Voľby do Európskeho parlamentu: víťazi a porazení
Najväčšia politická skupina v Európskom parlamente, stredopravá Európska ľudová strana (EPP), získala v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami 8 kresiel navyše (celkovo vyše 180 kresiel). Podľa predbežných sčítaní sa za najväčších porazených označili strany Obnovme Európu, ktorá stratila 22 kresiel, a Zelení / Európska slobodná aliancia (Zelení / EFA), ktorá stratila 19 kresiel.
Počet poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorí nie sú spojení so žiadnou politickou skupinou, sa znížil o 17.
Voliči tiež zvolili 53 nových poslancov Európskeho parlamentu, ktorí podľa prvých prepočtov neboli spojení so žiadnou politickou skupinou bývalého Parlamentu. Budú mať možnosť pripojiť sa k niektorej z existujúcich politických skupín, vytvoriť nové skupiny alebo zostať nezaradení, uviedol hovorca EÚ.
EÚ vyžaduje, aby sa na vytvorenie politickej skupiny zišlo najmenej 23 poslancov zastupujúcich štvrtinu národov EÚ.
Dve pravicové skupiny – Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a Identita a demokracia (ID), získali štyri a deväť kresiel.
Ľavicová skupina s názvom Ľavica v Európskom parlamente (GUE/NGL) stratila jedno kreslo.
Celková volebná účasť vo všetkých krajinách EÚ bola podľa hovorcu Európskeho parlamentu 51 %.
Voľby sa začali 6. júna a skončili sa neskoro večer 9. júna. Posledné volebné miestnosti sa v Taliansku zatvorili o 23.00 h miestneho času.
Nový Európsky parlament
Nový parlament bude mať 720 kresiel z dôvodu demografických zmien v členských krajinách EÚ, zatiaľ čo odchádzajúci Európsky parlament zvolený v roku 2019 mal 705 poslancov.
„Po voľbách získajú Francúzsko, Španielsko a Holandsko po dvoch kreslách navyše, zatiaľ čo Rakúsku, Dánsku, Belgicku, Poľsku, Fínsku, Slovensku, Írsku, Slovinsku a Lotyšsku sa pripisuje po jednom kresle navyše,“ uvádza sa vo vyhlásení Európskeho parlamentu.
Podľa internetovej stránky parlamentu sú poslanci usporiadaní podľa politickej príslušnosti, nie podľa štátnej príslušnosti. Poslancov EP, ktorí patria do politickej skupiny, nemožno nútiť, aby hlasovali určitým spôsobom.
Celkovo v celej EÚ zostávajú dominantnými silami dve hlavné a proeurópske skupiny, kresťanskí demokrati a socialisti.
Vlna víťazstiev pravice
Víťazstvo Národného frontu vo Francúzsku prichádza v rámci vlny víťazstiev pravicových strán v celej Európe.
Po voľbách si stredopravé strany stále udržia väčšinu v Európskom parlamente, ale pravicové hlasy budú mať v tomto Európskom parlamente oveľa silnejší hlas ako v minulosti.
V Nemecku sa AfD (Alternatíva pre Nemecko) umiestnila na druhom mieste s približne 15,6 % hlasov, pričom stále výrazne zaostáva za stredopravou stranou Aliancia, ktorá sa umiestnila na prvom mieste s približne 30,3 % hlasov.
V Taliansku sa na prvom mieste umiestnila pravicová strana Fratelli d’Italia, teda Bratia Talianska, ktorá získala 28,6 % hlasov. Stredoľavicová strana sa umiestnila v tesnom závese na druhom mieste so ziskom 25,6 % hlasov.
Pravica sa však tešila z víťazstiev aj v ďalších voľnách v celej Európe.
V Maďarsku sa na prvom mieste umiestnila pravicová aliancia strán Fidesz-KDNP s takmer 44,3 % hlasov.
Aj v Španielsku zvíťazili konzervatívci, ktorí získali 9 kresiel a odobrali jedno kreslo socialistickej strane, ktorá skončila na druhom mieste.
Napriek týmto víťazstvám však bude mať stále najviac kresiel stredopravá Európska ľudová strana – strana predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá by mala získať približne 181 kresiel zo 720 kresiel Európskeho parlamentu.
Centristické strany v Európskom parlamente budú teraz v nasledujúcich týždňoch pracovať na tom, aby našli cestu k vytvoreniu koalície s minimálne 361 kreslami.
Pôvodný článok
