Vplyv digitálnych technológií na detský mozog je masívny, hovorí známy český neurológ
Závislosť na častom používaní digitálnych technológií môžu u detí už v ranom veku vytvárať rodičia, ktorí si potrebujú oddýchnuť alebo urobiť domáce práce – a tak dieťa „zaparkujú“ pri smartfóne alebo tablete. Obrazovky a aplikácie deti vťahujú dovnútra, dieťa sa na povrchu upokojí a je priťahované obrazovkou.
O vplyve digitálnych technológií na detský mozog prednášal v Poslaneckej snemovni ČR neurológ MUDr. Jan Martin Stránský. Podľa neho môže byť zmena mozgu u človeka v dôsledku používania digitálnych technológií od detstva do dospelosti taká veľká, že si budeme musieť položiť otázku, či „bude človek schopný myslieť inak ako počítač?“
„Mozog sa učí myslieť prostredníctvom porovnávania. Ak ho nič nenúti, aby premýšľal inak a rozhodoval sa inak,“ je to podľa Stránského problém. Človek sa potrebuje učiť tak, že robí chyby. „Tým sa vytvárajú synaptické spojenia v mozgu,“ vysvetlil.
„Aktivita, ktorá nepodporuje tvorbu synaptických spojení“ má podľa neurológa negatívny vplyv na vývoj mozgu. Súčasný svet „nie je šťastný, ľudstvo hlúpne a môže za to priamo ponorenie sa do digitálneho sveta,“ hovorí s odvolaním sa na výsledky súčasného výskumu.
„Ako sa mozog učí, je dôležitejšie než to, čo sa učí,“ konštatuje Stránský a cituje štúdiu, ktorá zistila, že „učenie sa z papiera prináša lepšie výsledky“. Je teda potrebné používať tlačené učebnice, knihy a robiť si ručné poznámky v papierových zošitoch. „Stačí vziať do ruky pero – a prebudíte nervové dráhy, ktoré by inak zostali spať,“ vyplýva zo štúdie, ktorá ukázala, že „študenti s ručne písanými poznámkami prekonávali svojich kolegov s notebookmi“.
„Mobilné telefóny sú to najhoršie, čo môžeme mať,“ uviedol Stránský s odvolaním sa na štúdiu, ktorá ukazuje, ako prítomnosť telefónu znižuje ľudskú inteligenciu. Arnold Glass, profesor kognitívnej psychológie na Rutgersovej univerzite, viedol tím, ktorý v roku 2018 publikoval prvú akademickú štúdiu dokumentujúcu, ako mobilné telefóny v triedach znižujú výsledky žiakov v testoch.
Stránský tiež varoval, že niektoré techniky používané na sociálnych sieťach, vrátane Facebooku, napodobňujú metódy používané v hazardnom priemysle na vytvorenie psychickej závislosti. Tieto metódy môžu aktivovať podobné mechanizmy v mozgu ako kokaín.
„Dopamín, heroín, videohry,“ vyvolávajú podľa Stránského rovnaký vzorec reakcií v mozgu.
Problém vidí tiež v presúvaní komunikácie do digitálneho sveta. „Mládež komunikuje iba tretinu času tvárou v tvár, a zvyšok digitálne. To vytvára väčšie šance na vznik depresií,“ povedal Stránský.
Podľa neurológa je budúcnosť výučby práve v obmedzovaní digitálnych technológií, ktoré „rušia výučbu, odburávajú rešpekt (voči učiteľovi), podkopávajú schopnosti mozgu“ a vedú k „poklesu intelektuálnych schopností“.
Upozornil tiež na skutočnosť, že podľa jeho vedomia zatiaľ žiadna štúdia nepreukázala, žeby „digitalizácia školstva zlepšila výsledky“ žiakov. „Je to vážny problém,“ skonštatoval neurológ.
„Digitálne technológie nie sú neutrálny nástroj. Vytvárajú viac programovateľný svet, a teda viac programovateľného človeka,“ uzavrel Stránský poukazujúc na skryté hrozby možnej manipulácie človeka pomocou digitálnych technológií.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
