Za zánikom pracovných miest na Slovensku stoja automatizácia a umelá inteligencia. Krajinu čaká zvyšovanie daní (Analýza)
V sektore komunikačných služieb ruší pracovné miesta umelá inteligencia (AI). Automatizácia v priemysle spôsobila za posledných päť rokov zánik 58-tisíc pracovných miest.
Slovenskú ekonomiku čakajú ťažké roky. Vláda sa v Programe stability zaviazala konsolidovať verejné financie každý nasledujúci rok o jedno percento HDP. Len v roku 2025 musí prísť k úsporám za približne 1,4 miliardy eur. Takto obrovský balík peňazí je takmer nemožné získať bez zvyšovania daní. Koalícia podľa vyjadrení viacerých čelných predstaviteľov nechce šetriť na úkor bežných ľudí. Lenže tvrdá konsolidácia na úkor zahraničných firiem má viaceré riziká. Napríklad ratingové agentúry varujú, že zvýšenie záťaží pre firmy prinesie horšie hodnotenie slovenskej ekonomiky a zbytočne predraží splácanie dlhov.
Obrovské množstvo zahraničných firiem je už dnes nespokojné so situáciou na Slovensku. K takémuto záveru dospel posledný prieskum od Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory. V ňom 101 investorov odpovedalo na otázku: „Vybrali by ste si dnes Slovensko znovu ako cieľovú krajinu pre svoju investíciu?“ – Nie. Takto v priemere odpovedal každý štvrtý respondent. Veľmi dobré nie sú ani ďalšie odpovede. V nasledujúcich rokoch zlepšenie svojej situácie očakáva 12% podnikov, stav bez zmien 38% a zhoršenie 50%. Podobne pesimistickí boli investori naposledy pred príchodom pandémie.
Firmám tiež dlhodobo vadí nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Odborníci v podnikoch chýbajú pre slabé prepojenie škôl s reálnou výrobou v miestnych priemyselných parkoch. Práve pre nedostatok zamestnancov musí každý druhý podnik obmedziť svoju výrobu alebo poskytovanie služieb. Prieskum zobrazuje názory 101 spoločností. Dominantné zastúpenie v ňom majú nemecké a rakúske podniky. No nachádzajú sa v ňom aj názory investorov z ďalších krajín – napríklad Francúzska.
Vláda na ťahu
Súčasná koalícia už stihla prijať z pohľadu firiem viaceré nepríjemné opatrenia. Od začiatku tohto roka o jeden percentuálny bod stúpli zdravotné odvody zamestnávateľov. Daňovo-odvodové zaťaženie práce bolo pritom už minulý rok jedno z najvyšších v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V slovenskej ekonomike si štát z ceny práce priemerne plateného zamestnanca zoberie 43,3%. V konkurenčnej maďarskej ekonomike 41,2%, českej 40,2% a poľskej 34,3%. Poľsko je ako jediná krajina Vyšehradskej štvorky pod priemernom OECD, ktorý je na úrovni 34,8%.
Zaťaženie práce počas nasledujúcich rokov pravdepodobne stúpne. V rámci budúcoročnej konsolidácie je v hre zvýšenie progresívneho zdanenia. Zároveň rast minimálnej mzdy tlačí firmy do citeľného zvyšovania príplatkov za prácu v noci. Práve v tomto bode je štát ochotný hľadať s podnikateľmi kompromisné riešenie.
„Uvažujeme o tom, že zvyšovanie nočných príplatkov odtrhneme od rastu minimálnej mzdy. Zároveň budeme s firmami aj odbormi hľadať prijateľnú formu valorizácie. Podnikom tiež chceme pomôcť s obsadením voľných pracovných miest,“ povedal premiér Robert Fico (Smer-SD). Už počas najbližších mesiacov sa má rozbehnúť masívnejšie prijímanie kvalifikovanej pracovnej sily z krajín nachádzajúcich sa mimo Európsku úniu.
Slovenskú ekonomiku čakajú ťažké roky. Napriek tomu krajina nehrá s úplne zlými kartami. Nezamestnanosť sa pohybuje blízko historických miním. Všetky automobilové závody majú počas nasledujúcich rokov istú výrobu. Už o dva roky produkciu na východe krajiny rozbehne dnes už čínska (pôvodne švédska) automobilka Volvo. Závod na výrobu čisto elektrických vozidiel má ambiciózne plány a spolu so subdodávateľmi chce vytvoriť tisíce až desaťtisíce pracovných miest. Východ krajiny sa tiež stáva významným železničným uzlom. Prekladisko Haniska pri Košiciach sa v nasledujúcich rokoch dočká obrovského rozvoja. Českí podnikatelia plánujú do rozšírenia kapacít investovať desiatky miliónov eur. Z východu krajiny sa má počas nasledujúcich rokov stať významný koridor pre obnovu vojnou zničenej Ukrajiny.
Zánik pracovných miest v priemysle
S nástupom demokracie slovenská ekonomika vsadila na výrobu automobilov. Počas tridsaťjeden rokov samostatnosti sa v krajine vyrobilo 17 miliónov vozidiel. Jubilejný kus opustil montážnu linku vo februári 2024. Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky odhadol, že minulý rok sa vyrobilo 1 080 000 osobných motorových vozidiel. V prepočte na tisíc obyvateľov pripadá 198 vozidiel. Ide o najvyšší podiel na svete.
Slovensko je malá otvorená ekonomika s mimoriadne silným postavením výroby. „Priemysel vlani vytvoril 26,2% hrubej pridanej hodnoty v ekonomike, čo bola druhá najvyššia úroveň v Európskej únii, ktorej priemer bol 18,5%. Podľa Eurostatu tvoril priemysel na konci vlaňajška 22,8% z celkovej zamestnanosti, čo bola tiež druhá najvyššia hodnota v Európskej únii. Priemer bol 15,4%,“ uvádza v analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). Ten patrí pod Úrad vlády Slovenskej republiky.
Napriek týmto silným dátam prebieha v tejto časti slovenského hospodárstva jedna významná zmena. „Ak sa pozrieme na uplynulú dekádu, najvyšší počet, takmer 562-tisíc zamestnancov, pracoval v priemysle v druhom štvrťroku 2019. Najčerstvejší údaj máme z posledného štvrťroka 2023, kedy v priemysle pracovalo necelých 504-tisíc zamestnancov, čo je pokles o 10,3% oproti vrcholu z roku 2019,“ konštatuje v analýze ISA. V spomínanom období zaniklo 58-tisíc pracovných miest. Napriek tomu dopad na celkovú zamestnanosť bol minimálny.
Väčšina prepustených ľudí totiž našla zamestnanie v sektore služieb. Slovensko sa začína pomaly meniť na západné ekonomiky, kde v službách pracuje výrazne viac ľudí ako v priemysle. Taký je aspoň záver analýzy od ISA. Podľa štátnych analytikov za to môže aj to, že od roku 2013 do roku 2022 rástli platy v službách rýchlejšie ako v priemysle. Konkrétne priemerný plat v službách stúpol o 70% na 1 531 eur a v priemysle o 64% na 1 518 eur. „V sektoroch služieb, kde najviac rástla zamestnanosť, sú ale mzdy vyššie ako v priemysle alebo v nich rástli rýchlejšie,“ upozorňuje ISA. Domáce fabriky tak majú problém konkurovať mzdami podnikom z oblasti služieb.
Pracovné miesta v priemysle ruší aj čoraz väčšia automatizácia. S jej rozmachom končia jednoduché manuálne pozície. Zároveň vo firmách stúpa dopyt po odborníkoch, ktorí dokážu programovať čoraz sofistikovanejšie mašiny a čítať technické výkresy. Počet voľných miest na pozíciu operátor výroby je v súčasnosti väčší ako pred pandémiou. Celkovo zamestnávatelia prostredníctvom úradov práce nevedeli obsadiť v marci tohto roku takmer 87-tisíc pracovných miest.
Na slovenskom pracovnom trhu je momentálne vidieť ešte jeden trend. „Umelá inteligencia transformuje sektor komunikačných služieb, a to tak, že automatizuje mnohé úlohy a ruší pracovné miesta,“ hovorí Zuzana Rumiz, generálna manažérka Manpowergroup Slovensko.
Počas predchádzajúcich mesiacov ohlásili prepúšťanie viaceré centrá zdieľaných služieb. Odborníčka na pracovný trh napriek tomu v AI nevidí hrozbu. „Zároveň totiž vytvára aj nové príležitosti pre tých, ktorí sa dokážu naučiť s ňou pracovať. Budúcnosť práce v tomto sektore bude závisieť od toho, ako sa firmy a jednotlivci dokážu adaptovať na túto transformáciu a využiť silu AI na tvorbu nových hodnôt,“ dodáva Z. Rumiz.
Slovenské hospodárstvo v najbližších rokoch čaká zvyšovanie daní. Manažmenty firiem sa napriek tomu budú snažiť dosiahnuť naplánované zisky. Tým sa ešte viac zvýši tlak na automatizáciu výroby. Na trhu práce uspejú tí zamestnanci, ktorí budú ochotní akceptovať potrebu celoživotného vzdelávania a zvládnu kontinuálne získavať nové zručnosti.
