Piatok 21. júna, 2024
(Zľava) Budúci prezident Peter Pellegrini (Hlas-SD), predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) a podpredseda NR SR Andrej Danko (SNS) počas podpisovania koaličnej zmluvy v Bratislave 11. októbra 2023. (Foto: VLADIMIR SIMICEK/AFP via Getty Images)

Zvolené strany si v Európe nemusia nájsť partnera. Doma je v hre vízia troch Svätoplukových prútov

Záujem Slovákov o dianie v Európe narástol. Potvrdzuje to účasť vo voľbách do Europarlamentu. Až rekordných 34,38 % oprávnených voličov využilo svoje hlasovacie právo, čo predstavuje 1 505 176 občanov. Najbližšie zvolených europoslancov čaká úloha zaradiť sa do politických skupín alebo sformovať nejaké nové, ktoré budú spájať hodnotovo blízke politické myšlienky. 

Na prvom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu si Európsky parlament (EP) zvolí svojho nového predsedu, podpredsedov a kvestorov. Tiež rozhodne o počte poslancov, ktorí budú zasadať v jednotlivých parlamentných výboroch. Neskôr budú voliť nového predsedu Európskej komisie (EK).

Eurovoľby na našej domácej politickej scéne predstavovali aj pomyselný míľnik pre určenie nástupcu za Petra Pellegriniho v kresle šéfa parlamentu. Smer-SD naďalej zastáva názor, že Andrej Danko je vhodným kandidátom a koaličná zmluva by sa mohla otvoriť.

Najvyššia volebná účasť priniesla víťazstvo PS

Keď sa v nedeľu (9. 6.) o 23:00 zavreli posledné volebné miestnosti v Taliansku, mohli byť zverejnené oficiálne výsledky v tých krajinách, kde už hlasy mali spočítané. Tak tomu bolo aj u nás. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán krátko pred polnocou vyhlásila celkový výsledok eurovolieb na Slovensku.

Odhady a predikcie o vyššej účasti v európskych voľbách v porovnaní s predchádajúcimi eurovoľbami sa potvrdili. „Volebná účasť v SR dosiahla historicky najvyššiu úroveň – 34,38 percenta, svoje hlasovacie právo využilo 1 505 176 voličov,“ píše sa na stránke ministerstva vnútra.

Voliči vyberali z 23 kandidatných listín a tie strany, ktoré dosiahli viac ako 5 %-nú hranicu si rozdelili 15 mandátov v EP. V Bruseli nás bude zastupovať Progresívne Slovensko (PS), ktoré získalo 27,81 % a 6 mandátov, Smer-SD s výsledkom 24,76 % a 5 mandátmi, treťou v poradí skončila Republika s 12,53 % a 2 mandátmi. Po jednom poslaneckom mandáte zhodne obsadili Hlas-SD s výsledkom 7,18 % a KDH so 7,14 % voličských hlasov.

Odborníci verzus youtuberi

Menovite budú hájiť záujmy Slovenskej republiky na pôde EP za PS: Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik, Lucia Yar, za Smer-SD: Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha, za Republiku: Milan Uhrík a Milan Mazurek, za KDH: Miriam Lexmann a za Hlas-SD: Branislav Ondruš.

Podľa Radovana Geista, odborníka na Európsku úniu a vydavateľa portálu Euractiv, vedia slovenskí poslanci ovplyvniť dianie v Európe v rovnakej miere ako nemeckí, lotyšskí, či francúzski europoslanci.

„Máte individuálnych poslancov, ktorí sú naozaj vplyvní vo svojej oblasti, lebo ich rešpektujú aj ostatní ako odborníkov, ako niekoho, kto v tejto oblasti koná. To sa potom pretavuje do toho, že daný poslanec / poslankyňa je napríklad spravodajcom v nejakej legislatíve, čo je politicky závažná vec,“ hovorí o jednom type poslancov. 

Potom rozlišuje ešte ďalší typ. „Sú poslanci / poslankyne, o ktorých päť rokov nepočujete, alebo si robia videá, takí politickí youtuberi.“ Geist si myslí, že legislatívna váha takýchto politických influencerov je prakticky minimálna – natáčajú si svoje prejavy v prázdnom pléne. 

Nie všetky strany nájdu v Európe partnera

Po vyhlásení výsledkov je prvou povolebnou úlohou zvolených poslancov sformovať politické skupiny novozvoleného parlamentu. Vydavateľ portálu Euractiv vysvetľuje, že politickú váhu poslancov a politickej strany umocňuje aj fakt, či je politické zoskupenie súčasťou nejakej frakcie. Inak by potom politik musel byť podľa Geista naozaj veľký solitér.

„Pre niektoré strany a europoslancov bude táto voľba jasná, daná dlhodobým členstvom v nejakej frakcii. Na Slovensku je takouto stabilnou stranou napríklad KDH ako člen Európskych ľudovcov (EPP), posun sa nepredpokladá ani u PS (Renew),“ uvádza Euractiv.

Smer-SD má na druhej strane pozastavené členstvo v Strane európskych socialistov (PES – Party of European Socialists). „K tomuto kroku sme pristúpili po tom, ako sa líder Smeru-SD Robert Fico jasne odklonil od hodnôt rodiny PES. A tiež v dôsledku obáv, ktoré vznikli po ohlásení koaličnej vlády Smeru-SD, Hlasu-SD a radikálnej pravicovej strany,“ uviedla PES v tlačovej správe. 

Spoločne s Hlasom-SD majú možnosť pripojiť sa k novej frakcii, alebo si ponechať status „nezaradených“. To by však podľa Euractivu obmedzovalo možnosti mať vplyv na diane v EP.

„Republika nemá žiadnu afiliáciu, ale pri očakávaných posilneniach a posunoch v EP na pravej strane politického spektra sa to môže teoreticky zmeniť. Ak by mala v EP vzniknúť nová frakcia, potrebuje minimálne 23 poslancov zo 7 krajín,“ konštatuje možnosť budúceho vývoja európsky portál.

Začína nové volebné obdobie

Následne sa uskutoční ustanovujúca plenárna schôdza EP, ktorá je naplánovaná v termíne od 16. do 19. júla. Touto udalosťou sa začne nové volebné obdobie. Novozvolení poslanci si zvolia predsedu EP, 14 podpredsedov a 5 kvestorov aj na základe síl jednotlivých frakcií. Bude sa hlasovať aj o počte členov jednotlivých výborov a ich zložení.

Lídri členských štátov EÚ určia kandidáta na post predsedu Európskej rady. Mandát Charlesa Michela z Belgicka trvá do konca novembra 2024. Typicky post obsadzuje bývalý premiér. „Rozhodnutie o predsedníctve Komisie sa ideálne formuje spolu s dohodou na novom predsedovi či predsedníčke Európskej rady a novom vysokom predstaviteľovi / predstaviteľke pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku,“ informuje Euractiv. 

Rozhodnutie má padnúť na stretnutí Európskej rady koncom júna. Predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku je zároveň členom Európskej komisie (EK) – to znamená, že krajina, ktorá tento post získa, už nebude mať v EK iného zástupcu.

Vízia troch Svätoplukových prútov

Z koaličných vládnych strán nebudú mať v európskom parlamente zastúpenie národniari. Získali len 1,9 % hlasov. Tomáš Taraba, minister životného prostredia a vicepremiér na sociálnej sieti uviedol, že rešpektuje tých, ktorý ho nechceli voliť práve z dôvodu, aby neodišiel z vlády. Podľa jeho slov aj preto hneď pri spustení kampane prehlásil, že prvoradé preňho je mobilizovať národného voliča, nie uplatniť si mandát.

„Na spoločnej kandidátke sme sa dohodli ešte pred voľbami do národného parlamentu a vtedy nikto z nás nepredpokladal, že budeme poslancami alebo ministrami. Voliči zjavne ukázali, aby každý, kto získal dôveru v národných voľbách, túto zodpovednosť vykonával na Slovensku a tento mandát naďalej budem vykonávať naplno,“ píše.

Šéf strany, Andrej Danko, bol lídrom kandidátky SNS do Eurovolieb. Už po prezidentských voľbách hovoril o zmene politickej mapy a začal si nárokovať na post predsedu Národnej rady (NR) SR, na ktorý má podľa koaličnej zmluvy nárok strana Hlas. „Pre mňa ako predsedu SNS a predsedu poslaneckého klubu je dôležité, že tieto voľby ukázali, že naša politika má podporu verejnosti,“ vyhlásil. Víťazstvo zvoleného prezidenta označil za víťazstvo koalície ako celku. „Urobili sme všetko pre vznik tejto vlády a takisto sme v druhom kole Petra Pellegriniho jasne podporili,“ dodal.

V podobnom duchu komunikuje Smer-SD na čele s premiérom Robertom Ficom. Pre neho by konfigurácia – Fico premiér, Pellegrini prezident, Danko predseda NR SR – predstavovala symbolické tri Svätoplukove prúty, na ktorých jednota koalície stojí.

V diskusnej relácií V politike sa k tomuto scenáru prihlásil aj predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Tibor Gašpar (Smer-SD). „Nebolo by to určite prehrou Hlasu, bolo by to najmä posilnením koalície,“ zhodnotil a dodal, že táto otázka určite príde na rokovací stôl. V koalícii sa podľa neho najprv musí zrodiť dohoda.

Minister obrany a vicepremiér Robert Kaliňák (Smer-SD) by tiež preferoval, keby sa šéfom parlamentu stal predseda národniarov. „Ja si myslím, že pre stabilitu a vyváženosť koalície je to dobrý návrh. Podporuje ho tak Robert Fico ako aj ja. Andrej Danko bol dobrý predseda parlamentu,“ povedal Kaliňák.

V pondelok (10. 6.) na tlačovej konferencii po eurovoľbách a koaličnej rade Danko na otázku, či stále plánuje obsadiť post predsedu NR SR povedal, že koalícia všetko doladí v septembri. „Ja si vážim podporu Smeru-SD, ktorá tu zaznievala a určite sa v našich pozíciách nič nemení, len otázka je, ako dospieť k cieľu.“

Danko taktiež potvrdil, že SNS nebude mať problém podporiť T. Gašpara ako nástupcu súčasného podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu (Smer-SD), ktorý po úsešných voľbách odíde do EP.

Novozvolený predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok na tlačovej konferencii po koaličnej rade uviedol, že všetky tri koaličné strany sa rozhodli aj z úcty k neprítomnému premiérovi Ficovi využiť letné obdobie na nastavenie si vzťahov v rámci koalície. Postoj jeho strany zostáva nemenný a jasne zadefinovaný. „My ako Hlas rešpektujeme aktuálne platnú koaličnú zmluvu a z nej vyplývajúce nároky.“

Prečítajte si aj