Zákon o mimovládnych organizáciách prezident podpísal: Toto sú výhrady kritikov a argumenty vlády
Zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý sa pod hlavičkou SNS dostal do parlamentu ešte v roku 2024, prešiel za uplynulý rok dramatickým vývojom. Pôvodne mal slúžiť na zvýšenie transparentnosti neziskového sektora, no v konečnej podobe vyvolal obavy z obmedzenia občianskej spoločnosti, zásahov do základných práv a priblíženia sa k autoritárskym legislatívam. Vláda a prezident tvrdia, že norma je v súlade s ústavou, odborníci a mimovládne organizácie však poukazujú na „ruské praktiky“, byrokratické zastrašovanie a nedodržanie riadneho legislatívneho procesu.
Vývoj zákona
Slovenská národná strana (SNS) predložila ešte pred rokom návrh zákona, ktorý si dal za cieľ „zvýšiť transparentnosť mimovládnych organizácií“. Podľa úplne pôvodného návrhu sa mali niektoré mimovládky nálepkovať označením „organizácia so zahraničnou podporou“. Návrh prešiel prvým čítaním, no následne sa dlhé mesiace nič nedialo. Návrh znova ožil v novembri 2024 vďaka pozmeňovaciemu návrhu poslanca Adama Lučanského (SNS), pričom nový text sa už týkal úpravy lobingu a označovania „politických mimovládok“.
Následne v marci 2025 prišlo k ďalšej úprave a dve hodiny pred zasadnutím Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR bol predložený ďalší pozmeňovací návrh, 31-stranový dokument, ktorý v podstate predstavoval kompletne nový návrh.
„Formálne alebo de iure teda nejde o nový zákon, ale ide o pozmeňovací návrh k existujúcemu zákonu. Ale de facto zavádza úplne nové pravidlá,“ komentovala ešte začiatkom apríla vývoj prijímania novely Katarína Batková z Via Iuris pre Denník N.
Poukázala zároveň na obchádzanie štandardného legislatívneho procesu, keďže návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním ani verejnou odbornou diskusiou.
Proti zákonu o mimovládnych organizáciách sa po celom Slovensku organizovali protesty, ktoré boli súčasťou série zhromaždení pod názvom „Slovensko je Európa“ a niesli podtitul „Nie ruskému zákonu“. Hlavným organizátorom bola iniciatíva Mier Ukrajine. Podľa odhadov sa na protestoch zúčastnili tisíce ľudí, napríklad v Bratislave 10. a 11. marca 2025 prišlo 10 až 11-tisíc ľudí a v Košiciach 6 až 7-tisíc.
Prezident dal novému zákonu zelenú
Prezident Peter Pellegrini dal zákonu o mimovládkach zelenú, keď ho začiatkom mája (7. 5.) podpísal. Podľa jeho slov v schválenom znení nenachádza rozpor s ústavou ani s právom Európskej únie. Zdôraznil, že zákon neoznačuje žiadne mimovládne organizácie za „zahraničných agentov“ a že ich nemožno zrušiť len pre nesplnenie administratívnych povinností.
„Po dôkladnom preštudovaní však nevidím žiadny dôvod nazývať zákon prívlastkami, ktoré sme počúvali od organizátorov protestov,“ zhodnotil v tlačovej správe 7. mája.
Prezident je presvedčený, že verejnosť má právo vedieť viac o tom, ako sú organizácie financované. „Rešpektujem právo každého na jeho vlastný názor i právo na ďalšie preskúmanie tohto zákona inými prostriedkami. Rovnako však očakávam rešpekt k suverénnemu rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v zmysle jeho ústavných právomocí,“ uzavrel Pellegrini.
Mimovládky tvrdia, že ide o ruský zákon
„Peter Pellegrini dnes svojím podpisom posvätil zákon o mimovládkach, ktorý vyvolal oprávnené obavy medzi mimovládkami aj verejnosťou. Hoci tvrdí, že norma nie je v rozpore s ústavou či právom EÚ, ignoruje, že zákon aj po úpravách ostáva nástrojom zastrašovania a byrokratického tlaku na občiansky sektor,“ reagovala po prezidentovom podpise zákona mimovládna organizácia Nadácia Zastavme korupciu (NZK) na sociálnej sieti.
NZK označila zákon za „ruský“ pre jeho podobnosť s legislatívou, ktorá v zahraničí obmedzuje slobodu a činnosť neziskových organizácií. „Aj keď z finálneho znenia vypadli niektoré najproblematickejšie pasáže, základný cieľ zostal rovnaký – spochybniť dôveryhodnosť mimovládok a vytvoriť vo verejnosti dojem, že konajú „v cudzom záujme“,“ uviedla NZK.
Podľa mimovládky nové povinnosti a hrozby sankcií, vyplývajúce z novej legislatívy, len zvyšujú tlak na organizácie, ktoré sa usilujú o zlepšenie spoločnosti, ochranu práv ľudí a kontrolu moci.
Tri najväčšie problémy podľa Via Iuris
Mimovládna organizácia Via Iuris definovala tri najväčšie problémy novej právnej úpravy. Prvým problémom je podľa nej zbieranie a zverejňovanie údajov darcov, pričom mimovládne organizácie sú súkromné subjekty, ktoré nemajú vplyv na riadenie štátu. Via Iuris poukazuje tiež na fakt, že iné súkromné právnické osoby, ako napr. obchodné spoločnosti, povinnosť zverejňovať údaje o svojich klientoch nemajú.
„Plošné zbieranie osobných údajov darcov už Súdny dvor Európskej únie označil za obmedzenie práva na súkromie,“ skonštatovala Via Iuris.
Druhý problém vidí mimovládka vo výkazoch transparentnosti. Zákon podľa nej zavádza nejasné a svojvoľné právomoci pre registrové orgány, ktoré majú hodnotiť výkazy transparentnosti mimovládnych organizácií. „Takto napísaný zákon vytvára priestor pre arbitrárnosť, spôsobuje právnu neistotu a je v rozpore s ústavou,“ poukázala na vágnu formuláciu zákona, pri ktorej môže uplatňovanie zákona závisieť od osobného výkladu úradníka.
Treťou výhradou Via Iuris je podriadenie sa občianskych organizácií infozákonu. To považuje za diskriminačné, pretože podnikatelia, ktorí tiež získavajú verejné financie, nemajú rovnakú povinnosť odpovedať na infožiadosti. Táto zmena podľa mimovládky len zvyšuje administratívne zaťaženie bez reálneho prínosu, keďže väčšina požadovaných informácií je už verejne dostupná.
„Jediné, čo sa touto zmenou dosiahne, je ďalšie nezmyselné zvýšenie administratívneho zaťaženia orgánov verejnej správy. Práve štátna správa a samospráva budú totiž musieť vybavovať všetky tie infožiadosti, ktoré sa netýkajú nakladania s verejnými zdrojmi,“ uzavrela Via Iuris.
Premiér sa bráni, úrad vlády hovorí o manipulácii
Premiér Robert Fico (Smer-SD) zdôraznil potrebu vedieť, kto financuje organizácie vykonávajúce politickú alebo protivládnu činnosť, a odmietol tvrdenia, že ide o „ruský zákon“.
„Chcem absolútne dôrazne odmietnuť pokus organizácie Via Iuris spochybniť tento návrh zákona, pretože úrad vlády spracoval detailnú analýzu toho, čo Via Iuris zverejnila. Musíme skonštatovať, že organizácia hrubo klamala a zavádzala,“ vyhlásil predseda vlády na adresu mimovládky v apríli počas rokovania vlády.
Premiér sa odvolával na reakciu Úradu vlády SR, podľa ktorého analýza Via Iuris prináša zavádzajúce a nepresné interpretácie navrhovanej regulácie mimovládnych neziskových organizácií.
„Táto novela nemá za cieľ obmedziť slobodu združovania, ale zvýšiť transparentnosť ich financovania a fungovania, čo je v súlade s verejným záujmom a existujúcou právnou úpravou. Legislatívny návrh vychádza z odporúčaní Európskej komisie, OECD a skupiny štátov proti korupcii GRECO, preto označenie „ruský zákon“ je absolútne manipulatívne tvrdenie,“ uviedol úrad vlády 1. apríla.
Podľa úradu vlády je prijatá novela „chápavejšia“ než súčasné pravidlá pre výročné správy, pri ktorých stačí jedno porušenie a dochádza k zrušeniu mimovládnej organizácie. Úrad vlády rovnako odmieta aj kritiku nejasnosti právomocí, keďže podľa neho ide o „zefektívnenie existujúceho mechanizmu“ a „poskytnutie priestoru na súčinnosť“.
Vláda tiež označuje za nepravdivé tvrdenie, že doteraz bolo rozpustenie občianskeho združenia možné len pri závažných porušeniach. Podľa nej už dnes zákon umožňuje rozpustenie aj pre administratívne nedostatky.
Ombudsman odporúčal prijať zákon v riadnom legislatívnom konaní
Ombudsman Róbert Dobrovodský upozorňoval, že navrhovaná novela zákona o neziskových organizáciách môže neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd. „Po analýze pozmeňujúceho návrhu, ktorý má zaviesť tzv. výkazy transparentnosti, rozšíriť dôvody na rozpustenie občianskych a iných organizácií či rozšíriť okruh povinných osôb podľa zákona o slobode informácií, som dospel k záveru, že môže dôjsť k zásahu do práva na ochranu súkromia, práva sa slobodne združovať a potenciálne môže mať aj diskriminačný charakter,“ uviedol v tlačovej správe.
Dobrovodský ďalej upozornil, že navrhované zmeny nie sú v súlade s princípmi právneho štátu, nespĺňajú test proporcionality a môžu byť potenciálne protiústavné. Pripomína, že súčasný zákon už umožňuje verejnosti prístup k informáciám o verejných financiách prostredníctvom centrálnych registrov a zmlúv.
Ombudsman vyzval parlament, aby o takejto právnej úprave rokoval v riadnom legislatívnom procese s cieľom nájsť vyvážené riešenie medzi transparentnosťou a ochranou ľudských práv.
TIS: Zákon zhoršuje byrokraciu a diskriminuje
Ďalšia mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) dodala, že zákon je naďalej diskriminačný, nejasný a ťažko uplatniteľný v praxi. Zavádza nové povinnosti pre neziskové organizácie, ktoré získajú aspoň 3 300 eur jednorazovo alebo viac ako 10 000 eur celkovo z verejných zdrojov. Byrokratická záťaž podľa TIS pritom nedopadá len na ne, ale aj na štát a samosprávy, ktoré podporujú občianske iniciatívy – tie budú musieť riešiť množstvo zbytočných žiadostí.
„Zákon neziskovkám s príjmami nad 35-tisíc pod hrozbou pokút pridáva povinnosť zverejňovať takzvané výkazy transparentnosti s prehľadom príjmov, výdavkov, darcov nad 5000 eur či členov orgánov. Tieto informácie mimovládky ako Transparency dlhodobo zverejňujú a nové byrokratické povinnosti tak zďaleka nezasiahnu najmä tie, ktorých kritika časti politikov prekáža,“ upozorňuje TIS.
Úrad kritiku odmieta. „Určenie hranice 35 000 eur pre výkaz o transparentnosti vychádza z aktuálne platného zákona o účtovníctve pre povinnosť auditovania účtovných závierok, a teda ju nemožno považovať za neprimeranú,“ uviedol na sociálnej sieti.
„Apelujeme preto na organizáciu Via Iuris a jej podobné, ktoré sa prezentujú ako ochrancovia právneho štátu, aby verejnosť informovali korektne a objektívne,“ reagoval úrad vlády.
Podľa TIS by novú právnu úpravu ešte teoreticky mohol pozastaviť Ústavný súd SR. Podanie podnetu na Ústavný súd v tejto záležitosti už vopred avizoval verejný ochranca práv Dobrovodský či niektorí opoziční poslanci. Zákon vstúpi do platnosti v júni.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
