Domov, Svet » EÚ

Zelenú transformáciu podľa EÚ ohrozuje nedostatok odborníkov. Expremiér Ódor zdôraznil, že investície nie sú len o strojoch, betóne a asfalte

Plány Európskej únie na masívne rozšírenie obnoviteľných zdrojov, ako sú tepelné čerpadlá, fotovoltické panely či veterné turbíny, sú ambiciózne a nevyhnutné pre dosiahnutie stanovených klimatických cieľov. Napriek tomu však narážajú na vážnu prekážku – nedostatok kvalifikovaných odborníkov, ktorí by tieto technológie vedeli nainštalovať a udržiavať.

Európska komisia i jednotlivé členské štáty vrátane Slovenska potvrdili, že bez dostatočného počtu vyškolených pracovníkov sa zelená transformácia môže výrazne spomaliť alebo dokonca byť ohrozená.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave na predvlaňajšom Svetovom ekonomickom fóre v Davose zdôraznila, že „aj tie najlepšie technológie sú užitočné iba vtedy, ak máme vyškolených pracovníkov, ktorí ich vedia nainštalovať a ovládať“.

Potrebná široká škála zručností

Správa niekdajšieho talianskeho premiéra a bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho s názvom „Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti“, vypracovaná na žiadosť šéfky Komisie von der Leyenovej, prináša konkrétne odporúčania, ktorými možno riešiť nedostatok zručností v Európe.

Draghiho správa zdôrazňuje potrebu rozšíriť zameranie na širšiu škálu zručností vrátane digitálnych, zelených, STEM zručností (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a tiež prierezových a manažérskych zručností. Cieľom je vytvoriť „úniu zručností“, ktorá bude podporovať relevantné a kvalitné zručnosti bez ohľadu na spôsob ich získania.

Správa identifikuje dve hlavné výzvy. ​​Po prvé – EÚ zaostáva v inováciách. Riešením je podporovať začínajúce firmy (startupy) a uľahčiť im získavanie peňazí od investorov (rizikový kapitál). Po druhé – ľudia nemajú vždy zručnosti, ktoré firmy potrebujú. Riešením je zlepšiť a modernizovať školy, podporovať učenie sa počas celého života a pomôcť ľuďom prispôsobiť sa novým a meniacim sa požiadavkám na trhu práce.

V nadväznosti na Draghiho správu bol vytvorený Kompas konkurencieschopnosti, ktorý má usmerňovať prácu v nasledujúcich rokoch, pričom uvádza prioritné opatrenia na oživenie hospodárskej dynamiky v Európe. Kompas má za cieľ podporovať silné stránky Európy, využívať jej zdroje a odstraňovať bariéry na európskej a národnej úrovni.

Draghi načrtol konkrétne opatrenia

Ako uvádza organizácia EIT Deep Tech Talent Initiative, formálna certifikácia zručností by mala byť flexibilnejšia a menej závislá od tradičného vzdelávania, pričom by mala uznávať aj zručnosti získané prostredníctvom odborného vzdelávania a učenia sa na pracovisku.

„Podporované by mali byť aj mikrocertifikáty a digitálne odznaky, ktoré uľahčia vzájomné uznávanie zručností medzi členskými štátmi,“ uviedla iniciatíva podporovaná Európskou úniou.

Draghiho správa navrhuje 12 opatrení na odstránenie nedostatku zručností v EÚ. Sú nimi napríklad zber a využívanie dát o zručnostiach, revízia učebných osnov, harmonizácia certifikácií, zvýšenie financovania vzdelávania dospelých, reforma odborného vzdelávania v spolupráci so zamestnávateľmi, prilákanie kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, podpora talentovaných detí zo znevýhodneného prostredia, riešenie nedostatku zručností v kritických odvetviach, rozvoj manažérskych zručností v malých a stredných podnikoch či zlepšenie pracovných podmienok učiteľov.

Tieto opatrenia majú zabezpečiť, že Európa bude schopná udržať a posilniť svoju konkurencieschopnosť v globálnom meradle a pripraviť sa na výzvy budúcnosti.

Ódor: Prestaňme deliť život na vzdelávanie a prácu

Aj mnohí poslanci Európskeho parlamentu si uvedomujú, že to, čo pri investíciách stačilo pred dekádou či dvomi, v súčasnosti nestačí.

„Európska únia musí v najbližších desaťročiach zvládnuť dve veľké transformácie – zelenú a digitálnu, a to so starnúcou populáciou. Táto misia je od začiatku odsúdená na zánik, ak sa nezbavíme zlozvykov z dvadsiateho storočia,“ uviedol v rozprave o preklenutí nedostatku zručností v EÚ slovenský europoslanec Ľudovít Ódor (PS/Obnovme Európu).

Bývalý slovenský premiér zároveň poukázal na to, akých „zlozvykov“ sa musí Únia zbaviť. „Po prvé, nemali by sme mladých pripravovať na konkrétnu profesiu, ale potrebujeme ich naučiť zručnosti na zvládnutie týchto výziev. Po druhé, prestaňme deliť život na vzdelávanie a následnú prácu. Nebuďme naivní, že dnešné poznatky nám postačia aj o 30 rokov,“ skonštatoval.

Podľa europoslanca môžu Únii významne pomôcť digitalizácia a umelá inteligencia, aby sme jej obyvateľov kontinuálne učili tempom a spôsobom, ktorý im vyhovuje. „A po tretie, netvárme sa, že výborná priemerná kvalita univerzít stačí. Európska únia dokáže viac.“

Ódor podotkol, že na to, aby EÚ dosiahla globálny úspech, musí sa stať magnetom pre zahraničné talenty. „V dvadsiatom storočí sme si veľmi zvykli, že investície sú len o strojoch, betóne a asfalte. V dvadsiatom prvom storočí by mali byť najmä o ľudskom kapitáli,“ zdôraznil.

Ondruš je za kurzy v zaplatenom pracovnom čase

Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) hovoril o tom, že konkurencieschopnosť firiem má význam, iba ak sa prejaví aj na lepších pracovných podmienkach a vyšších platoch zamestnancov, nielen na ziskoch korporácií.

„Na Slovensku vytvárame systém individuálnych účtov, ktoré budú ľuďom poskytovať financie na vzdelávacie kurzy. Chcem presadiť, aby zamestnanci absolvovali vzdelávanie výlučne v pracovnom čase, a teda aby za čas strávený na kurze im firmy dali mzdu. Keďže kurzy zaplatíme z daní ľudí, považujem za férové, aby firmy prispeli aspoň takto,“ povedal.

Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov) zasa poznamenal, že „život v Európe sa jednoducho prepadáva k stále horším a horším atribútom“.

„Potom sa divíte, že Čína, Amerika, Rusko Európskej únii unikajú? Vy jednoducho potrebujete prestať s týmito nezmyselnými plánmi a nechať ľudí žiť normálne, slobodne prosperovať a vyvíjať sa tak, ako to bolo v Európe odveky, keď Európa bola práve nositeľom inovácií vo svete. Toto plénum, Európska komisia a Európska rada sú kľúčovým dôvodom, prečo sa dnes takýmto spôsobom prepadáme,“ vyhlásil.

Spoločnosti majú problémy nájsť správnych zamestnancov

Niektorí zákonodarcovia sa pokúsili „oživiť“ diskusiu niekoľkými číslami. Ír Billy Kelleher zo skupiny Obnovme Európu tvrdil, že „napríklad 54 % podnikov v EÚ, veľkých aj malých, uvádza nedostatok zručností ako najnaliehavejší problém, ktorému čelia“.

Nemka Nela Riehlová zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie poukázala na to, že „v súčasnosti sa každý rok vzdeláva iba 40 % dospelých Európanov“, čo je „veľmi ďaleko“ od cieľa EÚ.

Marlena Malagová zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov citovala Draghiho správu, podľa ktorej „približne tri štvrtiny európskych spoločností hlásia ťažkosti s hľadaním zamestnancov so správnymi zručnosťami“.

„Zároveň približne 42 % Európanov nemá základné digitálne zručnosti. Túto situáciu ešte zhoršujú demografické výzvy starnúcej populácie, čo vytvára celkový obraz trhu práce,“ zhrnula poľská europoslankyňa.

Cieľ do roku 2030: 80 % dospelých so základnými digitálnymi zručnosťami

Inštitúcia EU Science Hub v dokumente z 5. marca uviedla, že „napriek iniciatívam na podporu zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie správa „Stav digitálnej dekády 2024“ zdôrazňuje, že iba 55,6 % dospelej populácie EÚ má aspoň základné digitálne zručnosti“.

Cieľom tohto programu EÚ je zabezpečiť, aby do roku 2030 malo 80 % dospelých aspoň základné digitálne zručnosti. Stav digitálnej dekády 2024 však upozorňuje na to, že bez ďalších opatrení by tento podiel dosiahol len 60 %.

Na odstránenie tejto medzery štúdia Európskej komisie odporúča prispôsobiť politiky najviac ohrozeným skupinám, najmä dospelým s digitálnymi zručnosťami pod úrovňou základných.

Mladí ľudia s nízkou úrovňou vzdelania by mali byť podporovaní rozvojom digitálnych zručností v rámci povinného vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy.

Komisia plánuje podporiť aj starších obyvateľov a osoby s obmedzeným digitálnym prístupom, najmä 8 % dospelých, ktorí podľa Eurostatu uvádzajú obmedzené alebo žiadne používanie internetu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK