Názory

Výskum Medzinárodného menového fondu: Žiadna energetická transformácia sa reálne nekoná (Komentár)

Mimo pozornosti svetových médií zverejnil Medzinárodný menový fond (MMF) v júli analýzu, podľa ktorej vo svete v skutočnosti nedochádza k žiadnej energetickej transformácii. Kľúčový predpoklad, na ktorom sa zakladá politika EÚ, v reálnych dátach neexistuje.

Hoci rozsiahla štúdia s názvom The Generalized Jevons Paradox and the Future of Energy (Zovšeobecnený Jevonsov paradox a budúcnosť energetiky) nepredstavuje priamo stanovisko vedenia MMF, ale dokument určený na diskusiu, ide o výbušný materiál uverejnený pod záštitou a na oficiálnej webovej stránke tejto kľúčovej renomovanej finančnej inštitúcie. Celkom dobre zapadá do toho, ako významné svetové finančné inštitúcie a banky začali od začiatku roka 2024 odchádzať od aktív spojených so zelenou transformáciou. 

Najväčší správca aktív na svete, americká spoločnosť BlackRock, z tejto investičnej politiky vycúval rovnako ako popredné banky JP Morgan, Deutsche Bank a desiatky ďalších. Zistili, že ich členstvo v koalícii známej ako Climate Action 100+, ktorá vznikla v roku 2017 v snahe investorov z Wall Street zapojiť sa do boja proti zmene klímy a vytvoriť „nové hodnoty pre svojich akcionárov“, žiadne mimoriadne zisky neprinieslo. Práve naopak.

Výskumníci MMF si ako kľúčový nástroj na pochopenie zhromaždených dát zvolili známy Jevonsov paradox. William Stanley Jevons opísal tento jav už v roku 1865 a konštatoval, že vyššia efektívnosť v ekonomike znižuje cenu za jednotku, čo stimuluje dopyt do takej miery, že celkový objem spotreby narastie. To isté platí aj pre súčasnú vo verejnosti masívne presadzovanú požiadavku dekarbonizácie – ako údajnú cestu k spomaleniu klimatických zmien. 

Ak odhliadneme od zideologizovaného a izolovaného postoja Európskej únie, stelesneného politikou Zelenej dohody (Green deal), v celosvetovom meradle nedochádza k žiadnemu nahrádzaniu tzv. špinavých zdrojov. Uhlie nikdy nevytlačilo drevo, ropa nikdy nevytlačila uhlie a obnoviteľné zdroje nevytláčajú uhľovodíky. Podľa autorov štúdie ľudstvo dnes spaľuje dokonca viac biomasy ako v roku 1800, keď však na planéte žila len miliarda ľudí oproti dnešným 8,5 miliardám.

Nárast inštalovaných kapacít OZE je rozšírením spotreby energie, nie nahradením fosílnych zdrojov

V Európe, ako aj v mnohých krajinách sveta síce pozorujeme nárast inštalovaných kapacít prevažne solárnych a veterných zdrojov, takže percentuálny podiel fosílnych palív klesá. Avšak pretože spotreba energie zásadným spôsobom stúpa, ťažba a spotreba uhlia, ropy a zemného plynu sa v absolútnych číslach zvyšuje. Celkové emisie skleníkových plynov tak každoročne dosahujú nové rekordné úrovne.

Autori vo svojej analýze pre MMF konštatovali: „Predkladáme dôkazy o jave, ktorý nazývame ‚všeobecný Jevonsov paradox‘: na úrovni svetovej ekonomiky vedie vyššia energetická účinnosť (a vyššia účinnosť pri využívaní iných surovín) k vyššej – nie nižšej – celkovej spotrebe energie (a celkovej spotrebe iných surovín). Hoci sa to zdá byť v rozpore s intuíciou, znamená to, že nižšia uhlíková intenzita svetovej ekonomiky, meraná emisiami na jednotku HDP, pravdepodobne povedie v základnom scenári k vyšším (alebo prinajmenšom trvalo vysokým) globálnym emisiám.“ 

Napriek početným technologickým inováciám v 20. a 21. storočí sa celková spotreba všetkých druhov energie a surovín v priebehu času zvýšila, čo podľa dokumentu MMF svedčí o tom, že toky materiálov sa riadia skôr aditívnou dynamikou ako dynamikou substitúcie.

Obnoviteľné zdroje si vyžadujú spotrebu surovín závislých od fosílnych palív

Podľa expertov MMF je mylná predstava, že na dosiahnutie dekarbonizácie stačí nahradiť výrobu elektriny z fosílnych palív výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov.

„Hoci by však budovanie infraštruktúry pre obnoviteľné zdroje energie s cieľom dekarbonizácie globálnej výroby elektriny generovalo relatívne malé množstvo CO₂, jej následné využitie (tovar, služby a infraštruktúra napájaná nízkouhlíkovou elektrinou) so sebou prináša spotrebu surovín, ktorá závisí od fosílnych palív a pravdepodobne tomu tak bude aj naďalej,“ napísali vo svojej analýze jej autori William Oman, Etienne Espagne a Jean-Baptiste Fressoz. 

Ako upozornili, k rýchlemu nárastu emisií v 20. storočí došlo súbežne s bezprecedentným ekonomickým (hospodárskym) rastom a nárastom počtu obyvateľov.

Pri hodnotení energetickej transformácie v 19. a 20. storočí, v súčasnosti a v hypotézach o budúcom vývoji analytici MMF dospeli k záveru, že „v absolútnych číslach k energetickej transformácii nedochádza. Kolísanie podielov globálnych zdrojov energie v priebehu času zakrýva rastúcu úroveň spotreby všetkých druhov energie. Hoci od roku 1800 došlo k výrazným zmenám v podieloch rôznych druhov energie v primárnom energetickom mixe, v absolútnych číslach spotreba všetkých druhov energie a surovín od roku 1800 neustále rastie. Neustály nárast podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe v posledných desaťročiach sprevádzal rast spotreby fosílnych palív. V absolútnych číslach nebol nárast celkovej spotreby energie, spotreby fosílnych palív ani spotreby energie z obnoviteľných zdrojov nikdy taký vysoký ako v dvoch desaťročiach po roku 2000.“

Graf: Rast celkovej globálnej spotreby primárnych zdrojov energie vrátane fosílnych (v EJ v 20-ročných obdobiach) v rokoch 1800 až 2019

Graf: Globálna spotreba primárnych zdrojov energie (v EJ ročne) v rokoch 1970 až 2024

Aj keď sa znižuje uhlíková intenzita globálnej ekonomiky, emisie neustále rekordne rastú

Hoci sa podľa analýzy MMF postupne znižuje uhlíková intenzita globálnej ekonomiky, zároveň dochádza k nárastu emisií. Rastúca energetická účinnosť a rýchle zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v posledných desaťročiach existujú súbežne s vysokými investíciami do fosílnych palív, ako aj s rastúcou úlohou fosílnych palív v kľúčových odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, stavebníctvo a obrana. 

Výrobná štruktúra globálnej ekonomiky je naďalej charakterizovaná výrobou a spotrebou s vysokými emisiami, a to aj napriek tomu, že v nových investíciách do energetiky v súčasnosti prevládajú obnoviteľné zdroje (dve tretiny globálnych investícií do energetiky podľa Medzinárodnej energetickej agentúry, 2024).

Graf: Klesajúca uhlíková intenzita svetovej ekonomiky (v kg/$) a rastúce emisie (v Gt CO₂e) v rokoch 1820 až 2022

Ako upozornili autori analýzy MMF, napriek medzinárodne deklarovaným cieľom obmedzenia emisií na jeseň 2023 vlády po celom svete stále plánovali, že v roku 2030 vyprodukujú viac ako dvojnásobok množstva fosílnych palív, než by zodpovedalo mediánovej trajektórii rastu teploty na planéte do 1,5 °C (UNEP 2023). 

Odborníci z MMF poukazujú na skutočnosť, že len za jediný rok 2024 Čína schválila takmer 67 GW nových kapacít uhoľných elektrární a takmer 98 GW nových alebo obnovených projektov uhoľných elektrární, čo bola najvyššia úroveň od roku 2015.

Graf: Podiel uhlia na primárnych zdrojoch energie vo svete (v EJ ročne) v rokoch 1800 až 2024

Vyššia spotreba elektriny ide ruka v ruke s vyššou spotrebou fosílnych palív

Ako pripomína analýza MMF, podľa všeobecne prijatého názoru je elektrifikácia v kombinácii s rozsiahlym zavádzaním nízkouhlíkových technológií na výrobu elektriny kľúčová pre globálnu dekarbonizáciu (IPCC 2022, IEA 2024). Ako však odborníci dokazujú, zavádzanie nízkouhlíkových technológií na výrobu elektrickej energie bolo v posledných desaťročiach sprevádzané rovnako silným (hoci mierne klesajúcim) rastom celkovej spotreby energie a fosílnych palív. 

Výskumníci MMF zistili takmer dokonalú koreláciu medzi podielom elektriny v celosvetovej konečnej spotrebe energie a celkovou spotrebou energie, ako aj celkovou spotrebou fosílnych palív za posledných 50 rokov.

Graf: Rast spotreby elektriny (v MJ) pri ťažbe zemného plynu

Rozmach obnoviteľných zdrojov energie vyvoláva väčšiu závislosť od fosílnych palív

Experti z MMF upozornili na to, že doterajšia čiastočná dekarbonizácia sa týkala predovšetkým elektriny, ktorá predstavuje 40 percent globálnych emisií, avšak v menšej miere aj vykurovania a pozemnej dopravy. V prípade leteckej a námornej dopravy, železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, výroby cementu, plastov, hnojív, poľnohospodárstva, stavebníctva a zbrojného priemyslu zostávajú technologické vyhliadky na dekarbonizáciu veľmi neisté. 

To je skôr charakteristika, ktorá podľa autorov analýzy môže podceňovať náročnosť dekarbonizácie týchto hospodárskych sektorov závislých od vysokoteplotných procesov, ktorých elektrifikácia vo veľkom meradle je veľmi náročná. Existuje riziko, že rozmach obnoviteľných zdrojov energie vyvolá závislosť na fosílnych palivách, pretože materiály potrebné na ich výrobu je nutné – ako inak – vyrobiť spôsobom, ktorý spôsobuje emisie. Navyše je potrebné prerušovanú výrobu z obnoviteľných zdrojov kompenzovať fosílnymi zdrojmi.

A napokon existujú významné zabudované emisie v pilieroch priemyselnej činnosti: ropa, oceľ a uhlie. Ropa sa čerpá oceľovými strojmi, prepravuje sa oceľovými loďami, cisternovými vagónmi a ropovodmi, rafinuje sa v oceliarňach a nakoniec sa spaľuje v oceľových motoroch, ktoré poháňajú oceľové stroje. A väčšina tejto ocele (viac ako tri štvrtiny) sa vyrába z uhlia – čo si pri výrobe ropy vyžaduje veľké množstvo uhlia (celosvetovo okolo jednej miliardy ton ročne).

Autori analýzy MMF pripomenuli citát z diela kanadského vedca českého pôvodu Václava Smila o tom, že „piliermi priemyselnej civilizácie“ sú oceľ, cement, plasty a hnojivá. Podľa ich záveru je veľmi nepravdepodobné, že by obnoviteľné zdroje energie dokázali do roku 2050 v globálnom meradle konkurencieschopne vyrábať tieto materiály, ktoré sú základom moderných ekonomík.

Ekonomicky zničujúci príklad nemeckej energetickej transformácie

Ak by niekto mal pochybnosti o praktických dôsledkoch analýzy MMF, stačí sa pozrieť na výsledky 25-ročnej nemeckej energetickej transformácie známej pod názvom Energiewende. Tá za uplynulé štvrťstoročie stála z vládnych zdrojov 600 miliárd eur, celkovo však viac ako bilión eur, čo v prepočte zodpovedá 25 rokom výdavkov štátneho rozpočtu Českej republiky alebo približne 70 rokom výdavkov štátneho rozpočtu Slovenska. Nemecko sa už pýši 56-percentným podielom obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na hrubej spotrebe elektriny.

Avšak čím viac zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov bolo za posledných 10 rokov nainštalovaných, tým menej elektriny krajina spotrebovala, takže pri výrobe elektriny (cca 650 TWh v roku 2016 oproti cca 500 TWh v roku 2025) nebola schopná využiť úspory z rozsahu. Prečo? Pretože celkové systémové náklady, dotácie, platby za kapacitu pre fosílne zdroje a astronomické výdavky na rozšírenie elektrickej siete zvýšili náklady na energiu natoľko, že nemecký priemysel od roku 2017 znížil svoj objem výroby o 17 až 20 %.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na správu Nemeckého ekonomického inštitútu (IW Köln) uviedla, že v roku 2025 klesol počet ľudí zamestnaných v priemysle na desaťročné minimum. Podiel priemyslu na celkovom nemeckom trhu práce klesol z 22 percent v roku 2014 na 19 percent v minulom roku. To potvrdilo skutočnosť, že Nemecko v dôsledku nezvládnutej energetickej transformácie, neúnosne vysokých cien energie, regulácií a byrokracie stráca priemyselné kapacity buď zatváraním tovární, alebo ich presúvaním za hranice EÚ. 

Názorným príkladom sú státisíce priamo ohrozených pracovných miest v nemeckých automobilkách, ktoré boli ešte donedávna pýchou nemeckého hospodárstva. Na jednej strane nemecká vláda pokračuje v tvrdej dekarbonizácii a energetickej transformácii s pomocou drahých emisných povoleniek, čiže emisných daní, na druhej strane sa snaží kľúčovým priemyselným firmám čiastočne dotovať drahú elektrinu. Túto všeobjímajúcu dotačnú ekonomiku potom dopĺňa rast štátneho zadlženia, ktorý nemá v povojnových dejinách Nemecka obdoby.

Graf: Podiel jednotlivých zdrojov na primárnej spotrebe energie (v PJ a %) v Nemecku v roku 2025

A aký je doterajší výsledok nemeckej „zelenej transformácie“? Politicky uprednostňované a už 25 rokov dotované prevažne solárne a veterné zdroje energie tvoria pätinu spotreby primárnych zdrojov energie. Bez ropy, zemného plynu, uhlia a produktov z nich sa ani zelené Nemecko ešte dlho nezaobíde. Ak vôbec.

Snahy o zníženie súčasného 6-percentného podielu krajín EÚ na celkových rastúcich emisiách skleníkových plynov vo svete na nulu do roku 2050 na pozadí analýzy MMF znamenajú jediné: planéta si nulové emisie EÚ ani nevšimne, zatiaľ čo z Európskej únie a jej členských štátov sa zrejme stane priemyselné múzeum a hospodársky skanzen.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK