Svet

Eric Trump exkluzívne pre Epoch Times: o útokoch na jeho rodinu, otca a podnikanie (Rozhovor)

Eric Trump hovoril s Epoch Times o útokoch, ktorým bola vystavená jeho rodina, ako ich to posilnilo, a či by zvažoval kandidatúru na verejnú funkciu.

Syn prezidenta Donalda Trumpa je autorom pripravovanej knihy „Under Siege: My Family’s Fight to Save Our Nation“ (V obkľúčení: Boj mojej rodiny za záchranu našej krajiny).

V exkluzívnom rozhovore pre Epoch Times 41-ročný manžel a otec dvoch detí poskytuje pohľad do zákulisia toho, ako desať rokov neúnavných útokov zo strany politickej ľavice takmer zničilo jeho podnikanie a rodinu, a dokonca aj život jeho otca. Táto skúsenosť, ako hovorí, ho utvrdila v odhodlaní bojovať za to, v čo verí.

Jan Jekielek: Vaša rodina bola nejaký čas pod tlakom, čo je téma, ktorú rozoberáte vo svojej novej knihe. A čo vy sám? Kedy ste si uvedomili, že sa veci nezvratne zmenili?

Eric Trump: Nikdy na to nezabudnem. Otec mi odovzdal firmu, keď odišiel do Washingtonu, D.C. Nikdy som si neuvedomil, že budem človekom, ktorý nemá ústavnú ochranu. Viete, prezident Spojených štátov má ústavnú ochranu. Ja som ju nemal a stal som sa pravdepodobne najčastejšie predvolávanou osobou v americkej histórii.

Za veľmi krátku dobu som dostal 112 predvolaní. A boli to veľké predvolania, od Senátu, od Kongresu, od najväčších generálnych prokurátorov v krajine, okresných prokurátorov v krajine. Chceli, aby naša rodina skončila s podnikaním. Chceli, aby sme skrachovali. Chceli, aby môj otec skončil vo väzení. Chceli, aby som skončil vo väzení. Chceli, aby meno Trump zmizlo z každej budovy na celom svete.

Chceli rozbiť naše vzťahy. Chceli rozbiť rodinné putá, ktoré mám so svojimi súrodencami. Chceli rozbiť jeho vzťah s Melaniou. Prepadli naše domy. Snažili sa ho obžalovať. Odstránili nás z Twitteru, Instagramu a X.

Zneužili [ministerstvo spravodlivosti], špehovali jeho kampaň, vymysleli si [hoax] o spolupráci s Ruskom. Vymysleli si falošné spisy. Vylúčili ho z volieb v Colorade. Potom ho vylúčili z volieb v Maine.

Nasledovalo 91 obžalôb: v okrese Fulton, v hlboko ľavicovom New Yorku a vo Washingtone, D.C. A potom sa ho pokúsili zabiť. To sa snažili spraviť našej rodine. Pokúsili sa ju zabiť. Pokúsili sa zabiť hnutie MAGA [Make America Great Again].

A pred dvoma týždňami ste videli, čo urobili Charliemu Kirkovi, však? Bolo to to isté. Chceli umlčať ten hlas. A o tom je film „Under Siege“. Sú to tisíce príbehov zo zákulisia o tom, ako sa pokúsili rozbiť našu rodinu a najväčšie politické hnutie v americkej histórii.

Ako to ovplyvnilo samotnú rodinu?

Myslím, že nás to pravdepodobne zmenilo na skaly, aby som vám povedal pravdu. Myslím, že ma to pravdepodobne znecitlivelo. Spomínam si, keď som dostal prvé predvolanie, a takmer to bolelo. [Potom] po desiatich predvolaniach som si len povedal: „Ach, ideme teda znova.“

Teraz už viem, o čo ide, a je to všetko len hra. Nie je to zábavná hra, nie je to pekná hra, ale je to hra a začnete to vnímať presne tak. Je to zlo. Na druhej strane sú chorí ľudia. Boli ľudia, ktorí chceli zničiť túto krajinu. Boli ľudia, ktorí chceli zničiť človeka len preto, že mal odlišný názor.

Najprv sa ho pokúsili vysmiať, zosmiešniť. Potom sa ho pokúsili umlčať. Odstránili ho zo sociálnych médií. Boko Haram, ajatolláh, Taliban, Hizballáh, všetci mali účty na Twitteri. Ale hádajte, kto nemohol? 45. prezident Spojených štátov. Nemohol mať účet na Facebooku. Písali mojej žene listy, v ktorých hovorili: „Ak budeš hovoriť o Donaldovi Trumpovi na YouTube, vyhodíme ťa.“

A potom, keď ho nedokázali dostať prostredníctvom právnych prostriedkov, použili na neho fyzické násilie. Bola to šialená bitka, ale napriek všetkým prekážkam sme ju vyhrali. A opäť, o tom je kniha „Under Siege“.

Môžete mi povedať o nejakom prípade, kedy to vyzeralo veľmi, veľmi zle?

Každý deň som sedel vedľa neho na súdnych pojednávaniach v New Yorku. A pamätám si, že vstali a prečítali 34 obžalôb, ktoré boli úplne vymyslené.

Bol umlčaný. Ja som bol jediný, kto nebol umlčaný, takže som každý deň stál na schodoch súdu a kričal, ako je celé pojednávanie zmanipulované. A pamätám si, že po 34 odsúdeniach za trestné činy sa otočil a podal mi ruku. Vyšli sme spolu von, nasadli sme do auta a išli sme na benefičnú akciu. Cez deň sme boli na súde, v noci sme zbierali peniaze.

A pamätám si, že hneď ako sme nasadli do auta, pozrel sa na mňa a povedal: „Neviem ako, ale vyhráme.“ A nemyslel tým len súdny proces, ale celkové voľby.

V zadnej časti súdnej siene sedeli všetci novinári a dávali mu nulovú šancu. Je zaujímavé, že v ranom veku napísal knihu „The Art of the Deal“ (Umenie dohody). Jeho druhou knihou bola „The Art of the Comeback“ (Umenie návratu), v ktorej opisoval svoju podnikateľskú kariéru v 90. rokoch, keď si všetci mysleli, že je na dne.

A je to perfektná paralela. Myslím tým, že toto bol comeback. Nikto by nikdy nepomyslel, že človek, ktorý bol obvinený z 91 trestných činov – nie preto, že by spáchal niečo zlé, ale preto, že sme mali systém, ktorý bol úplne namierený proti nemu – by sa nakoniec mohol stať prezidentom.

A nielenže sa stal prezidentom, ale vyhral vo všetkých swing states (kolísavých štátoch, pozn. prekl.). Vyhral vo voľbách, každý štát v krajine sa priklonil k pravici. Získali sme 11 okresov v Kalifornii, ktoré nikdy neboli republikánske. V Miami-Dade, ktoré nebolo republikánske 37 rokov, sme vyhrali s 11-percentným náskokom.

Chcete hovoriť o umení comebacku? Bolo to skvelé predznamenanie v jeho ranom živote, keď dal tej knihe názov – presne tam sme boli pred rokom.

Keď hovoríme o umení comebacku, keď vstal v Butleri po tom, čo ho postrelili, a povedal: „Bojujte, bojujte“, ako ste to vnímali zvonku?

Asi šesť týždňov predtým som zožal veľa kritiky, [keď] som povedal: „Počúvajte, nebol by som prekvapený, keby sa pokúsili spôsobiť mu fyzickú ujmu.“ Skúsili všetko. Najprv sa mu vysmievali: „Hahaha, nikdy to nedokáže.“ Spomínam si, ako Barack Obama povedal, že [Donald Trump] nie je seriózny človek. To hovorí človek, ktorý je komunitným organizátorom – no tak, veď on v živote nič nevybudoval.

A potom sa ho samozrejme pokúsili umlčať, ale žiadne právne kroky nefungovali. A ja som povedal: „Počúvajte, ďalším logickým vývojom udalostí je násilie. To je to, čo robia. Keď prehrajú v diskusii, uchýlia sa k násiliu.“ A mal som pravdu.

Dostal som poriadnu sprchu – „je to panikár“ – ale o šesť týždňov neskôr sa udial pokus o atentát v Butleri. A viete, čo sa stalo na golfovom ihrisku o dva mesiace neskôr. A čo sa asi rok po tom stalo nášmu dobrému priateľovi [Charliemu Kirkovi].

Žijeme v bláznivých časoch, nikdy by som nepomyslel, že krajina sa dostane do tohto bodu. Môžem vám povedať, že ľudia sú všeobecne unavení z tých hier a nezmyslov a všetci to vidia.

Myslím si, že to je dôvod, prečo došlo k masovému odlivu z Demokratickej strany v tejto krajine. Myslím si, že práve preto sa za štyri roky všetci vysokoškoláci v tejto krajine, ktorí boli indoktrinovaní všetkými učiteľmi a profesormi a ktorým bola vyučovaná revizionistická história, pevne pridali na našu stranu. Kyvadlo sa vychýlilo spôsobom, ktorý podľa mňa väčšina ľudí vo väčšine krajín pravdepodobne ani nedokáže pochopiť. A som veľmi hrdý na to, že som v tom zohral veľkú úlohu.

Aký veľký vplyv malo podľa vás to, čo sa stalo v Butleri, na voľby v roku 2024?

Obrovský. Keď som videl [otcovu] ruku zdvihnutú, pomyslel som si: „Práve sme vyhrali voľby. Ľudia to nebudú tolerovať. Ľudia vedia, kto sú radikálni ľavičiari. Radikálni ľavičiari už neskrývajú, kto sú. Vieme presne, kto sú.“

Sú to tí, ktorí vás nazvú fašistom, ale sami sedia na streche v čiernom oblečení so sniperkou a strieľajú na niekoho, kto pokojne uplatňuje svoje právo na slobodu prejavu zaručené prvým dodatkom ústavy.

Guľky lietajú len jedným smerom – Steve Scalise, môj otec, Charlie Kirk, to, čo takmer urobili Kavanaughovi, a mnohí ďalší, však? Nechcú, aby ľudia ako ja stáli na pódiu. Chcú nás mať vo svojej pivnici. Chcú, aby sme robili to, čo robil Joe Biden v roku 2020, keď nevychádzal zo svojej pivnice a nikto o ňom nepočul. Ak by to bol náš plán, nemali by sme šancu.

Hillary Clintonová nás v roku 2016 prekonala päť ku jednej, však? Ak by sme neboli hluční a trochu nekorektní, ak by sme nehovorili zo srdca a nestáli na každom traktore s megafónom v každom jednom kolísavom štáte, ako sme to robili, a nemali prejavy v každom kostole, každom dome a na každom pikniku, kde to bolo možné, nemali by sme šancu [vyhrať]. Oni si to uvedomujú, a myslím si, že preto chcú zaistiť, aby sme nechodili von a nezhromažďovali sa vo veľkých davoch.

A práve to nemôžeme dovoliť. Teraz musíme byť hlasnejší ako kedykoľvek predtým. Myslím si, že ľudia si opäť uvedomujú, kto tá strana vlastne je. Preto sa 50 štátov opäť priklonilo k pravici a my sme vyhrali vo voľbách a vyhrali sme vo všetkých štátoch, kde sa rozhodovalo, a to s veľkým náskokom. Myslím si, že ľudia sa teraz pevne pridávajú na našu stranu.

Z dvoch starších bratov sa mi zdáte byť ten skromnejší, ale v roku 2024 ste pôsobili veľmi aktívne. Máte v budúcnosti nejaké politické ambície?

Som jeden z tých ľudí, ktorí nepotrebujú byť v centre pozornosti. Naše spoločnosti riadim už veľmi dlho. Som v tom veľmi dobrý. Milujem prácu. Milujem kapitalizmus. Milujem hotely. Milujem nehnuteľnosti. Baví ma politika. Nie je to moja prvá láska. Úprimne povedané, nenávidím polovicu ľudí v politike, pretože si myslím, že väčšina z nich sú príživníci, ktorí nikdy nič nedosiahli. Človek, ktorý nikdy nepodpísal šek, píše zákony, ktoré sa budú vzťahovať na každú firmu a každého človeka v našej krajine. Človek, ktorý nevie vôbec nič o zdravotnej starostlivosti, rozhoduje o životoch miliónov ľudí. Nezdá sa mi to logické.

Vidíte všetkých tých 20-ročných mladíkov, ktorí vstupujú do politiky, napríklad Joe Biden, a sú v politike 50 rokov, a potom sa stanú prezidentmi, a vy sa čudujete, prečo je naša krajina pod ich vedením úplne nefunkčná, keď nikdy nevideli perspektívu zvonku. Celý ich život bol závislý od vládnych šekov za hlasovanie „áno, nie“.

Tento systém sa mi nepáči. Nie som plachý, ale viem sa aj vyhnúť pozornosti verejnosti. Často rád pracujem v zákulisí a dosahujem konečný cieľ bez toho, aby ma niekto videl. A samozrejme, keď musím, tak to urobím, [napríklad] keď som predstavil svojho otca na [Republikánskom národnom konvente] pred stovkami miliónov ľudí. Pódium mi nie je cudzie.

Ale bol som aj prvý, kto mu zavolal v deň, keď sme vyhrali, 6. novembra – skoro ráno, ešte sme nespali – a povedal som: „Vieš, otec, mám ťa nesmierne rád… Bolo to najväčšou cťou môjho života stáť na pódiu. Ale vrátim sa do našej spoločnosti, vrátim sa do práce. Krajina je v dobrých rukách, vieš, že aj firma bude v dobrých rukách. Ty rob to, čo vieš najlepšie, a ja budem robiť to, čo viem najlepšie.“ A v takýchto prípadoch som rád, že sa môžem stiahnuť a vrátiť sa do tieňa.

Predsalen, je politická kandidatúra niečo, čo by ste možno zvážili?

Nevylučujem nič na svete. Sledujem, ako môj otec prináša transformatívne zmeny. Nábor do armády za Bidena bol najhorší v histórii našej krajiny. O mesiac neskôr to bolo tak, ako keby sa všetci hlásili, všetci chceli byť v americkej armáde. Znovu sa objavil patriotizmus.

Existujú teda určité veci, v ktorých môžete urobiť transformatívne zmeny, ak ste skutočný líder a robíte to správnym spôsobom. Zabudnite na všetkých tých kariérnych politikov, ktorí hovoria: „Idem do Washingtonu a niečo zmením.“ Väčšina z nich sa stane obeťou davu vo Washingtone.

Ale nikdy by som nič nevylučoval… Tieto veci vyžadujú skutočnú odvahu, pretože sa vás snažia doslova a obrazne zabiť v každom aspekte vašej duše, vašej spoločnosti, vašej rodiny, vášho manželstva a všetkého ostatného.

A tak si myslím, že nás to jedinečným spôsobom posilnilo. Myslím, že by som to dokázal [vstúpiť do politiky], ale otázka je, či to chcete. Videli sme tie najlepšie stránky politiky, určite sme videli aj tie najhoršie. Určite sme videli tie najhoršie stránky, horšie, ako si väčšina ľudí dokáže predstaviť. Preto je zmyslom knihy „Under Siege“ rozprávať všetky tieto príbehy.

Ale nikdy nič nevylučujem. Verím v túto krajinu, milujem červenú, bielu a modrú. Milujem náš prvý dodatok. Milujem našu ústavu. Musíme zostať dominantnou superveľmocou sveta.

A potrebujete dobrých ľudí, a je lepšie mať ľudí ako Donald Trump, ktorí odložia všetko bokom – odložia svoje bohatstvo, odložia svoje majetky, odložia svoju rodinu, odložia svoju spoločnosť – aby urobili nemysliteľné. Naozaj nie je veľa odvážnych ľudí. Z ľudí zo zoznamu Fortune 500 by len veľmi málo z nich povedalo: „Obetujem všetko, aby som kandidoval proti 16 republikánom, ktorí naozaj niečo vedia o politike.“ A potom musieť kandidovať proti niekomu ako Hillary Clintonová, ktorá je súčasťou jednej z najväčších politických dynastií modernej doby, len s malou šancou na víťazstvo, pričom celú kampaň financujete z vlastných zdrojov.

Uveďte mi ďalšieho miliardára, ktorý by súhlasil s takými podmienkami. Žiadneho, však? Títo ľudia stávkujú na neistotu. A myslím si, že tradičný rozum by povedal, že vaša pravdepodobnosť nebola pri takýchto šanciach veľmi dobrá. Koľko ďalších miliardárov by to prijalo? Preto máte za prezidenta Joea Bidena a nie [niekoho ako] Warrena Buffetta.

To znamená, že potrebujete skvelých obchodných lídrov, ľudí, ktorí môžu ponúknuť transformatívnu zmenu, a rád by som videl oveľa viac takýchto ľudí. A ak by sa niekedy hviezdy zosúladili a [politika] by bola v tom čase pre mňa tou správnou voľbou, zvážil by som to.

Časť výnosov z knihy venujete organizácii Turning Point na pamiatku Charlieho Kirka. Mohli by ste o tom niečo stručne povedať?

To je celý zmysel knihy „Under Siege“ – je presne o tom, čo urobili Charliemu. Charlie by bol poslednou kapitolou tej knihy, keby nevyšla tri dni pred jeho zavraždením. Chcú, aby náš hlas zmizol. Chcú ho dostať zo scény a my nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo.

Turning Point je nesmierne dôležitý a [mať nezávislé hlasy] je nesmierne dôležité. Preto venujem časť výnosov z predaja knihy organizácii Turning Point, aby mohla pokračovať vo svojej misii a aby nás nemohli umlčať tak, ako si mysleli.

Mysleli si, že môžu jeho hlas jednoducho odstrániť, guľkou za 1 dolár. A v skutočnosti je to zákon neúmyselných dôsledkov, že sa deje presný opak. Myslím si, že náš hlas je teraz silnejší ako kedykoľvek predtým.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK