Domov

Slovensko sa pripravuje na tretiu vlnu konsolidácie, štedré štátne príspevky pre politické strany ostávajú nezmenené

Slovensko čaká ďalšia vlna konsolidácie verejných financií, politické strany však z úsporných opatrení zatiaľ vykĺzli. Hoci minister vnútra Šutaj Eštok už pred letom navrhol znížiť štátne príspevky politickým stranám o 30 %, novela zákona ešte nie je predmetom rokovania parlamente. Uviazla v pripomienkovom konaní a do rozpočtu na rok 2026 sa zrejme nebude zohľadňovať. Transparency International Slovensko upozorňuje, že financovanie strán býva na Slovensku aj v porovnaní so susednou Českou republikou nadštandardné. Najmä však prebieha nerovnomerne, čo zvýhodňuje najsilnejšie strany a oslabuje férovú politickú súťaž. Mimovládka preto volá po komplexnej reforme systému financovania politických strán, ktorá by priniesla spravodlivejšie a efektívnejšie rozdelenie verejných zdrojov.

Na politických stranách sa zatiaľ nešetrí

Návrh, aby sa na konsolidácii podieľali aj politické strany, zostáva zatiaľ iba na papieri. Hoci sám minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) avizoval zníženie štátnych príspevkov pre strany o 30 % ešte v máji, návrh novely už nestihne byť predmetom rokovania tak, aby sa to pretavilo aj do štátneho rozpočtu 2026.

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) poukázala na to, že hoci slovenská vláda už naplánovala a predstavila v poradí tretiu konsolidáciu verejných financií, na politických stranách sa šetriť zatiaľ nechystá.

„Priestor na šetrenie pritom existuje. Slovensko totiž financuje politické strany štedro. Ukazuje to aj porovnanie so susedným Českom,“ upozornila mimovládka 26. septembra na Facebooku.

Príjmy politických strán: Slovensko vs Česko

Podľa prepočtov českej odnože Transparency International (TI ČR), české politické strany zastúpené v Poslaneckej snemovni získali počas volebného obdobia 2021 – 2024 zo štátneho rozpočtu 2,37 miliardy českých korún, čo je približne 97 miliónov eur.

„V Českej republike sú politické strany výrazne financované z verejných rozpočtov. Preto je potrebné dôsledne sledovať, ako politické strany a hnutia s pridelenými prostriedkami hospodária – nielen počas predvolebnej kampane, ale aj mimo nej. Zároveň je to aj vizitka a akýsi návod pre voličov, keďže len ťažko možno predpokladať, že subjekt s netransparentnými finančnými tokmi sa bude počas svojho prípadného vládneho pôsobenia správať inak,“ zhodnotil 10. septembra, pár týždňov pred nadchádzajúcimi voľbami u našich susedov, vedúci analytik TI ČR Marek Chromý.

Slovenské politické strany získali v predošlom, skrátenom volebnom období (2020 – 2023) spolu 71 miliónov eur a počas aktuálne prebiehajúceho volebného obdobia (2023 – 2027) sa očakáva, že zo štátneho rozpočtu dostanú ešte viac. Približne 93 miliónov eur.

„Z takéhoto porovnania je zrejmé, že náš štátny rozpočet je zaťažený prevádzkou politických strán pomerne o niečo viac, ako bohatší český štátny rozpočet. Naši politici sú teda v lepšej situácii ako českí kolegovia, čo sa pri súčasných hospodárskych problémoch Slovenska môže javiť aj ako život nad pomery,“ uviedla TIS.

Šutaj Eštok navrhuje šetriť na politických stranách

Ministerstvo vnútra SR 8. júla predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona o politických stranách a hnutiach, ktorého cieľom je upraviť pravidlá financovania politických subjektov.

„V dnešnej situácii, keď všetci musia šetriť, je namieste pozrieť sa aj na štátne príspevky pre strany, ktoré sa nikdy nedostanú do parlamentu a verejnosti neprinášajú žiadny úžitok,“ zdôvodnil zámer za iniciovanou zmenou minister vnútra Šutaj Eštok ešte v máji. Doplnil tiež, že v rámci úsporných opatrení by sa mohol prehodnotiť aj počet zákonodarcov v Národnej rade (NR) SR.

Podľa navrhovanej zmeny systému štátneho financovania politických strán na príspevky budú mať nárok len tie subjekty, ktoré sa dostanú do parlamentu. Teda získajú aspoň 5 % hlasov. Zároveň chcel minister možnosť štátneho financovania obmedziť v čase, keď je štátny rozpočet v deficite nad 3 percentá.

„V prípade, že uvedená výška deficitu v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa konajú voľby do NR SR, bude rovná alebo vyššia ako 3 percentá podielu na hrubom domácom produkte (HDP), výsledná suma príspevkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje krátiť o 30 percent. Ak bude uvedená výška deficitu v relevantnom čase nižšia ako 3 percentá podielu na HDP, príspevky zo štátneho rozpočtu budú politickej strane vyplatené v plnej výške za príslušný kalendárny rok,“ uvádza sa v predloženom návrhu. 

TIS: Je potrebná komplexná reforma financovania

Podľa TIS by takáto zmena mohla ohroziť transparentnosť kampaní a znížiť pestrosť politickej reprezentácie, pričom úspora pre štát by bola len minimálna. Mimovládna organizácia volá po spravodlivejšom a vyváženejšom financovaní politických strán, ktoré by lepšie odrážalo skutočné výsledky volieb a neuprednostňovalo len najväčších hráčov.

„Po vzore Česka by, napríklad, mohli strany získavať štátne prostriedky aj za výsledky v iných ako parlamentných voľbách, napr. v eurovoľbách, komunálnych a regionálnych voľbách. Odstrániť však treba najmä nadmerné zvýhodňovanie najúspešnejších politických strán, s čím má problém i Česko. Viac ako polovicu zo všetkých štátnych príspevkov tu získali tri politické strany (ANO, ODS a STAN) zo siedmich v snemovni. Príspevky pre hnutie expremiéra Andreja Babiša tvoria takmer tretinu (746 miliónov CZK, 31,5%),“ zhrnulo TIS.

Pre porovnanie so situáciou u nás – až 60% všetkých štátnych príspevkov si rozdelia tri politické strany s najlepším volebným výsledkom – Smer-SD, PS a Hlas-SD, pričom len samotný Smer dostane 23 miliónov eur. Mimovládka upozorňuje nato, že takáto nerovnováha umožňuje najbohatším stranám viesť prakticky nepretržitú kampaň zo štátnych zdrojov, zatiaľ čo menšie strany musia zložito hľadať ďalšie financie, aby im mohli konkurovať.

Hromadná pripomienka mimovládok

TIS sa spoločne s mimovládnou organizáciou Via Iuris zapojili do pripomienkového konania, keď k návrhu ministerstva vnútra podali v júli hromadnú pripomienku, ktorú podpísalo 2500 ľudí, s cieľom zachovať vyvážené a férové podmienky vo financovaní politických strán.

„Zároveň navrhujeme systémovejšie a férovejšie riešenia, napríklad naviazanie časti štátneho príspevku na iné oficiálne a transparentné príjmy strán, ktoré by ich motivovali k väčšiemu angažovaniu členov a podporovateľov,“ doplnili mimovládky.

Napriek tomu, že pripomienkové konanie bolo uzatvorené na konci júla, rezort vnútra tieto návrhy doteraz nestihol vyhodnotiť.

Aktuálne nastavenie

V súčasnosti podľa aktuálnych podmienok platnej legislatívy (zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a hnutiach) na Slovensku má politická strana nárok na štátne príspevky, ak vo voľbách do NR SR získa aspoň 3 % hlasov. Strany pod hranicou 3 % nedostávajú žiadnu štátnu podporu. 

Tieto príspevky zahŕňajú: príspevok za hlasy (približne 1 euro za každý hlas), príspevok na činnosť (rovnaká suma ako za hlasy, vyplácaná postupne počas volebného obdobia) a príspevok na mandát v sume násobku priemernej mesačnej mzdy. Na poslednú položku majú nárok len subjekty, ktoré prekročia 5 % kvórum a dostanú sa do parlamentu.

Za prvých dvadsať mandátov ide o sumu tridsaťnásobku priemernej mzdy na každý mandát, za každý ďalší mandát potom dvadsaťnásobok priemernej mzdy. Tento príspevok sa vypláca každý rok počas celého volebného obdobia tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval, pričom ak mandát získalo koaličné zoskupenie strán, príspevok sa vypláca konkrétnej strane, ktorá mandát získala. 

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK