Inšpirácie

Za hranice romantiky: čo dnes chýba v moderných vzťahoch?

Filmy, popové piesne a sociálne siete často vykresľujú romantickú lásku a fyzickú príťažlivosť ako základ pre „šťastný spoločný život až do smrti“. Výskumy však naznačujú, že pri udržiavaní dlhodobých partnerských vzťahov zohrávajú kľúčovú úlohu hlbšie faktory. Výsledky štúdií preukázali, že spoločné duchovné hodnoty a viera v posvätnosť manželstva prispievajú k väčšej pohode, lepšej komunikácii a k prehĺbeniu spokojnosti vo vzťahu.

Je dnes ťažšie randiť ako kedysi?

Moderné vzťahy môžu mať rôzne podoby. Spoločenské normy týkajúce sa zoznamovania, intimity a záväzkov sa v priebehu času zmenili. Takmer tretina manželstiev v Spojených štátoch sa dnes končí rozvodom, čo mnohých zanecháva v neistote.

Niektorí ľudia vítajú trend netradičných vzťahov bez dlhodobého záväzku a oceňujú flexibilitu, ktorú im tieto vzťahy poskytujú. Výskumy však naznačujú, že pre mnohých sú tieto skúsenosti emocionálne veľmi zložité, čo občas môže viesť k pocitom úzkosti či k nenaplneným očakávaniam.

Podľa správy výskumného centra Pew Research Center z roku 2020 si takmer polovica dospelých Američanov myslí, že dnes je oveľa ťažšie randiť ako kedysi. Rastúca popularita takzvaných „situačných vzťahov“ – teda vzťahov existujúcich na pomedzí príležitostného a záväzného vzťahu – svedčí o zložitosti tejto situácie. Zoznamovacia aplikácia Tinder vo svojej správe „Year in Swipe“ za rok 2022 uviedla, že počet používateľov, ktorí tento pojem pridali do svojho profilu, vzrástol o 49 %, čo signalizuje, že dávajú prednosť neurčitým vzťahom.

Nezáväzné intímne známosti do veľkej miery nahradili tradičné zoznamovanie, pričom ich nárast bol ovplyvnený popkultúrou a spotrebou v oblasti pornografie.

Z prieskumu uverejneného v časopise „Review of General Psychology“ vyplynulo, že 60 až 80 percent severoamerických vysokoškolákov malo príležitostné intímne známosti, zatiaľ čo 70 percent osôb vo veku od 12 do 21 rokov, ktoré nadviazali romantický vzťah, uviedlo, že malo intímny pomer bez záväzkov.

Za týmito trendmi sa však skrýva istá podvedomá túžba. Ten istý prieskum ukázal, že 65 percent žien a 45 percent mužov tajne dúfa, že ich náhodné stretnutia prerastú do niečoho hlbšieho a trvalejšieho.

Tu vstupuje do hry spiritualita, ktorá ponúka alternatívu k tomu, čo je dnes bežné – stabilné základy pre vybudovanie hodnoty, vzájomnej dôvery a dlhodobého naplnenia.

Najprv rozvíjajte duchovnú lásku

Duchovná láska – nadpozemská, bezpodmienečná a nesebecká forma lásky, ktorá, ako sa verí, prúdi od Boha k ľuďom a naopak – už od nepamäti fascinuje ľudskú dušu.

Vyznačuje sa vlastnosťami, ako je nesmierny súcit, harmónia a neochvejné úsilie o dobro druhých. A vôbec nejde o zriedkavý jav – podľa výskumnej správy strediska Pew Research Center z roku 2025 až 40 percent Američanov zažije aspoň raz týždenne hlboký pocit duchovného pokoja.

David Dollahite, profesor zameraný na problematiku rodiny na Brigham Young University (BYU), ktorý získal doktorát z rodinných štúdií na Minnesotskej univerzite, povedal pre Epoch Times, že podľa jeho výskumu tí, ktorí veria v Boha a majú ho v láske, ktorí sú s ním v jednote a slúžia mu, často zažívajú „celý rad uzdravujúcich duchovných zážitkov, a to od malých okamihov až po výnimočné momenty“, počas ktorých pociťujú Božiu lásku, milosrdenstvo, odpustenie a vedenie.

Porozprával nám príbeh o tom, ako sa istý muž, ktorý svojím správaním ubližoval rodine, postupne zmenil. Jednej noci, keď bol pod vplyvom drog a alkoholu, počul hlas, ktorý ho trikrát vyzval, aby situáciu napravil. Keď sa rozhodol prijať Božie vedenie a začal konať, veci sa dali do poriadku a jeho manželstvo sa začalo uzdravovať.

Dollahite povzbudzuje mladých ľudí, aby rozvíjali svoju spiritualitu ešte predtým, ako si nájdu životného partnera. Podľa jeho slov, ak si najprv vypestujete duchovný vzťah s Bohom – vzťah, v ktorom pozitívne vnímate svoju vlastnú hodnotu a cítite sa vyrovnaní, pokojní a milovaní –, je menej pravdepodobné, že vstúpite do vzťahu z pocitu duchovnej prázdnoty, zmätku alebo osobnej potreby.

Posvätné manželstvo je zdravé manželstvo

Dollahitove výskumy ukazujú, že keď páry a rodiny spoločne vnímajú posvätný zmysel života a veria, že ich existencia znamená viac než len fyzické bytie, ich láska a vzájomná oddanosť sa postupom času prehlbujú.

Krystal Hernandez-Kaneová, licencovaná psychologička s doktorátom z klinickej psychológie na Bowling Green State University, je odborníčkou v oblasti skúmania súvislostí medzi spiritualitou a manželskou intimitou. „Posvätnosť je definovaná ako vedomie toho, že určitý aspekt života má božský charakter a význam,“ povedala Hernandez-Kaneová v rozhovore pre Epoch Times.

Ak dvojica chce začleniť duchovno do svojho manželstva, podľa nej má na výber celý rad spoločných aktivít vrátane štúdia posvätných textov, modlitby alebo účasti na bohoslužbách. „Keď človek považuje vzťah za posvätný, je zvyčajne väčšia pravdepodobnosť, že bude chcieť tento vzťah chrániť a udržiavať a bude doň vkladať viac času a energie, aby ho rozvíjal,“ dodáva Hernandez-Kaneová.

Podľa nej takéto vnímanie posvätnosti vo vzťahu vedie k lepšej komunikácii, väčšej spokojnosti vo vzťahu, k schopnosti odpúšťať, efektívne riešiť problémy pri konfliktoch a celkovo k väčšej oddanosti. Svedčia o tom viaceré dôkazy. Keď Hernandez-Kaneová sledovala situáciu u novomanželov, zistila, že vzťahy posvätené na začiatku manželstva viedli po uplynutí jedného roka k väčšej manželskej spokojnosti a väčšej intímnej blízkosti.

Z ďalších výskumov vyplýva, že okrem psychickej pohody je prínosom šťastného manželstva aj to, že vedie k nižšej úmrtnosti a k dlhšiemu životu.

Posvätná intimita

V rámci národného výskumného projektu American Families of Faith, na ktorom sa podieľal aj Dollahite, sa uskutočnili hĺbkové rozhovory s viac ako 300 manželskými pármi z 33 štátov, pri ktorých sa zistilo, že približne 20 % z nich bolo už predtým zosobášených.

Mnohí z nich uviedli, že v ich prvom manželstve chýbal náboženský základ a že sa sústredili skôr na fyzickú príťažlivosť a romantiku. To všetko postupne vyprchalo, čo vyústilo do nevyriešených konfliktov a smútku.

Pred uzavretím druhého manželstva sa rozhodli najprv prehĺbiť vlastnú vieru, a až potom si vzali niekoho, kto je podobne odhodlaný k duchovnému rastu. Tieto páry konštatovali, aký veľký rozdiel spôsobilo to, že do ich druhého manželstva vniesli duchovný prvok.

Poznatky Dollahita a Hernandez-Kaneovej sa odrážajú v duchovnej premene Luísa Novaesa a v jeho druhom manželstve. 43-ročný Novaes, ktorý pochádza z Brazílie a pracuje v oblasti obchodu a finančného manažmentu v New Yorku, v rozhovore pre Epoch Times uviedol, že od svojich 18 do 22 rokov bol zmietaný žiadostivosťou, ktorá ho priviedla do hlbokej depresie.

„Veľakrát som sa obracal k Bohu a prosil ho o pomoc… zúfalo som hľadal cestu von z tohto stavu,“ povedal Novaes.

Po dlhotrvajúcej bolesti a trápení sa v roku 2006 začal venovať duchovnej praxi. Keď hovorí o svojom prvom manželstve, ktoré sa skončilo rozvodom aj napriek snahám pozdvihnúť ho na úroveň posvätnosti, uvádza: „Ten vzťah bol založený na žiadostivosti.“

Novaes usúdil, že ak by sa mal znovu oženiť, prial by si, aby jeho manželka vyznávala rovnaké duchovné presvedčenie a prax ako on. Ako povedal, jeho druhá manželka bola pre neho požehnaním, pretože ich manželstvo bolo už od začiatku postavené na spoločnom duchovnom raste.

Podľa Novaesa došlo k zmene vďaka hlbokému duchovnému zušľachteniu. „Práve preto je viera v to božské – či už v Boha, Budhu alebo vyššie bytosti – kľúčová v procese prekonávania žiadostivosti.“ Odporúča ľuďom, aby sa často modlili, praktizovali sebareflexiu a venovali sa duchovnej aktivite.

Rásť napriek ťažkostiam a sledovať spoločný cieľ

Dollahite poznamenal, že duchovne založené páry majú k dispozícii ďalšie prostriedky, spoločné posvätné hodnoty a cieľ, ktoré môžu v ťažkých časoch výrazne prispieť k zlepšeniu situácie.

V štúdii z roku 2023 uverejnenej v časopise Marriage & Family Review sa zistilo, že rodiny, ktoré zintenzívnili alebo si zachovali svoje duchovné zvyky počas pandémie covidu-19, zaznamenali väčšiu rodinnú blízkosť a vnímali túto pandémiu ako niečo, čo malo z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na ich vzťahy.

Zo zistení vyplýva, že pre terapeutov a poradcov môže byť prínosné začleniť do vzťahového poradenstva aj duchovné praktiky, najmä u dvojíc, ktoré sa snažia o prehĺbenie citovej intimity.

Uvedená štúdia je navyše v súlade so širším konceptom posttraumatického rastu, ktorý poukazuje na to, ako môže nepriaznivá situácia, ak sa stretne s duchovným prístupom, viesť k pozitívnym zmenám vo vzťahoch.

Z duchovného hľadiska sa nepriaznivé okolnosti môžu stať prínosom – príležitosťou plnou potenciálu pre duchovný rast.

Spoločne zameraní na rast

Dollahite opísal obraz trojuholníka, v ktorom sú manžel a manželka vo vzájomnom horizontálnom vzťahu, a zároveň vo vertikálnom vzťahu s Bohom.

Podobne aj Novaes zdôrazňuje, že skutočná láska je postavená na oddanosti, dôvere, vážení si cností a na vzájomnom porozumení, čo vedie k bezpodmienečnej podpore a k rastu. „Kedysi som si myslel, že láska je založená na vášni, pôžitku a naplnení túžob, ale práve to zničilo moje predchádzajúce vzťahy aj vzťahy ľudí okolo mňa,“ spomína.

„[Manželstvo] môže byť náročné… Ale keď sa na chvíľu zastavíte a pozriete sa, koľko ste toho spoločne dokázali, stane sa z toho niečo skutočne magické.“

Pôvodný článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK