Domov » EÚ

Výbory Európskeho parlamentu: miesta, kde sa o zákonoch rozhoduje skôr, než sa dostanú do správ

Keď televízne zábery ukazujú stovky europoslancov hlasujúcich v Štrasburgu, môže sa zdať, že práve tam vzniká rozhodujúca podoba európskych zákonov. V mnohých prípadoch je však v tom čase podstatná časť parlamentnej práce už hotová.

Ešte pred hlasovaním v pléne sa návrhmi zaoberajú parlamentné výbory. Práve v nich europoslanci pripravujú pozície Parlamentu, prerokúvajú pozmeňovacie návrhy a hlasujú o správach, ktoré následne smerujú pred všetkých poslancov. Výbory tiež určujú vyjednávacie tímy pre rokovania s Radou EÚ.

Európsky parlament ich preto označuje za miesto, kde sa vykonáva prípravná práca pre plenárne zasadnutia. V súčasnom volebnom období má 22 stálych výborov a dva podvýbory. Jednotlivé výbory majú od 25 do 90 riadnych členov a rovnaký počet náhradníkov. 

Každý výbor má vlastné ihrisko

Výbory sú rozdelené podľa oblastí politiky. Výbor ENVI sa venuje životnému prostrediu, klíme a bezpečnosti potravín, ECON hospodárskym a menovým otázkam, AGRI poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka, LIBE občianskym slobodám, spravodlivosti a vnútorným veciam a ITRE priemyslu, výskumu a energetike.

Existujú však aj výbory pre medzinárodný obchod, rozpočty, dopravu, regionálny rozvoj, zamestnanosť, vnútorný trh, zahraničné veci či ústavné otázky. Presné kompetencie každého z nich určuje rokovací poriadok Európskeho parlamentu.

Rozdelenie nie je iba administratívnou formalitou. Keď Európska komisia predloží legislatívny návrh, v Parlamente je pridelený výboru zodpovednému za danú problematiku. Ten sa stáva takzvaným „lead committee“, teda gestorským výborom.

Pri zložitejších návrhoch sa pritom môže zapojiť viacero výborov. Ďalší výbor môže vypracovať stanovisko k častiam návrhu, ktoré patria do jeho pôsobnosti, a parlamentné pravidlá poznajú aj užšiu spoluprácu medzi výbormi či spoločné schôdze a hlasovania.

To znamená, že otázka, ktorý výbor dostane určitý legislatívny spis, môže ovplyvniť aj to, ktorí europoslanci budú mať najväčší priestor formovať pozíciu Parlamentu ešte pred hlasovaním všetkých 720 poslancov.

Čo môže výbor so zákonom urobiť?

Výbor môže schváliť správu obsahujúcu zmeny oproti pôvodnému návrhu Komisie a následne ju predložiť plénu. V praxi to znamená, že poslanci vo výbore vedia návrh pritvrdiť, zmierniť alebo prepísať ešte predtým, ako ho uvidia všetci ostatní.

Ako sme vysvetľovali v prvej časti série, výbor určí spravodajcu, ktorý pripravuje návrh jeho správy. Ostatné politické skupiny môžu nasadiť tieňových spravodajcov. Nasledujú pozmeňovacie návrhy, rokovania medzi politickými skupinami a hľadanie kompromisov.

Výsledkom je hlasovanie výboru. Výbor môže schváliť správu obsahujúcu zmeny oproti pôvodnému návrhu Komisie a následne ju predložiť plénu.

Jeho moc však nie je absolútna. Výbor sám osebe pri riadnom legislatívnom postupe európsky zákon neprijíma. Jeho pozícia smeruje do pléna a poslanci môžu za podmienok stanovených rokovacím poriadkom hlasovať aj o ďalších pozmeňujúcich návrhoch.

Výbor však môže dostať aj mandát na rokovania s Radou EÚ. Vyjednávací tím následne zastupuje Parlament pri medziinštitucionálnych rokovaniach, ktorých cieľom je nájsť spoločné znenie legislatívy.

Práve preto môže byť práca vo výbore politicky významnejšia, než naznačuje jej menšia mediálna viditeľnosť.

Význam výborov dobre ilustruje aj opis predsedníčky Výboru pre hospodárske a menové veci ECON Aurore Lalucqovej z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Podľa francúzskej političky je výbor „ústredným bodom práce Parlamentu“ v oblastiach, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti – nielen ako spoluzákonodarca s Radou, ale aj pri nastoľovaní tém voči Komisii a pri verejnej kontrole predstaviteľov výkonnej moci.

Nie je to iba továreň na zákony

Výbory majú aj ďalšie právomoci. „Prijímajú správy z vlastnej iniciatívy, organizujú vypočutia s odborníkmi a kontrolujú ostatné orgány a inštitúcie EÚ,“ zdôrazňuje Európsky parlament.

Ich rokovania sú spravidla verejné a vysielané cez internet. Väčšina výborov zasadá raz alebo dvakrát mesačne, zvyčajne v Bruseli.

Každý výbor si volí predsedu a najviac štyroch podpredsedov. Ich funkčné obdobie trvá dva a pol roka. Politické zloženie výborov má zároveň odrážať politické zloženie celého Parlamentu.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj koordinátori politických skupín. Každá skupina si vo výbore určuje svojho koordinátora, ktorý je jej politickým lídrom pre daný výbor. Koordinátori sa podieľajú na organizácii práce výboru a práve cez tento mechanizmus sa rozhoduje aj o prideľovaní legislatívnych spisov jednotlivým politickým skupinám a následne spravodajcom.

Slovenskí europoslanci

Rozdelenie slovenských europoslancov ukazuje, že ich práca je rozptýlená naprieč veľmi rozdielnymi oblasťami európskej politiky.

Členstvo vo výbore pritom nie je iba formálne zaradenie. O vplyve však viac napovie to, či poslanec vo výbore dostane legislatívny spis, koordinuje frakciu, alebo zostáva pri pozmeňovacích návrhoch bez mandátu spravodajcu.

Progresívne Slovensko

Najviditeľnejšie výborové funkcie majú v tomto volebnom období poslanci Progresívneho Slovenska (PS) vo frakcii Obnovme Európu. Ich frakcia má v kľúčových výboroch koordinátorov a podpredsedov, preto sa slovenské mená z PS častejšie objavujú pri konkrétnom zákone, nielen v prezenčnej listine.

Lucia Yar (PS) je podpredsedníčkou Výboru pre rozpočet (BUDG), členkou SEDE a FEMM a náhradníčkou v AFET a LIBE. Svoju prácu v BUDG spája s prípravou nového viacročného rozpočtu EÚ a s finančnými nástrojmi na podporu obrany. 

Vo výbore SEDE sa venuje obranným kapacitám, ochrane kritickej infraštruktúry a strategickej autonómii. V septembri 2025 Parlament poveril Yar, aby ako hlavná vyjednávačka viedla jeho pozíciu pri takzvanom Obrannom omnibuse – balíku, ktorý má zjednodušiť pravidlá pre firmy v obrannom priemysle a nastaviť podmienky ich európskeho financovania. Práve to je rozdiel medzi členstvom vo výbore a reálnym mandátom: spravodajca zastupuje Parlament pri rokovaniach s Radou.

Ľudovít Ódor (PS) je podpredsedom Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON) a členom podvýboru FISC. 

Ľubica Karvašová (PS) je podpredsedníčkou Výboru pre regionálny rozvoj (REGI), členkou AFCO a náhradníčkou v INTA. 

Martin Hojsík (PS), podpredseda Európskeho parlamentu, je členom ENVI a osobitného výboru pre bytovú krízu a náhradníkom v EMPL a ITRE. 

Michal Wiezik (PS) je členom ENVI a náhradníkom vo výboroch pre kontrolu rozpočtu, poľnohospodárstvo a rybolov. 

Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) je členkou SANT a LIBE a náhradníčkou v IMCO a FEMM; v LIBE pripravovala ako spravodajkyňa správu o prístupe verejnosti k dokumentom za roky 2022 až 2024.

KDH

Iný typ vplyvu má Miriam Lexmann (KDH). Je kvestorkou Parlamentu, členkou INTA a EMPL a náhradníčkou v AFET. Ako členka najväčšej frakcie EPP zriedkavo vedie celý spis sama, častejšie vstupuje ako tieňová spravodajkyňa alebo autorka pozmeňovacích návrhov. To je stále relevantný kanál: ovplyvňuje kompromis frakcie skôr, než ide na hlasovanie výboru.

Smer, Republika a Hlas

Zostávajúca časť slovenských europoslancov má vo výboroch predovšetkým členské a náhradnícke miesta, nie predsednícke ani spravodajcovské posty. 

Monika Beňová (Smer-SD) je členkou SANT a náhradníčkou v ITRE a v osobitnom výbore pre bytovú krízu. 

Ľuboš Blaha (Smer-SD) je členom AFET a podvýboru pre ľudské práva a náhradníkom v EMPL. 

Erik Kaliňák (Smer-SD) a Milan Uhrík (Republika) sú členmi LIBE, Kaliňák je aj náhradníkom v PETI. 

Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) je členkou AGRI a náhradníčkou v REGI, Judita Laššáková (Smer-SD) členkou FEMM a náhradníčkou v SEDE a IMCO, Milan Mazurek (Republika) členom TRAN a náhradníkom v PETI. 

Branislav Ondruš (Hlas-SD) je členom INTA a EMPL a náhradníkom v osobitnom výbore EUDS.

To neznamená, že títo poslanci vo výboroch nepracujú. Môžu predkladať pozmeňovacie návrhy, vystupovať na schôdzach a pri hlasovaní zastupovať frakciu či seba. Znamená to však niečo iné: bez spravodajcu, tieňového spravodajcu alebo koordinátora sa ťažšie dostanú k textu zákona v tej fáze, keď sa ešte dá pretaviť do kompromisného znenia. 

Pri hodnotení slovenskej práce vo výboroch preto nestačí vymenovať, kto kde sedí. Treba sa pýtať, komu výbor zveril prípravu konkrétneho zákona.

Člen a náhradník nie je to isté

Pri zoznamoch členstva je dôležité rozlišovať medzi riadnym členom a náhradníkom. Európsky parlament má pri každom výbore rovnaký počet riadnych členov a náhradníkov.

Náhradníctvo však neznamená, že europoslanec nemá s danou oblasťou nič spoločné. Rokovací poriadok umožňuje náhradníkom zúčastňovať sa na schôdzach výborov, vystupovať na nich a za stanovených okolností zastupovať riadneho člena pri hlasovaní.

Pre hodnotenie práce konkrétneho europoslanca preto samotný zoznam výborov nestačí. Význam môže mať aj to, či dostane konkrétny legislatívny spis ako spravodajca alebo tieňový spravodajca, či pripravuje stanovisko iného výboru a akú pozíciu má vo svojej politickej skupine.

Prečo výbory sledovať?

Keď sa európsky zákon dostane na titulné stránky médií až pri záverečnom hlasovaní, jeho parlamentný príbeh sa často začal podstatne skôr. Práve vo výbore sa určí spravodajca, predkladajú sa a vyjednávajú pozmeňovacie návrhy, vzniká parlamentná správa a môže sa vytvoriť tím, ktorý následne rokuje s členskými štátmi.

Členstvo europoslanca vo výbore preto nie je iba údaj v jeho životopise. Napovedá, v ktorých oblastiach európskej politiky sa môže pravidelne dostať k legislatíve v jej pracovnej fáze – ešte predtým, ako sa výsledný kompromis objaví v pléne a v správach.

A ešte väčší vplyv môže dostať jeden konkrétny člen výboru, ak mu jeho kolegovia zveria určitý legislatívny spis. Vtedy sa z neho stáva spravodajca. Kto spravodajcov vyberá a prečo môže mať jeden europoslanec mimoriadne veľký vplyv na podobu európskeho zákona, sa budeme venovať v ďalšej časti série.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK