EÚ hľadá cestu z krízy: konkurencieschopnosť a ostrý politický konflikt v europarlamente
Európsky parlament 11. februára diskutoval o naliehavých krokoch na oživenie konkurencieschopnosti Únie, prehĺbení jednotného trhu a znížení životných nákladov. Rozprava nadviazala na iniciatívu Európskej komisie v podobe Draghiho správy a predchádzala neformálnemu stretnutiu lídrov EÚ venovanému práve konkurencieschopnosti, ktoré sa konalo o deň neskôr. Zúčastnil sa na ňom aj Mario Draghi, bývalý prezident Európskej centrálnej banky.
Poslanci predstavili svoje priority pri premene odporúčaní zo správy na konkrétne opatrenia a zhodnotili aj doterajší postup.
Von der Leyenová: Konkurencieschopnosť je otázkou bezpečnosti
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že ekonomická sila je základom bezpečnosti aj fungovania demokratických inštitúcií. „Konkurencieschopnosť nie je len základom našej prosperity, ale aj našej bezpečnosti a v konečnom dôsledku aj našich demokracií,“ povedala v pléne.
Podľa nej sa Komisia od začiatku mandátu opiera o odporúčania Draghiho a Enrica Lettu, ktoré zapracovala do „Kompasu konkurencieschopnosti“. V prejave pripomenula obchodné dohody uzavreté v roku 2025 – s Mexikom, Indonéziou, Švajčiarskom či Mercosurom – a oznámila prípravu tzv. 28. režimu, teda jednotného európskeho rámca, ktorý má umožniť založenie firmy kdekoľvek v EÚ do 48 hodín v čisto elektronickej forme.
Spomenula aj program SAFE, nový európsky finančný nástroj, ktorý poskytuje nízko úročené úvery členským štátom. Nie na bežné rozširovanie priemyslu, ale na posilnenie európskeho obranného priemyslu a bezpečnostných kapacít.
„To je to, čo potrebujeme, a budeme pokračovať, kým to dokončíme,“ dodala Von der Leyenová. Podľa nej sú rozhodujúce tri oblasti – obchod, jednotný trh a zjednodušenie procesov.
Energia z plynu bola vlani najdrahšia
Osobitnú pozornosť venovala cenám energií. „Ceny zostávajú príliš vysoké a príliš kolísavé a vieme prečo. Je to pre nedostatok prepojení a sietí a pre našu závislosť od fosílnych palív,“ uviedla. Podľa nej v roku 2025 stála elektrina z plynu v priemere viac ako 100 eur za megawatthodinu, zatiaľ čo solárna energia 34 eur a jadrová 50 až 60 eur.
Riešením má byť dokončenie energetickej únie, investície do prepojení a zrýchlenie povoľovacích konaní. „Nízkouhlíková energia nie je len domáca a čistá. Prináša väčšiu nezávislosť, väčšiu bezpečnosť a znižuje náklady. Preto dnes investujeme do nízkouhlíkovej energie. Minulý rok sme po prvýkrát v histórii vyrobili viac elektriny zo slnečnej a veternej energie ako zo všetkých fosílnych palív dohromady, pričom jadrová energia medziročne rastie,“ povedala.
Podľa Von der Leyenovej potrebuje Únia spoločný plán jednotného trhu, ktorý má byť dokončený do roku 2028. Cieľom je aj zníženie administratívnej záťaže podnikov o 15 miliárd eur ročne prostredníctvom tzv. omnibusových balíkov.
„Uvediem príklad. Kamión v Belgicku môže vážiť až 44 ton. Ak smeruje do Francúzska a prekročí jeho hranicu, môže mať len 40 ton. V júni 2023 sme predložili návrh na harmonizáciu. Takmer o dva roky neskôr o tom zákonodarcovia stále rokujú,“ uviedla.
Politický konflikt: deregulácia verzus sociálna ochrana
Rozprava ukázala hlboký spor o to, ako reagovať na varovania Draghiho správy. Predseda frakcie ľudovcov Manfred Weber povedal, že európska ekonomika je v kríze a Únii hrozí deindustrializácia. Pripomenul, že USA investujú do umelej inteligencie šesťkrát viac než EÚ a že za posledných 50 rokov vzniklo v USA šesť firiem s hodnotou bilión dolárov, zatiaľ čo v Európe ani jedna. Doplnil, že americká spoločnosť Apple má dnes burzovú hodnotu porovnateľnú so všetkými nemeckými koncernmi dohromady.
„Strácame pôdu pod nohami,“ povedal Weber a dodal, že Únia musí uvoľniť obmedzenia a konať rýchlo. Obhajoval dereguláciu cez omnibusové balíky a okamžité uplatnenie dohody Mercosur, ktorú označil za „antitrumpovskú dohodu“. Rozhodnutie Parlamentu poslať obchodnú dohodu s Mercosurom na právne posúdenie Súdnym dvorom EÚ označil za chybu.
„My na rozdiel od Ameriky chceme otvárať trhy. A preto v Európskej ľudovej strane podporujeme okamžité uplatnenie dohody s Mercosurom. Každý, kto chce dosiahnuť politický posun, musí obchodovať s Južnou Amerikou,“ uviedol a dodal, že nerozumie postoju francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa stavia proti dohode.
Líder ľudovcov zároveň zdôraznil, že jeho frakcia podporuje dosiahnutie technologickej aj klimatickej neutrality. Problémy, ktoré sa v týchto oblastiach objavujú, pripísal skôr zlému manažmentu a pomalej realizácii než legislatíve.
„Potrebujeme energiu, ktorá je v súlade s klimatickými cieľmi – potom sa znížia náklady. Zásadná je však transformácia. Pokiaľ ide o ETS, musíme k tomu pristupovať pragmaticky,“ vyhlásil.
Weber pripomenul aj silné stránky EÚ v snahe zlepšiť konkurencieschopnosť a zdôraznil potrebu podporovať vnútorný trh. „Máme všetok potenciál a kapitál… Máme 26 miliónov podnikateľov a HDP vo výške 18 biliónov eur. Máme kvalifikovanú pracovnú silu, dobrú infraštruktúru a rastúcu politickú vôľu urobiť z EÚ konkurencieschopný priestor. Využime túto príležitosť,“ uzavrel svoje vystúpenie.
Proti dôrazu na dereguláciu sa ostro postavila líderka socialistov Iratxe Garcíová Pérezová zo Španielska. „Európa, ktorá trpí, nemôže byť konkurencieschopná,“ zdôraznila a pripomenula, že viac než 8 % pracujúcich je ohrozených chudobou a ceny bývania od roku 2015 stúpli o 63 %.
Podľa Pérezovej má byť konkurencieschopnosť prostriedkom na zlepšenie života ľudí, nie samoúčelným cieľom. „Pani von der Leyenová, Európa nemôže súťažiť tak, že budeme znižovať platy a oslabovať sociálne práva. To nie je cesta k silnejšiemu hospodárstvu,“ vyhlásila.
Frakcia Obnovme Európu prišla s výzvou na zrýchlenie reforiem. Predsedníčka Valérie Hayerová situáciu nazvala „ekonomickým covidom“, pričom upozornila na to, že realizácia Draghiho odporúčaní postupuje bolestivo pomaly. Poukázala na štrukturálny problém európskej ekonomiky, keď veľká časť súkromných úspor odchádza do zahraničia.
„Nehovoríme dosť o úlohe eura, digitálneho eura a európskych investícií v našej vlastnej ekonomike. Každý rok smeruje mimo Európskej únie, najmä do Spojených štátov, 300 miliárd eur z európskych úspor. Tieto peniaze chýbajú našim podnikom, pretože sme doma nezaviedli potrebné reformy,“ povedala francúzska poslankyňa.
Ostrú kritiku súčasného smerovania EÚ predniesli aj ďalšie frakcie. Francúz Jordan Bardella z Patriotov pre Európu vyhlásil, že Európa hovorí ako veľmoc, ale žije ako kontinent v úpadku, pričom symbolom tohto „rozkladu“ je podľa neho Zelená dohoda.
„Európa je teraz v pasci. Na západe technologická závislosť od Spojených štátov, na východe priemyselná závislosť od Číny a v strede byrokratická Únia, ktorá trvá na rovnakých politikách, aké nás priviedli do tejto slepej uličky,“ uviedol.
Mimoriadne ostro vystúpil slovenský europoslanec Milan Uhrík z frakcie Európa suverénnych národov, ktorý priamo kritizoval predsedníčku Komisie von der Leyenovú a aj slovenského eurokomisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroša Šefčoviča.
„Kvôli vám padá Európa na hubu,“ vyhlásil a obvinil Komisiu, že Zelená dohoda, regulácie a sankcie pripravili Európu o lacné energie. Pripomenul, že od zverejnenia Draghiho správy Čína začala stavať 15 nových jadrových elektrární, zatiaľ čo EÚ sa podľa neho „odstrihla od lacných energií z východu“. „Lacné energie sú základ,“ zdôraznil s tým, že bez nich nemôže byť reč o konkurencieschopnosti.
Rozhodne marcová Európska rada?
Debata v Európskom parlamente jasne ukázala, že otázka konkurencieschopnosti už nie je len technickou témou hospodárskej politiky, ale stala sa politickou líniou sporu o budúci model Únie.
Kým časť politického spektra vidí riešenie v deregulácii, zrýchlení povoľovacích konaní a rýchlejšom prijímaní obchodných dohôd, iní žiadajú rozsiahle verejné investície, silnejšiu ochranu sociálneho modelu a dôraz na dostupné bývanie či stabilné ceny energií.
Na parlamentnú diskusiu nadviazal neformálny samit lídrov EÚ 12. februára na belgickom zámku Alden Biesen. Predstavitelia členských štátov tam hľadali spôsoby, ako oživiť stagnujúcu ekonomiku, odstrániť regulačné bariéry a prilákať investície v čase rastúcej konkurencie zo strany USA a Číny.
Francúzsky prezident Macron hovoril o „pocite naliehavosti“, zatiaľ čo nemecký kancelár Friedrich Merz zdôraznil potrebu, aby bola Únia „rýchlejšia a lepšia“, hoci varoval pred unáhleným uprednostňovaním európskych výrobkov ako prvej voľby.
Najbližšie týždne vrátane marcového zasadnutia Európskej rady ukážu, či sa odporúčania z Draghiho správy podarí premeniť na konkrétne legislatívne kroky. Otvorenou zostáva aj otázka, či Únia dokáže zvrátiť trend zaostávania za globálnymi konkurentmi a či dokáže posilniť svoju ekonomiku bez toho, aby sa prehĺbili sociálne rozdiely medzi regiónmi, podnikmi a občanmi.
Zahrajte si hru — Nájdi všetky rozdiely! Porovnajte dva obrázky a otestujte svoj postreh HRAŤ ▶
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?