Piatok 6. decembra, 2024
(Sprava) minister spravodlivosti Boris Susko, minister obrany Robert Kaliňák a premiér SR Robert Fico (všetci Smer-SD). (Foto: TASR - Martin Baumann)

Z prijatej novely trestnoprávnych noriem vyliezajú ďalšie kontroverzné zmeny (Analýza)

Novela trestnoprávnych noriem, jedného zo základných pilierov právnej ochrany krajiny, bola schválená vo štvrtok (8.2.) v skrátenom legislatívnom konaní. Medzičasom ju už podpísala aj prezidentka. Hoci schváleniu novely predchádzala rozsiahla diskusia v pléne národnej rady, ktorá trvala niekoľko týždňov, predloženej novele nepredchádzali riadny legislatívny proces, odborná diskusia, posúdenia vplyvu či analýza rizík. V spoločnosti sa poukazuje na to, že na takto rýchlo ušitú novelu trestnoprávnych noriem nebudú vedieť primerane reflektovať ani orgány činné v trestnom konaní, ani sudcovia či inštitúcie, ktorých sa dotýka.

Novelou sa podstatným spôsobom znižujú trestné sadzby, významne sa skresávajú premlčacie lehoty, zvyšujú sa výšky škôd a dochádza k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Toto sú zmeny, ktoré boli mediálne najviac rozoberané.

Postupne sa ale na povrch vyplavujú zmeny, o ktorých spoločnosť nemá ani potuchy a aj samotní odborníci sa o nich dozvedia až po zverejnení novely v Zbierke zákonov. Či ide o zmeny zámerné alebo náhodné, bude odbornou verejnosťou zhodnotené až po zverejnení úplného znenia.

Z extrému do extrému

Podľa exministra spravodlivosti, advokáta a poradcu KDH Viliama Karasa nie je ani aktuálny stav ideálny a exminister spravodlivosti v predchádzajúcom volebnom období sám pripravil návrh novely trestnoprávnych noriem. Myslí si, že pri niektorých trestných činoch máme nastavené vysoké trestné sadzby. Avšak koalícia “vychýlila kyvadlo do opačného smeru”, a kombinácia zníženia trestných sadzieb, skrátenia premlčacej doby a zvýšenia hodnoty škôd je podľa V. Karasa veľmi nebezpečná. Trestnoprávne normy už následne nemusia plniť odstrašujúcu preventívnu funkciu. “Je to nebezpečný signál, ktorý dávame (občanom). Pri ekonomických trestných činoch zvyšujeme hodnotu a znižujeme postih,” povedal v rozhovore pre Postoj.

Na druhej strane klesne podľa V. Karasa aj motivácia polície stíhať zložité trestné činy, keď páchateľovi bude hroziť reálne nízky trest a ešte bude potrebné vo vyšetrovaní postupovať omnoho rýchlejšie bez zlepšenia podmienok polície. V. Karas v rozhovore pre Postoj poukazuje  na disharmóniu, kedy si štát v daňovom konaní ponecháva lehotu 10 rokov na možnosť dodaniť subjekty bez toho, aby išlo o trestný čin. Kdežto pri niektorých trestných činoch si štát ukladá lehotu na začatie trestného stíhania v rozsahu 3-5 rokov od spáchania skutku.

Skrátenie premlčania nemusí byť negatívnym znakom trestnoprávnej politiky, je však potrebné najskôr vytvoriť možnosti, priestor, zefektívniť nástroje vyšetrovania, až potom skracovať lehotu, počas ktorej je potrebné vec vyšetriť. Okrem toho, chýba akákoľvek odborná príprava tých, ktorých sa táto novela bude bezprostredne týkať. Dotknuté inštitúcie nie sú absolútne pripravené po materiálnej ani personálnej stránke, chýbajú technické prostriedky, know-how. Aj odborná verejnosť bude objavovať každý týždeň niečo nové, s čím bude potrebné sa vysporiadať a nebude to ľahké.

Novelou Trestného zákona sa mení aj Trestný poriadok

Do ustanovení Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby sa dostala novinka – ak sudca rozhodne o prijatí obžaloby, musí odôvodniť, prečo obžalobu neodmietol a vec nevrátil prokurátorovi. Novela zakladá tiež možnosť prokurátora alebo obžalovaného podať sťažnosť proti takémuto rozhodnutiu sudcu o prijatí obžaloby a vytýčení hlavného pojednávania.

Doposiaľ, keď sudca rozhodoval o prijatí obžaloby od prokurátora a vytýčení termínu hlavného pojednávania alebo o zamietnutí obžaloby kvôli nedostatku dôkazov, prokurátor mohol podať sťažnosť proti odmietnutiu obžaloby.

Po novele by tak mohol urobiť aj obvinený voči rozhodnutiu súdu, ktorý prijal obžalobu a vytýčil termín hlavného pojednávania. Týmto sa akoby vytvorila ďalšia forma kontroly nad rozhodnutím prvostupňového súdu, čo by mohlo byť považované za obmedzovanie nezávislosti súdu a podstatne to môže zvýšiť prieťahy v konaní, lebo o takejto šťažnosti bude rozhodovať nadriadený súd.

Otváranie dohôd o vine a treste spätne v lehote až do 3 rokov

Menej pozornosti sa v spoločnosti venovalo aj pretlačenej možnosti ministra spravodlivosti, aktuálne Borisa Suska (Smer- SD), otvoriť konania o dohode o vine a treste spätne aj 3 roky po jej uzavretí. Do Trestného poriadku sa tak pridáva nová právomoc dovolacieho dôvodu ministra spravodlivosti preskúmavať už schválené právoplatné dohody o vine a treste, o ktorých rozhodol súd. Novelou sa spochybňuje činnosť súdov pri schvaľovaní dohôd s tvrdením, že mohlo dôjsť k závažným porušeniam hmotnoprávnych ustanovení zo strany súdu a dohoda nie je primeraná a spravodlivá. „Spravili to tak, aby to postihlo prípady, ktoré chce koalícia otvárať,“ myslí si bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).

Minister spravodlivosti Boris Susko sa proti týmto tvrdeniam bráni, lebo oprávnenie mu neumožní dohody “otvárať”, ale iba dať podnet na to, aby sa tým súdny systém zaoberal a vyriešil si to sám. Podanie dovolania podľa neho automaticky neznamená, že sa zruší dohoda o vine a treste, len sa touto možnosťou bude zaoberať 5-členný senát Najvyššieho súdu.

„Ak má byť dohoda o vine a treste efektívnym prvkom restoratívnej justície, je dôležité, aby fungovali aj účinné revízne mechanizmy proti dohode o vine a treste, najmä v prípadoch porušenia dôležitých princípov trestného práva. Inými slovami, aj restoratívna justícia bude “vábivejšia‘, ak nástroje na jej presadzovanie budú pri omyloch ľahšie napraviteľné,“ uviedol ústavný sudca Peter Straka v stanovisku z 10. novembra 2020 (III. ÚS 619/2022).

Skrátenie premlčacej lehoty za trestný čin znásilnenia

Jedným z príkladov pravdepodobne neplánovanej, nezámernej zmeny, bolo skrátenie premlčacej lehoty pre násilný sexuálny trestný čin – znásilnenie. Koalícia sa nechala počuť, že žiadne zmeny sa nedotknú trestných činov proti životu a zdraviu. Opozícia však na nedomyslené dôsledky, ktoré novela prinesie a ktoré si zrejme tvorcovia neuvedomili, poukázala ešte pred samotným schvaľovaním novely a tieto vyvolali silné pobúrenie naprieč celou spoločnosťou.

Koalícia sa nebráni postupom času upravovať zmeny, ktoré schválila. „Viem si predstaviť debatu v koalícii o tom, aby sme vytiahli tie najzávažnejšie trestné činy voči životu a zdraviu. Pritom tam by mohlo byť odstránené premlčanie,“ uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Exminister spravodlivosti V. Karas v rozhovore pre Postoj nesúhlasí s postupom novej vlády v súvislosti so schválenou novelou trestnoprávnych noriem: “Nie je vhodné zmeniť premlčacie lehoty, pokiaľ nezmeníme efektivitu trestného procesu (pozn. red. rýchlosť vyšetrovania a postihu páchateľov).” V. Karas sa domnieva, že koalícia zvolila úplne opačný postup, než je žiaduci.

Pomohla by novelizácia novely?

Samotný premiér Robert Fico, ktorý po šiestich dňoch od schválenia podpísal novelu, prezidentke Zuzane Čaputovej zároveň poslal list, v ktorom navrhuje úpravu premlčacích lehôt, čím priamo prezidentke odporúčal, aby zákon vetovala a navrhla úpravy. Prezidentka sa napokon nerozhodla zákon vetovať, ale podá návrh na Ústavný súd (ÚS) SR, ako aj návrh na pozastavenie účinnosti novely, kým ÚS nerozhodne vo veci samej. Vetovať zákon nebude, aby zabránila jeho účinnosti hoci len na pár dní. Novelu teda podpísala, aj keď s obsahom zákona nesúhlasí.

„Svojím postupom znemožnila prezidentka Národnej rade prípadnú opravu ustanovení, ktoré by mohli priniesť vyšší pocit bezpečnosti ľudí, zneistených neustálym strašením a zavádzaním zo strany opozície. Preto bude Hlas aktívne konať, aby slovenskí občania boli nielen chránení zákonom, ale mali aj pocit dôvery a bezpečnosti vo vlastný štát,“ uviedla hovorkyňa strany Hlas-SD Karolína Ducká.

Hlas sa na základe tohto postupu prezidentky domnieva, že podpisom novely s jej obsahom prezidentka súhlasí: „Napriek jej opakovaným vyjadreniam, že novelu Trestného zákona vráti na prerokovanie parlamentu, sa prezidentka rozhodla novelu Trestného zákona podpísať. Ľudia tomuto postoju nemôžu rozumieť inak, ako že hlava štátu s touto novelou súhlasí.“

Opozícia kvituje rozhodnutie prezidentky, ale tiež má v pláne obrátiť sa na ÚS:

„Akékoľvek iné riešenie by dávalo vládnej moci alebo koalícii v parlamente možnosť naťahovať lehoty a zmariť možnosť pre Ústavný súd, aby zákon posúdil,“ uviedol Michal Šimečka (PS).

„Pre nás je kľúčové hlavne to, aby táto novela nebola v platnosti čo i len jednu sekundu. Len čo by sa toto stalo, tak dôjde k premlčaniu v tisíckach prípadov,“ povedal Milan Majerský (KDH).

Rozhodne Ústavný súd

Deň pred hlasovaním o návrhu sa objavovali nové skutočnosti, o ktorých poslanci opozície či koalície ani len netušili, že ich novela obsahuje, vzhľadom na jej rozsiahlosť a krátkosť času na prerokovanie. Bez dopadových analýz či odborných štúdií je veľmi ťažké predpovedať, aké dôsledky bude mať novela na trestné konanie, a teda na celú spoločnosť. Až budúcnosť ukáže, či novela zlepšila alebo zhoršila trestnoprávnu politiku štátu.

ÚS bude teda prehodnocovať, či mohlo dôjsť ku kvalifikovanému rozhodnutiu a či mohol byť v tomto prípade využitý skrátený legislatívny proces, ako aj to, či obsah novely nie je v rozpore s ústavou. Celá krajina sa bude upierať smerom k ÚS. Ten rozhodne, či schválenou novelou sa zhorší ochrana majetku štátu a občanov, života a zdravia, alebo či sa ňou nezasahuje do našich základných ľudských práv a slobôd.

Prečítajte si aj