Piatok 2. mája, 2025
Shen Yun 2025
Gruzínski proeurópski demonštranti držia gruzínske a európske vlajky počas protestu proti vládnemu odkladu prístupových rokovaní s Európskou úniou do roku 2028 pred parlamentom v centre Tbilisi 11. decembra 2024. (foto: Giorgi Arjevanidze/AFP via Getty Images)

Zákonodarcovia zvolili za nového prezidenta Gruzínska kritika Západu

Michail Kavelašvili nahradí prozápadne orientovanú súčasnú prezidentku uprostred protestov proti zastaveniu prístupového procesu vlády do EÚ.

Gruzínski zákonodarcovia 14. decembra zvolili za nového prezidenta Michaila Kavelašviliho, ktorý je považovaný za tvrdého kritika Západu. Tento krok nahradil prozápadne orientovanú úradujúcu prezidentku v čase protestov proti tomu, že vláda v novembri zastavila prístupové rozhovory do Európskej únie (EÚ).

Kavelašvili je bývalý profesionálny futbalista a zastáva výrazne protizápadné názory vrátane toho, že západné spravodajské služby sa snažia dotlačiť Gruzínsko do vojny s Ruskom. Gruzínsko bolo pod ruskou nadvládou 200 rokov až do roku 1991, po rozpade Sovietskeho zväzu.

Je lídrom Ľudovej sily, odštiepeneckej frakcie vládnucej strany Gruzínsky sen, ktorá sa považuje za protizápadnú, a je spoluautorom zákona, podľa ktorého sa každá organizácia, ktorá dostáva viac ako 20 % finančných prostriedkov zo zahraničia, musí zaregistrovať ako zahraničný vplyvový agent, pričom za akékoľvek porušenie sa ukladajú prísne pokuty.

Po prezidentských voľbách sa 14. decembra pred parlamentom zhromaždili stovky demonštrantov, pričom niektorí hrali na uliciach futbal alebo mávali červenými kartami na budovu parlamentu v narážke na Kavelašviliho bývalú futbalovú kariéru.

Frustrácia sa v krajine prejavila po tom, čo strana Gruzínsky sen koncom novembra navrhla zastaviť vstup krajiny do EÚ do roku 2028, keďže prieskumy verejnej mienky ukázali, že vstup do EÚ je stále populárny. Zastavenie zmrazuje dlhodobý cieľ zakotvený v gruzínskej ústave.

Gruzínskeho prezidenta volí kolégium voličov zložené z poslancov parlamentu a zástupcov miestnych samospráv. Za Kavelašviliho hlasovalo 224 z 225 prítomných voličov, keďže bol jediným nominovaným kandidátom.

Gruzínske opozičné strany bojkotovali parlament po októbrových voľbách, v ktorých Gruzínsky sen získal podľa oficiálnych výsledkov takmer 54 % hlasov. Opozícia tvrdila, že výsledky boli sfalšované.

Bidzina Ivanišvili, miliardár, čestný predseda Gruzínskeho sna a bývalý premiér, ktorý je v Gruzínsku považovaný za najvyššieho vodcu a podporuje posilňovanie vzťahov s Ruskom, nominoval v novembri na post prezidenta Kavelašviliho. Táto funkcia je prevažne ceremoniálna.

Odchádzajúca gruzínska prezidentka Salome Zourabišviliová je proeurópsky orientovaná a kritizuje vládnucu stranu Gruzínsky sen. Stála na čele protestného hnutia a navrhla, že po skončení svojho funkčného obdobia zostane prezidentkou. Zourabišviliová považuje gruzínsky parlament za nelegitímny a obvinila ho z podvodu v októbrových voľbách.

V príspevku na sociálnej sieti X pred hlasovaním uviedla, že zvolenie Kavelašviliho bolo „výsmechom demokracie“.

Opozičné strany tvrdia, že budú považovať Zourabišviliovú za legitímnu gruzínsku prezidentku aj po Kavelašviliho inaugurácii 29. decembra.

Gruzínsko bolo celé desaťročia považované za jednu z najprozápadnejších a najdemokratickejších krajín, ktoré vznikli z nástupníckych štátov Sovietskeho zväzu. Vzťahy so Západom sa však tento rok zhoršili po prijatí zákonov presadzovaných vládnucim Gruzínskym snemom, ktoré vyžadujú registráciu zahraničných agentov a obmedzujú práva LGBT, čo rozhnevalo niektorých kritikov.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj