Domov, Svet » EÚ

EÚ hľadá cestu z krízy: konkurencieschopnosť a ostrý politický stret v europarlamente

Európsky parlament 11. februára diskutoval o naliehavých krokoch na oživenie konkurencieschopnosti Únie, prehĺbení jednotného trhu a znížení životných nákladov. Rozprava nadviazala na iniciatívu Európskej komisie v podobe Draghiho správy a predchádzala neformálnemu stretnutiu lídrov EÚ venovanému práve konkurencieschopnosti, ktoré sa konalo o deň neskôr. Osobne sa na ňom zúčastnil aj samotný Mario Draghi, bývalý prezident Európskej centrálnej banky.

Europoslanci načrtli svoje priority na pretavenie odporúčaní zo spomenutej správy do reality. Zhodnotili tiež prácu, ktorá sa už v súvislosti s týmito odporúčaniami vykonala.

Von der Leyenová: Konkurencieschopnosť je tiež otázkou bezpečnosti

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že ekonomická sila je základom bezpečnosti a demokracie. „Konkurencieschopnosť nie je len základom našej prosperity, ale aj našej bezpečnosti a v konečnom dôsledku aj našich demokracií,“ uviedla pred poslancami europarlamentu.

Podľa nej sa Komisia od začiatku mandátu riadi odporúčaniami Draghiho a Enrica Lettu, ktoré implementovala do „Kompasu konkurencieschopnosti“. V prejave vyzdvihla obchodné dohody uzavreté v roku 2025 – s Mexikom, Indonéziou, Švajčiarskom či Mercosurom, a oznámila prípravu tzv. 28. režimu – jednotného európskeho rámca, ktorý má umožniť založiť firmu kdekoľvek v EÚ do 48 hodín plne online.

Spomenula tiež program SAFE, čiže nový európsky finančný nástroj, ktorý poskytuje nízkoúročené úvery členským štátom EÚ. Nie však na bežné podnikateľské rozšírenie priemyslu, ale konkrétne na posilnenie európskeho obranného priemyslu a bezpečnostnej kapacity.

„To je to, čo naliehavo potrebujeme, a budeme sa neúnavne držať kurzu, kým to všetko dokončíme,“ dodala Von der Leyenová s tým, že podľa nej v tomto smere existujú tri kľúčové oblasti – obchod, jednotný trh a zjednodušenie procesov.

Energia z plynu bola vlani najdrahšia

Osobitnú pozornosť venovala cenám energií. „Ceny zostávajú príliš vysoké a príliš volatilné a vieme prečo. Je to pre nedostatok prepojení a sietí a našej závislosti od fosílnych palív,“ podotkla. Podľa nej v roku 2025 stála elektrina z plynu v priemere viac ako 100 eur za megawatthodinu, zatiaľ čo solárna energia 34 eur a jadrová 50 až 60 eur. 

Riešením má byť dokončenie energetickej únie, investície do prepojení a zrýchlenie povoľovacích procesov. „Nízkouhlíková energia nie je len domáca a čistá. Dávajú nám väčšiu nezávislosť, väčšiu bezpečnosť a znižujú náklady. Preto dnes výrazne investujeme do nízkouhlíkovej energie. Minulý rok sme po prvýkrát v histórii vyrobili viac elektriny zo slnečnej a veternej energie ako zo všetkých fosílnych palív dohromady, pričom jadrová energia medziročne rastie,“ vyhlásila šéfka Komisie.

Podľa Von der Leyenovej potrebuje Únia spoločný plán jednotného trhu, ktorý bude dokončený do roku 2028. Cieľom tiež bude znížiť administratívne náklady podnikov o 15 miliárd eur ročne prostredníctvom tzv. omnibusových balíkov.

„Dovoľte mi uviesť jeden príklad. Kamión v Belgicku môže vážiť až 44 ton. Ak tento kamión smeruje do Francúzska a prekročíte hranicu s Francúzskom, môže vážiť iba 40 ton. V júni 2023 sme navrhli legislatívu na harmonizáciu. Takmer o dva roky neskôr o tom stále rokujú spoluzákonodarcovia,“ povedala Von der Leyenová.

Ostrý politický stret: deregulácia verzus sociálna ochrana

Rozprava v pléne Parlamentu ukázala ostrý spor o to, ako reagovať na varovania z Draghiho správy. Šéf „ľudovcov“ Manfred Weber varoval pred tým, že „európska ekonomika je v kríze“ a Únia čelí deindustrializácii. Pripomenul, že USA investujú do umelej inteligencie šesťkrát viac než EÚ, pričom za oceánom vzniklo za posledných 50 rokov šesť firiem s biliónovou hodnotou, zatiaľ čo v Európe ani jedna. Americká spoločnosť Apple má dnes burzovú hodnotu ako všetky nemecké koncerny dohromady, skonštatoval.

„Strácame pôdu pod nohami,“ povedal Weber a dodal, že Únia musí uvoľniť obmedzenia a konať rýchlo. Zároveň obhajoval dereguláciu cez omnibusové balíky a okamžité uplatňovanie dohody Mercosur, ktorú označil za „antitrumpovskú dohodu“. Rozhodnutie Parlamentu poslať obchodnú dohodu s Mercosurom na právne posúdenie Súdnym dvorom EÚ označil za chybu.

„My narozdiel od Ameriky chceme otvárať trhy. A preto my v Európskej ľudovej strane podporujeme okamžité uplatňovanie dohody s Mercosurom. Každý, kto chce, aby sme dosiahli politický pokrok, musí obchodovať s Južnou Amerikou,“ vyhlásil s tým, že nerozumie postoju francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa stavia proti dohode s Mercosurom.

Šéf ľudovcov okrem toho zdôraznil, že jeho frakcia podporuje dosiahnutie technologickej a klimatickej neutrality a problémy, ktoré sa v týchto oblastiach momentálne vyskytujú pripísal viac zlému manažmentu a pomalej realizácii ako legislatíve.

„Klimatické dodávky energie potrebujeme – potom sa znížia náklady – ale zásadná je transformácia. Pokiaľ ide o ETS, musíme k tomu pristupovať pragmaticky,“ vyhlásil.

Weber tiež pripomenul obrovské devízy EÚ pri snahách o zlepšenie konkurencieschopnosti s tým, že je potrebné podporovať vnútorný trh. „Máme všetok potenciál a kapitál… Máme 26 miliónov podnikateľov a silné HDP vo výške 18 biliónov eur. Máme kvalifikovanú pracovnú silu, vynikajúcu infraštruktúru a predovšetkým rastúcu politickú vôľu urobiť našu EÚ konkurencieschopnou. Využime túto príležitosť,“ zakončil nemecký politik svoje vystúpenie.

Naopak, proti dôrazu na dereguláciu sa ostro postavila líderka socialistov Iratxe Garcíová Pérezová zo Španielska. „Európa, ktorá trpí, nie je konkurencieschopná,“ zdôraznila s tým, že viac než 8 % pracujúcich je ohrozených chudobou a ceny bývania od roku 2015 vzrástli o 63 %. 

Podľa Pérezovej má byť konkurencieschopnosť cestou k lepšiemu životu ľudí, nie samoúčelným cieľom. „Pani von der Leyenová, Európa nemôže súťažiť tak, že budeme znižovať platy a oslabovať sociálne práva. To neznamená posilniť hospodárstvo,“ vyhlásila.

Francia Obnovme Európu vyzvala na zrýchlenie reforiem. Predsedníčka Valérie Hayerová to nazvala „ekonomickým covidom“, pričom varovala pred tým, že implementácia Draghiho odporúčaní postupuje bolestivo pomaly. Poukázala na štrukturálny problém európskej ekonomiky, keď množstvo súkromných úspor odchádza do zahraničia.

„Nehovoríme dostatočne o úlohe eura, digitálneho eura a európskych investícií vo vlastnej ekonomike. Každý rok sa mimo Európskej únie, najmä v Spojených štátoch, investuje 300 miliárd eur z európskych úspor. 300 miliárd eur uniká našim podnikom, pretože sme doma nezaviedli potrebné reformy,“ povedala francúzska zákonodarkyňa.

Tvrdú kritiku súčasného smerovania EÚ predniesli ďalšie frakcie. Francúz Jordan Bardella z Patriotov pre Európu vyhlásil, že Európa „rozpráva ako veľmoc, ale žije ako upadajúci kontinent“, pričom symbolom tohto „rozkladu“ je Zelená dohoda.

„Európa je teraz v pasci. Na západe technologická závislosť od Spojených štátov, na východe priemyselná závislosť od Číny a v strede byrokratická Únia, ktorá pretrváva v rovnakých politikách, ktoré nás priviedli do tejto slepej uličky,“ povedal.

Mimoriadne ostro vystúpil slovenský europoslanec Milan Uhrík z frakcie Európa suverénnych národov, ktorý priamo kritizoval predsedníčku Komisie von der Leyenovú a aj slovenského eurokomisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroša Šefčoviča. 

„Kvôli vám padá Európa na hubu,“ vyhlásil a obvinil Komisiu, že Zelená dohoda, regulácie a sankcie pripravili Európu o lacné energie. Pripomenul, že od zverejnenia Draghiho správy Čína začala stavať 15 nových jadrových elektrární, zatiaľ čo EÚ sa podľa neho „odstrihla od lacných energií z východu“. „Lacné energie sú základ,“ zdôraznil s tým, že bez nich nemôže byť reč o konkurencieschopnosti.

Rozhodne marcová Európska rada?

Debata v Európskom parlamente jasne ukázala, že otázka konkurencieschopnosti už nie je len technickou témou hospodárskej politiky. Stala sa politickou líniou sporu o budúci model Únie. 

Kým časť politického spektra vidí riešenie v deregulácii, zrýchlení povoľovacích procesov a rýchlejšom prijímaní obchodných dohôd, iní požadujú masívne verejné investície, silnejšiu ochranu sociálneho modelu a dôraz na dostupnosť bývania či stabilné ceny energií.

Na parlamentnú diskusiu bezprostredne nadviazal neformálny samit lídrov EÚ 12. februára na belgickom zámku Alden Biesen. Predstavitelia členských štátov tam hľadali spôsoby, ako oživiť stagnujúcu ekonomiku, odstrániť regulačné bariéry a prilákať investície v čase rastúcej konkurencie zo strany USA a Číny. 

Francúzsky prezident Macron hovoril o „pocite naliehavosti“, zatiaľ čo nemecký kancelár Friedrich Merz zdôraznil potrebu, aby bola Únia „rýchlejšia a lepšia“, hoci varoval pred unáhleným uprednostňovaním európskych výrobkov ako prvou voľbou.

Najbližšie týždne vrátane marcového zasadnutia Európskej rady tak ukážu, či sa odporúčania z Draghiho správy podarí pretaviť do konkrétnych legislatívnych krokov. Kľúčovou otázkou nebude len to, či Únia dokáže zvrátiť trend zaostávania za globálnymi konkurentmi, ale aj to, či dokáže posilniť svoju ekonomiku bez toho, aby sa prehĺbili sociálne rozdiely medzi regiónmi, podnikmi a samotnými občanmi európskeho spoločenstva.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK