Zdravie

Výskum odhaľuje súvislosti medzi transrodovou identitou a autizmom

Viaceré štúdie dokazujú, že autistické deti a dospievajúci sa identifikujú ako transrodové osoby omnoho častejšie než ich rovesníci bez porúch autistického spektra. Aktuálne usmernenia z rôznych krajín odporúčajú, aby sa ešte pred vykonaním lekárskych zákrokov u detí a mládeže s rodovou dysfóriou vykonali vyšetrenia a vylúčili sa neurologické ochorenia vrátane autizmu.

Američanke Chloe Coleovej diagnostikovali vo veku siedmich rokov poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Počas puberty sa začala identifikovať ako chlapec a podstúpila rôzne lekárske zákroky, aby si zmenila telo.

Podľa jej slov ošetrujúci lekári s liečbou bez problémov súhlasili. Ako 13-ročnej jej predpísali blokátory puberty a testosterón. Vo veku pätnástich rokoch jej chirurgovia vykonali obojstrannú mastektómiu, povedala Chloe v rozhovore pre Epoch Times.

Lekári sa však v tom čase vôbec nezaoberali jej neurologickými problémami. Až keď mala sedemnásť, ju ten istý lekár, ktorý jej v pätnástich vypísal odporúčanie na odstránenie prsníkov, poslal na vyšetrenie autizmu. Skríning napokon potvrdil diagnózu.

Po takzvanej detranzícii – teda po zvrátení predchádzajúcich zásahov a návrate k svojmu pôvodne ženskému telu – sa stala jednou z najvýraznejších aktivistiek proti lekárskym zákrokom vedúcim k zmene pohlavia u detí s rodovou dysfóriou.

Coleová uviedla, že mnohí ľudia, ktorých osobne poznala počas svojho pôsobenia v transrodovej komunite, ako aj mnohí ľudia prechádzajúci detranzíciou, ktorých stretla neskôr, sa „buď nachádzajú niekde na autistickom spektre, alebo majú podobné diagnózy ako ADHD“.

Jej pozorovania skúma aj aktuálny výskum. Na rozdiel od USA čoraz viac krajín, napríklad Fínsko, Švédsko či Nemecko, v aktuálnych smerniciach odporúča, aby sa u detí a dospievajúcich s rodovou dysfóriou vykonávali neurologické vyšetrenia vrátane vyšetrení na autizmus.

Stav výskumu: transrodová identifikácia a autizmus

Správa, ktorú v novembri zverejnil britský think tank Centre for Social Justice, ukazuje, že autizmus a ADHD sú medzi mládežou s rodovou dysfóriou „zastúpené nadmerne“ a v skupine sa vyskytujú neprimerane často.

Podľa správy, ktorá vychádza z údajov britskej Národnej zdravotnej služby (NHS), bol u 32,4 % osôb s rodovou dysfóriou potvrdený autizmus a u 11,7 % sa vyskytovala porucha ADHD. Tieto hodnoty sú v prípade autizmu približne 16-násobne vyššie než celoštátny priemer a pri ADHD predstavujú viac než dvojnásobok bežného výskytu v populácii.

Podobný, hoci miernejší trend ukázali aj dve vedecké štúdie z rokov 2016 a 2019. Štúdia z roku 2016, ktorú uskutočnili výskumníci z Uniformed Services University of the Health Sciences v USA a ktorá zahŕňala viac ako 290 000 detí a dospievajúcich vo veku od dvoch do osemnástich rokov, dospela k záveru, že autistické deti trpia rodovou dysfóriou alebo rodovou nekonformitou štyrikrát častejšie než kontrolná skupina.

Druhú štúdiu realizovala New York University a zahŕňala 492 detí a mladých ľudí vo veku od 6 do 18 rokov. Výsledky ukázali, že u tých, ktorí mali diagnostikovaný autizmus, bola pravdepodobnosť, že budú „chcieť patriť k opačnému pohlaviu“, viac než sedemnásobne vyššia.

Autizmus a odcudzenie sa rovesníkom rovnakého pohlavia

„Ľudia s poruchami autistického spektra sa identifikujú ako transrodové osoby oveľa častejšie,“ napísal v e-maile adresovanom Epoch Times Joseph Nicolosi ml., klinický psychológ a výskumník v Kalifornii.

Nicolosi toto prepojenie vidí vo viacerých dôvodoch vrátane „rigidného myslenia“. Ak napríklad chlapec s autizmom nemá typické chlapčenské záujmy, môže začať pochybovať o tom, či je chlapec, a predpokladať, že musí byť dievčaťom. Ľuďom s autizmom podľa skúseností z klinickej praxe často robí problém správne interpretovať sociálne signály. Môžu preto nadobudnúť dojem, že rovesníci rovnakého pohlavia medzi sebou vychádzajú lepšie, než sa to darí im.

„To ešte viac prehlbuje pocit odcudzenia od rovesníkov rovnakého pohlavia,“ hovorí Nicolosi.

Aj Coleová si spomína, že mala problémy vyrovnať sa so svojím telom. Začalo sa vyvíjať približne vo štvrtej triede, skôr než u väčšiny jej rovesníčok. „Čím som bola staršia, tým menej som sa cítila spätá so ženskosťou. Nemala som pocit, že niekam patrím – najmä nie medzi dievčatá v mojom veku, ale ani medzi rovesníkov všeobecne,“ povedala.

V predchádzajúcom rozhovore pre Epoch Times Coleová vysvetlila, že očakávala, že sa bude cítiť lepšie, keď sa jej telo stane mužnejším a bude žiť ako chlapec. Nestalo sa tak. Napokon oľutovala obojstrannú mastektómiu a začala s detranzíciou.

„Poruchy rodovej identity sú vždy spojené s ťažkosťami alebo záťažou v živote týchto detí. Ich pohlavie ani telo nikdy nie sú tým skutočným problémom. Ide o psychický, o emocionálny problém – a na ten sa treba sústrediť,“ uviedla Coleová na základe svojej osobnej skúsenosti.

Reakcie organizácií na podporu transrodových a autistických osôb

K jej hodnoteniam sa kriticky postavila napríklad organizácia World Professional Association for Transgender Health (WPATH), ktorá presadzuje veku primeranú individuálnu starostlivosť s cieľom „zlepšiť zdravie a celkovú pohodu“ mladých ľudí, ktorí sa identifikujú ako transrodoví.

WPATH zároveň nevidí dôvod, aby diagnóza autizmu bránila „liečbe potvrdzujúcej rodovú identitu“. „Neexistujú dôkazy o tom, že by bolo prospešné odopierať transrodovým osobám s rodovým nesúladom medicínsku a chirurgickú liečbu zameranú na zmenu pohlavia len preto, že majú duševné ochorenie alebo neurovývinovú poruchu,“ uvádza sa vo vyhlásení organizácie.

Podobne sa vyjadrila aj organizácia Autistic Self-Advocacy Network, ktorá odmietla akékoľvek zasahovanie do rozhodovania autistických osôb o zmene pohlavia.

Tento článok nenahrádza odbornú lekársku pomoc. V prípade akýchkoľvek otázok sa obráťte na svojho lekára alebo lekárnika.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK