“ uviedol minister 21. mája na sociálnej sieti.

Poslanec PS Prostredník ombudsmana podporil

Opozičný poslanec Ondrej Prostredník (PS), evanjelický teológ, ocenil úsilie a aktívny prístup ombudsmana v otázke ochrany práv a náboženskej slobody na Slovensku. Zároveň kritizoval politikov, ktorí na ombudsmana útočia za podanie na Ústavný súd SR týkajúce sa podmienok registrácie cirkví.

Podľa Prostredníka súčasná požiadavka 50 000 členov pre registráciu cirkvi je diskriminačná a mnohé staršie registrované cirkvi by ju dnes nesplnili. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 by zo súčasných 18 registrovaných cirkví spĺňalo hranicu 50 000 len 5: Rímskokatolícka (približne 3 038 000), Evanjelická augsburského vyznania (približne 287 000), Gréckokatolícka (približne 218 000), Reformovaná (približne 85 000) a Pravoslávna (približne 50 700 – tesne nad hranicou).

Prostredník okrem toho poukázal na potrebu modernejšej legislatívy reflektujúcej väčšiu náboženskú rozmanitosť, pričom ako príklad uvádza český model dvojstupňovej registrácie cirkví.

„Umožňuje získanie statusu registrovanej cirkvi s obmedzenými právami už pri počte niekoľko sto veriacich. Ak takéto spoločenstvo preukáže, že pôsobí v súlade so zákonom a je prínosom pre spoločnosť, môže po niekoľkých rokoch požiadať o registráciu s plným rozsahom práv,“ vysvetlil 21. mája na sociálnej sieti.

Prostredník zároveň deklaroval pripravenosť navrhnúť zmenu zákona, ak Ústavný súd SR rozhodne, že súčasné podmienky sú protiústavné.

Sprísnenie presadila SNS

Koaličná poslankyňa Dagmar Kramplová (SNS) na sociálnej sieti návrh na preskúmanie podmienok registrácie cirkví ostro skritizovala.

„Nemusíme asi zdôrazňovať, čoho všetkého sme boli v západnej Európe svedkami – od áut zapálených bezprízornými migrantmi a ich potomkami až po násilné trestné činy proti životu a zdraviu. Nehovoriac o tom, že práve skúsenosti zo západnej Európy hovoria o tom, že liberálna ideológia multikulturalizmu absolútne a na celej čiare zlyhala!“ napísala 20. mája.

Sprísnenie registrácie cirkví podľa jej slov počas tretej Ficovej vlády (Smer-SD, SNS, Most-Híd) presadzovala SNS s cieľom chrániť Slovensko pred vznikom islamských komunít podobných tým v západnej Európe. 

Vtedajší prezident Andrej Kiska zákon pôvodne vetoval a novelu zákona o registrácii cirkví z roku 2016 vrátil do Národnej rady (NR) SR na prerokovanie. Zároveň vyzval poslancov, aby ju odmietli ako celok, pretože podľa neho neprimerane zasahovala do ústavou garantovaných základných práv a slobôd.

Novela zvýšovala minimálny počet členov potrebný na registráciu cirkvi z 20 000 na 50 000 s cieľom zabrániť tzv. špekulatívnym registráciám. Kiska však argumentoval, že vláda nepreukázala reálne riziko takýchto podvodov a existujúce mechanizmy kontroly sú dostatočné. Upozorňoval aj na to, že podmienku 50-tisíc členov spĺňa len malá časť už existujúcich cirkví a že podobne prísne pravidlá sú v EÚ skôr výnimkou.

„Zvýšenie počtu členov podľa schváleného zákona nie je nevyhnutné ani primerané sledovanému cieľu, ktorým je zabrániť špekulatívnym registráciám,“ zdôraznil prezident Kiska v decembri 2016.

Dodal, že sloboda náboženstva je základným pilierom demokratickej spoločnosti a akékoľvek jej obmedzenie musí byť nevyhnutné a primerané ochrane verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv iných osôb. 

SNS však dokázala získať podporu v rámci koalície a výraznej časti opozície, poslanci v hlasovaní veto prelomili a zákon bol schválený. Podľa Kramplovej zákon od roku 2017 prispieva k ochrane Slovenska a jeho občanov.

„Nie, my nechceme na Slovensku žiadne mešity a nechceme na Slovensku ani žiadne nebezpečné ghettá vytvárané okolo týchto mešít ľuďmi, ktorí do nášho priestoru civilizačne nepatria! Videli sme, čo táto politika spravila so západnými krajinami a nedovolíme, aby sa to isté stalo na Slovensku!“ zhodnotila.

Ku krokom ombudsmana sa vyjadril aj bývalý poslanec za SME RODINA Peter Pčolinský. „Bude v Bratislave mešita? Hrozí nám islamský radikalizmus? Nie, nestraším vás, ale varujem,“ povedal 20. mája vo videu na sociálnej sieti. 

Dodal, že Slovensko je jediná krajina EÚ, ktorá nemá mešitu, pretože oficiálne bohoslužby môžu vykonávať iba zaregistrované cirkvi.

Ombudsman požiadal o policajnú ochranu

Dobrovodský 23. mája informoval, že požiadal políciu o ochranu pracovného prostredia svojich zamestnancov po tom, čo jeho úrad začal dostávať nenávistné vyhrážky.

Uviedol, že po verejných reakciách, v ktorých bol obviňovaný z „islamizácie Slovenska“, sa voči nemu aj jeho kancelárii rozšírila vlna urážok a vyhrážok od konkrétnych osôb. 

„Takéto útoky považujem za mimoriadne vážne a neprijateľné. Nepravdivá rétorika verejných predstaviteľov môže priamo prispievať k eskalácii agresie voči nezávislým inštitúciám a ich zamestnancom,“ podotkol ombudsman.

Informoval tiež, že už komunikoval s vyšetrovateľkou, ktorá začala prvé úkony a prípad sa bude ďalej riešiť podľa zákona. Zároveň zdôraznil, že ako verejný ochranca práv koná nezávisle a jeho podanie na Ústavný súd SR považuje za legitímny a zákonný nástroj ochrany základných práv a slobôd.

„Súčasná situácia nie je útokom iba na konkrétnych ľudí. Je útokom na nezávislosť ľudskoprávnej inštitúcie, na princíp deľby moci a v konečnom dôsledku aj na samotný právny štát na Slovensku. Demokratická spoločnosť nemôže fungovať tam, kde sa právne argumenty nahrádzajú zastrašovaním a vyhrážkami,“ uzavrel.

Podľa slov Dobrovodského bol jeho návrh na Ústavný súd SR (ÚS) opodstatnený, keďže sloboda náboženského vyznania patrí medzi ústavou garantované základné práva.

Po doručení podania od ombudsmana ÚS návrh zaeviduje a pridelí sudcovi spravodajcovi, ktorý vykoná predbežné preskúmanie návrhu z hľadiska jeho formálnych náležitostí, príslušnosti súdu a oprávnenia navrhovateľa. Následne ÚS rozhodne, či návrh prijme na ďalšie konanie alebo ho odmietne. Ak je návrh prijatý, súd si vyžiada stanoviská dotknutých orgánov (napr. Ministerstva kultúry, vlády, NR SR), môže uskutočniť ústne pojednávanie a následne vo veci rozhodne nálezom, ktorým napadnuté ustanovenie zákona buď zruší, alebo návrh zamietne.

Vláda chce viac pracovníkov z Uzbekistanu

Podľa údajov cudzineckej polície počet cudzincov na Slovensku zaznamenal za posledných viac ako desať rokov takmer trojnásobný nárast – z približne 85-tisíc v roku 2014 na viac ako 360-tisíc ku koncu minulého roka, z čoho 140-tisíc tvoria ukrajinskí odídenci.

K islamu sa počas sčítania obyvateľstva v roku 2021 prihlásilo 3 862 ľudí. Podľa neoficiálnych odhadov v súčasnosti na Slovensku žije medzi 5 000 až 10 000 moslimov vrátane zahraničných študentov a pracovníkov. 

V roku 2004 sa pokúsilo o registráciu u ministerstva kultúry Slovenské islamské hnutie a v roku 2006 Islamská náboženská obec. V oboch prípadoch neúspešne.

Čo sa týka cudzincov moslimského vyznania, slovenská vláda opakovane vyjadrila záujem o nárast pracovníkov z Uzbekistanu.

Podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) je Uzbekistan pripravený poskytnúť 200-tisíc pracovníkov, ktorí by mohli pracovať v zahraničí, pričom len Slovensko momentálne potrebuje 150-tisíc kvalifikovaných pracovných síl.

„Predovšetkým hovoríme o ľuďoch, ktorých potrebujeme do priemyslu, najmä do firiem, ktoré sú súčasťou automobilového priemyslu. Ale hovoríme aj o takých profesiách, ako sú zdravotné sestry. Už je tu v Uzbekistane vypracovaný model spoločne s Nemeckom, v ktorom sa priamo na území Uzbekistanu pripravujú konkrétne profesie. Do tohto chceme ísť,“ povedal Fico v júni minulého roka počas návštevy stredoázijskej krajiny.

Celkový počet vydaných víz pre občanov Uzbekistanu na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Taškente medziročne vzrástol z tisíc (v roku 2023) na necelých tritisíc (v roku 2024). Slovensko sa podľa Fica bude musieť v budúcnosti opierať o legálnu migráciu.

„Preto budeme veľmi intenzívne hovoriť s vládou z Uzbekistanu o tom, ako pripraviť rôzne pracoviská, na ktorých sa budú pripravovať zamestnanci, ktorí by boli vhodní pre slovenský priemysel, pre slovenské služby a oblasti, kde reálne pracovnú silu potrebujeme,“ dodal.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK