Domov, Svet » EÚ

Učitelia – chrbtová kosť európskeho vzdelávania. Slovenskí však stále patria medzi najhoršie zarábajúcich

5. októbra si svet pripomenie Svetový deň učiteľov, ktorý oslavuje ich prínos a upozorňuje na výzvy, ktorým čelia. Tento deň, ustanovený UNESCO a Medzinárodnou organizáciou práce v roku 1994, nesie v tomto roku tému „Preformulovanie učiteľstva ako kolaboratívnej profesie“.

UNESCO zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi učiteľmi, školami a vzdelávacími systémami, aby sa posilnila kvalita výučby a profesionálny rast pedagógov. „Pretože len prostredníctvom efektívnej spolupráce na všetkých úrovniach môžeme vybudovať skutočne inkluzívne, spravodlivé a odolné vzdelávacie systémy na celom svete,“ uviedla generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová.

Slovensko má vysoký počet žiakov na jedného učiteľa

Podľa najnovších údajov Eurostatu z roku 2023 pôsobí v EÚ na úrovni 1 – 3 Medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelávania (ISCED) približne 5,26 milióna učiteľov. Základné školy zamestnávali 36 % všetkých učiteľov, 34 % pôsobilo na nižších stredných školách a zvyšných 30 % na vyšších stredných školách.

„V roku 2023 pripadalo v základných a stredných školách v Európskej únii v priemere 12,2 žiaka/študenta na jedného učiteľa,“ uvádza Eurostat. Dodáva, že za posledných desať rokov sa tento pomer znížil z hodnoty 13,3 v roku 2013.

Najvyšší počet žiakov na jedného učiteľa bol zaznamenaný v Holandsku (16,0), nasledovalo Francúzsko (14,9) a Slovensko (14,7). Naopak, najnižší pomer bol v Grécku (8,4) a na Malte a v Luxembursku, kde na učiteľa pripadalo 8,8 žiaka. Tieto rozdiely odrážajú špecifiká jednotlivých národných systémov, ktoré ovplyvňuje demografia a úroveň investícií do školstva.

Žiadne prekvapenie – medzi učiteľmi dominujú ženy

Demografický profil učiteľov v EÚ je výrazne ženský. Až 73 % pedagógov tvoria ženy. Táto nerovnováha je najvýraznejšia na primárnom stupni, kde je podiel žien ešte vyšší, čo môže súvisieť s tradičným vnímaním rodových rol v starostlivosti o deti.

Z hľadiska vekovej štruktúry je 52 percent učiteľov vo veku 30 až 49 rokov, 40 percent má 50 a viac rokov a len 8 percent je mladších ako 30 rokov. Starší učitelia prinášajú skúsenosti, no nízky podiel mladých naznačuje riziko nedostatku novej generácie, čo môže viesť k problémom v nábore. V mnohých krajinách vrátane Slovenska sa preto hovorí o „starnutí“ profesie, čo zdôrazňuje potrebu atraktívnych podmienok pre mladých absolventov.

Výzvy pre učiteľov nesúvisia len s demografiou, ale aj s potrebu kontinuálneho vzdelávania. Podľa UNESCO mnohí pedagógovia pracujú v izolácii a bez dostatočnej podpory a spolupráce, čo ovplyvňuje kvalitu výučby a ich motiváciu.

V EÚ sa preto posilňujú iniciatívy ako Digitálny vzdelávací akčný plán, ktorý má zlepšiť digitálne zručnosti učiteľov. Napriek tomu viac ako polovica učiteľov v Únii nie je spokojná so svojimi platmi a len 20 percent považuje profesiu za spoločensky oceňovanú. Tieto faktory prispievajú k vysokému riziku vyhorenia a odchodu z povolania.

Spravodlivé odmeňovanie je večný problém

Práve spravodlivá odmena býva jedným z najväčších problémov učiteľského povolenia. V Európskej únii sa platy učiteľov dramaticky líšia medzi jednotlivými štátmi: odrážajú ekonomické podmienky, vzdelávacie politiky a národné priority.

Ako uvádza web euronews.com, viac ako polovica učiteľov v EÚ nie je spokojná so svojím platom. Len pätina z nich si myslí, že učiteľské povolanie je v spoločnosti cenené, a každý desiaty ľutuje, že sa stal učiteľom.

Spokojnosť s platom vyjadrilo 52 % učiteľov základných škôl v EÚ mladších ako 30 rokov, kým u päťdesiatnikov a starších bolo s platom spokojných len 34 %. Na Slovensku je situácia ešte horšia: v skupine do 30 rokov je spokojných len 16 %, čo je najmenej v Únii. V kategórii učiteľov 50+ je spokojných 14 % slovenských učiteľov, čo je tretie najnižšie číslo po Taliansku a Litve. Na opačnom póle sú mladí učitelia v Dánsku a skúsenejší pedagógovia v Rakúsku, kde panuje najväčšia spokojnosť.

Podľa správy Európskej komisie s názvom „Platy a príspevky učiteľov a riaditeľov škôl v Európe v rokoch 2021/2022“ sa priemerné ročné hrubé platy učiteľov nižších stredných škôl (ISCED 2) vo verejných školách pohybovali približne od 8 160 eur v Bosne a Hercegovine až po 71 184 eur v Nemecku.

K dispozícii nie sú údaje Luxemburska, ktoré pred rokom dominovalo s približne 69-tisíc eurami ročne. Okrem Nemecka a Luxemburska sú v popredí aj Rakúsko, Írsko, Dánsko, Holandsko či Belgicko. Na opačnom konci rebríčka sú Bulharsko, Rumunsko a trio pobaltských štátov – Estónsko, Litva a Lotyšsko.

Slovenskí učitelia v spodnej časti rebríčkov

Slovenskí učitelia majú podľa spomínanej správy za školský 2021/2022 platy v priemere od 22 do 28-tisíc eur ročne (v hrubom). Zo susedných krajín sú na tom o čosi lepšie učitelia v Česku (25 až 30-tisíc eur) a Poľsku (25 až 32-tisíc eur). Maďarskí učitelia zarábajú ročne v priemere 20 až 25-tisíc eur, čo je o niečo menej ako slovenskí.

Ak sa pozrieme na jednotlivé úrovne vzdelávania na Slovensku, učitelia v predprimárnom vzdelávaní zarobili v školskom roku 2021/2022 v priemere 14 307 eur, v primárnom a nižšom strednom vzdelávaní 18 301 eur a vo vyššom strednom vzdelávaní 19 158 eur.

Na čele týchto kategórií sa držali Holandsko, Nemecko a Dánsko. Najnižšie hodnoty vykazovali najmä Maďarsko, Rumunsko a Poľsko. Slovensko sa od nich, žiaľ, veľmi nelíšilo.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK