Svet » EÚ

Európa v pasci vzácnych zemín? Čínska dominancia odhaľuje strategickú slabinu EÚ

Kovy vzácnych zemín sú kľúčové pre moderné technológie – elektrické autá, veterné turbíny, digitálne zariadenia či obranný priemysel. Európska únia (EÚ) je od týchto strategických komodít extrémne závislá, predovšetkým od Číny.

Podľa údajov Európskej centrálnej banky (ECB) Čína dodáva 70 % dovozu vzácnych zemín do eurozóny. Aj keď eurozóna získava druhotné produkty obsahujúce prvky vzácnych zemín z iných krajín, dodávatelia sú vo veľkej miere závislí od Číny, pokiaľ ide o surové prvky vzácnych zemín.

Napríklad Spojené štáty dovážajú 80 % svojich prvkov vzácnych zemín z Číny, čo znamená, že eurozóna je pri dovoze amerických produktov, ktoré používajú vzácne zeminy, nepriamo vystavená čínskym dodávateľským reťazcom.

Ako uvádza ECB, Čína dominuje na svetovom trhu so vzácnymi zeminami, keďže produkuje 95 % svetových vzácnych zemín. Má tiež ústredné postavenie pri rafinácii ďalších kritických surovín, ako je lítium a kobalt. 

„To podčiarkuje kľúčovú úlohu Číny v globálnych dodávateľských reťazcoch a poukazuje na zraniteľnosť eurozóny voči geopolitickým narušeniam,“ konštatuje ECB.

Prečo sú „kovy budúcnosti“ nenahraditeľné?

Ako referuje web france24.com, podľa správy francúzskej výskumnej skupiny Cercle CyclOpe sa globálna produkcia kovov vzácnych zemín, ktoré spolu tvoria skupinu 17 prvkov zvýšila z 220-tisíc ton v roku 2019 na 390-tisíc ton v roku 2024, čo predstavuje nárast o 77 % v priebehu piatich rokov. 

Kvarteto prvkov – neodým, prasodým, dysprózium a terbium – tvoria väčšinu ekonomickej hodnoty sektora. Tieto magnetické vzácne zeminy sa používajú na výrobu neodým-železo-bórových magnetov, ktoré sú približne desaťkrát silnejšie ako bežné magnety. Jedna offshore veterná turbína obsahuje až jednu tonu týchto magnetických prvkov.

V letectve sú vzácne zeminy dôležité najmä pre výrobu vojenských lietadiel. Každá stíhačka F-35 vyžaduje viac ako 400 kilogramov vzácnych zemín. Napríklad na výrobu ľahkých a pevných hliníkových zliatin, ktoré sú cenené v letectve a športovom vybavení, sa používa skandium.

Vzácne zeminy sú tiež prítomné v každom smartfóne, kde zlepšujú výkon displeja a umožňujú vibrácie. Každý telefón obsahuje približne tri gramy týchto prvkov, čo predstavuje viac ako 3 700 ton pre 1,24 miliardy predaných zariadení v roku 2024. 

V hybridných a elektrických vozidlách obsahuje batéria a motor medzi 1,2 a 3,5 kilogramami vzácnych zemín. Používajú sa aj v katalyzátoroch spaľovacích motorov na znižovanie emisií.

Cér sa využíva v chemickom priemysle pri rafinácii ropy a leštení skla a erbium v medicíne, pričom oba prvky sú dôležité pri výrobe laserov pre priemyselné gravírovanie a rezanie. 

Zmena zloženia vzácnych zemín umožňuje meniť vlnovú dĺžku laserov, čo ovplyvňuje ich použitie a farbu – to sa využíva aj vo svetelných a zvukových šou.

Peking na rok povolil brzdu

Európska závislosť na týchto prvkoch sa dramaticky prejavila v roku 2025, keď Čína v reakcii na obchodné spory s USA zaviedla exportné obmedzenia na niekoľko kovov vzácnych zemín. Opatrenia počas niektorých mesiacov spôsobili pokles exportov, čo viedlo k zastaveniu výroby v európskych automobilkách a ohrozeniu obranného priemyslu.

Hoci Čína neskôr niektoré obmedzenia pozastavila do 10. novembra 2026, incident podčiarkol strategickú zraniteľnosť EÚ. Brusel sa vo vzťahoch s Čínou usiloval o dosiahnutie konštruktívneho riešenia bez eskalácie, pričom ako pripomenul web euronews.com, Európska komisia chce zvoliť stratégiu „znižovania rizík“ s cieľom znížiť svoju závislosť od čínskych nerastov.

EÚ tiež dúfa, že diverzifikuje svojich dodávateľov na celom svete. „Urýchlime prácu na partnerstvách v oblasti kritických surovín s krajinami ako Ukrajina a Austrália, Kanada, Kazachstan, Uzbekistan, Čile alebo Grónsko,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Ako uvádza Európska rada, zákon o kritických surovinách (Critical Raw Materials Act) z roku 2023 stanovil ciele: do 2030 aspoň 10 % ťažby, 40 % spracovania a 25 % recyklácie v EÚ. Maximálne 65 % ročnej spotreby Únie každej strategickej suroviny v ktorejkoľvek relevantnej fáze spracovania môže pochádzať z jednej tretej krajiny.

Výzvy na diverzifikáciu a ťažbu

Európsky parlament sa téme venoval v novembrovej rozprave. Kým viacerí europoslanci zdôrazňovali diverzifikáciu, recykláciu a domácu ťažbu, niektorí kritici vyčítali Únii, že otváraniu baní v Európe bránia ideologické prekážky, čo prehĺbilo závislosť od krajín mimo EÚ.

Podpredseda Európskej komisie Stéphane Séjourné navrhol urýchliť integráciu a koordináciu na vnútornom trhu, aby sa predišlo fragmentácii pri nedostatku surovín, zrýchliť domácu výrobu a recykláciu s vyšším financovaním strategických projektov, ako aj diverzifikovať dodávky cez spoľahlivých partnerov ako Ukrajina, Nórsko, Austrália či Kanada.

Vyzdvihol tiež diplomatické úsilie eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča, ktoré podľa neho umožnilo pozastaviť niektoré obmedzenia a najmä urýchliť spracovanie licencií, ktoré boli zablokované pre európskych výrobcov. 

„Preto máme dvanásťmesačný odklad, dohodu medzi Spojenými štátmi a Čínou, ale nie som si istý, či v tomto období skutočne máme dvanásť mesiacov,“ vyhlásil.

Francúz Christophe Grudler v mene skupiny Obnovme Európu podporil plán RESourceEU a navrhol viac prostriedkov na investície do ťažby a spracovania, ako aj väčšiu európsku spoluprácu podobnú ako pri vakcínach proti COVID-19. Apeloval tiež na európsky priemyselný sektor, aby predával vzácne zeminy doma. 

„Dnes niektoré európske spoločnosti predávajú svoje vzácne zeminy do Spojených štátov alebo inde. Buďme dôslední… Predaj v Európe je rovnako dôležitý,“ skonštatoval.

Jeho holandský kolega z rovnakej frakcie Bart Groothuis vyzval na vytvorenie nového obchodného rámca pre vzácne zeminy s partnermi, ktorí nechcú byť vydieraní Čínou, s dlhodobými zmluvami, minimálnymi cenami a clami.

Kritika do vlastných radov

Španiel Hermann Tertsch zo skupiny Patrioti pre Európu však kritizoval nedbanlivosť Západu za to, že umožnil Číne stať sa systémovým rivalom, a poukázal na čínsku infiltráciu v Európe.

„Koľko vysokopostavených španielskych a bruselských úradníkov robí strategické rozhodnutia diktované Pekingom? Predtým, ako budeme diskutovať o našej obchodnej a priemyselnej politike s Čínou, by sme si mali na túto otázku jasne odpovedať,“ vyhlásil.

Anna Brylková z tej istej frakcie zasa poznamenala, že Čína získava výhodu nie preto, že je prefíkaná, ale pretože EÚ sabotuje vlastnú ekonomiku reguláciami, daňami a klimatickými záťažami. 

„Potrebujeme silnú, slobodnú a konkurencieschopnú ekonomiku. Ak chce EÚ skutočne konkurovať Číne, musí prestať píliť konár, na ktorom sedí, a umožniť európskym spoločnostiam pôsobiť, investovať a súťažiť za rovnakých podmienok,“ zdôraznila poľská europoslankyňa.

Dekáda na prekonanie čínskej dominancie

Závislosť Európskej únie od Číny v oblasti kovov vzácnych zemín predstavuje jedno z najvážnejších, no zároveň najmenej viditeľných rizík pre jej ekonomickú aj strategickú bezpečnosť. Skúsenosť z roku 2025 ukázala, ako rýchlo sa môže geopolitické napätie premietnuť do reálnych výpadkov výroby, ohrozenia priemyslu a obranyschopnosti. Ročné pozastavenie čínskych exportných obmedzení je len dočasným nadýchnutím sa, nie riešením systémového problému.

EÚ stojí pred dlhodobou výzvou, ktorá si vyžaduje kombináciu pragmatizmu, investícií a politickej odvahy. Diverzifikácia dodávateľov, rozvoj domácej ťažby a spracovania, recyklácia a strategické partnerstvá môžu znížiť zraniteľnosť, no nejde o proces, ktorý by priniesol rýchle výsledky. 

Ako referuje Business Insider s odvolaním sa na analýzu banky Goldman Sachs, prelomenie čínskej dominancie v oblasti vzácnych zemín by Západu mohlo trvať celé desaťročie. „Dominancia Číny je skutočne obrovská,“ konštatuje Daan Struyven z Goldman Sachs.

Otázkou preto nie je, či sa EÚ dokáže úplne zbaviť závislosti od Číny, ale či dokáže túto závislosť včas a realisticky manažovať. Ak má Únia zostať technologicky konkurencieschopná a geopoliticky relevantná, vzácne zeminy sa musia stať nielen predmetom politických deklarácií, ale aj konkrétnych a koordinovaných činov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK