Inšpirácie » Tradičné remeslá

Vikingský šach či egyptské putovanie duše do podsvetia: Ján oživuje staroveké stolové hry (Rozhovor)

Na Slovensku máme výnimočného výrobcu, ktorý sa špecializuje na historické a strategické stolové hry. Jána Bognera v detstve sprevádzali klasické spoločenské hry, neskôr však objavil tie starobylé, zachované z dávnych čias. Dodnes ho fascinuje ich mystika, hĺbka a atmosféra z období, ktoré siahajú stovky až tisícky rokov dozadu. Z jeho dielne vychádzajú precízne rekonštrukcie hier, ktoré kedysi zabávali, vzdelávali a trénovali mysle Egypťanov, Mayov, Rimanov, Tatárov či Vikingov. Detailne vyrezávané symboly a ornamenty na doskách i figúrkach im dodávajú nádych jedinečnej starovekej múdrosti, ktorá pretrváva a putuje s ľudstvom až dodnes.

Epoch Times Slovensko: Vieme, že dnes sú spoločenské hry trochu v úzadí tých počítačových, vy ste sa im však napriek tomu rozhodli venovať. Prečo?

Ján Bogner: Moje rozhodnutie ísť tradičnou cestou pramení z dvoch hlavných bodov. Po prvé, môj kladný vzťah k spoločenským hrám siaha až do detstva; vždy pre mňa predstavovali kúsok mágie, ktorú digitálny svet nevie nahradiť. Po druhé, a to je kľúčové pre moje hry, je to moja hlboká fascinácia históriou. Vždy som obdivoval, ako hry Senet alebo Hnefatafl dokázali prežiť celé tisícročia.

Môj vzťah k spoločenským hrám sa začal formovať už v ranom detstve, keď boli pre nás hry nielen zábavou, ale aj akýmsi rituálom pri stole. Moje detstvo formovali určite Backgammon, ktorý ma naučil rýchlemu rozhodovaniu, a, samozrejme, šach, kde som objavil krásu hlbokej a dlhodobej stratégie. 

Z historických hier bola prvá hra Jarmo, samozrejme, aj mlyn alebo Backgammon sú staré hry, ale tie pozná asi každý. V neskoršom veku som však objavil vikingskú hru Hnefatafl a tá ma doslova opantala. 

Je fascinujúca svojou asymetrickou mechanikou a historickým kontextom. Práve táto hra ma definitívne nasmerovala k remeselnej výrobe a láske k starovekým stratégiám. Po rokoch hrania šachu, kde sú sily vždy vyrovnané, ma fascinovala tá nerovnováha – kráľ so svojimi obrancami bojuje o únik proti presile útočníkov. Napriek nerovnakým silám zostáva Hnefatafl perfektne vyvážený, svedčí o jeho geniálnej, drsnej vikingskej stratégii.

Vedeli by ste nám pre zaujímavosť stručne priblížiť pravidlá vikingského šachu Hnefatafl?

Hnefatafl je asymetrická strategická hra, ktorá sa líši od klasického šachu, pretože strany majú nerovnaké ciele a počty figúr. Všetky figúry sa pohybujú ako veža v šachu, teda rovno a ľubovoľný počet polí. Zajatie figúrok prebieha obkľúčením, kedy musíte súperovu figúru zovrieť medzi svoje dve. Cieľ hry je pre každú stranu iný. Obrancovia vyhrávajú, ak kráľ unikne na jedno z rohových polí, zatiaľ čo útočníci víťazia, ak sa im podarí kráľa obkľúčiť zo všetkých strán.

Aké je gro vašej práce? Aké spoločenské hry dnes vyrábate?

Vyrábam najmä Senet (staroveká egyptská hra), Hnefatafl (vikingská kráľovská hra s asymetrickými pravidlami), Jarmo (historická bojová hra Tatárov), Puluc (hra zo Strednej Ameriky, ktorú hral kmeň Kekchi – potomkovia Mayov), Alquerque (predchodca mnohých moderných spoločenských hier vrátane obľúbenej dámy, ktorého korene siahajú až do starovekého Egypta a Blízkeho východu) a Ludus latrunculi (hra starovekého Ríma). Samozrejme, vyrábam aj klasiku ako Mlyn a občas aj šach. 

V blízkej dobre plánujem hru, na ktorú sa veľmi teším, a tá sa volá Game of Ur. Je jednou z najstarších doskových hier na svete, datovaná približne do roku 2600 pred n. l. s pôvodom v Mezopotámii. 

Vikingovia vyrábali predchodcov šachu v Európe ako napríklad Hnefatafl, čiže boli na stratégiu. Rimania mali radi hazardné hry a väčšinou hrali o peniaze, výnimkou bola hra na spôsob dámy Ludus Latrunculi, ktorú väčšinou hrávali rímske légie v časoch mieru.

Od Tatárov poznám iba jednu hru – Jarmo, ktorá je veľmi taktická a útočná. Egyptské hry zase majú silnú symboliku a všetky mali niečo podobné s bohmi starovekého Egypta, i keď systém hier nie je o stratégii, ale skôr o náhode a hlavnou úlohou väčšinou bolo dostať sa čo najskôr do cieľa. A Kekchi – Mayovia robili väčšinou jednoduché závodné hry.

Mohli hry v minulosti predstavovať akúsi prípravu mužov na skutočný boj?

V tej dobe nadobúdali tieto hry omnoho hlbší význam než len koníček. Hry ako Hnefatafl neboli len zábavou, ale boli kľúčovým tréningovým nástrojom pre elity a generálov. Slúžili predovšetkým ako simulácia skutočného boja, obliehania a taktiky. Často sa hrali pred skutočnou bitkou ako psychologická a strategická príprava. 

Hranie Hnefataflu priamo rozvíjalo základné vojenské schopnosti – dlhodobé plánovanie, predvídanie ťahov nepriateľa a najmä koordináciu síl pri asymetrickom boji. Trénovali myseľ, aby dokázala rýchlo identifikovať a využiť slabiny v línii súpera pod tlakom. Na druhej strane, v staroveku to bol určite jeden z mála spôsobov, ako sa mohli ľudia zabaviť a zabudnúť na chvíľu na svoj ťažký život.

Všetky vaše hry sú teda spájané vyslovene s dejinami. Nie je to práve najbežnejšia kombinácia…

Spojenie s históriou som si vybral, pretože v starovekých hrách vidím zabudnuté poklady. Mojou prácou sa ich snažím dostať do povedomia pre súčasného hráča.

Aké sú hlavné podmienky, ktoré musí hra spĺňať, aby ste si povedali, že je skutočne hodnotná? Podľa čoho ich vyberáte?

Hry vyberám podľa strategickej hĺbky a príbehu. Hra musí byť nadčasová, mať pre mňa fascinujúci historický pôvod a mať silný, doložený príbeh o svojom vzniku, ktorý prežil stáročia. Napríklad o hre Jarmo sa hovorí legenda, že mongolský bojovník Batuchán, vnuk Džingistána, si ju stále pred bojom zahral, aby sa navnadil do boja.

Akými spôsobmi sa k týmto dávnym hrám dostávate?

Väčšinu kľúčových informácií o týchto dávnych hrách získavam z kníh, ktoré sú často dostupné iba v nemčine a angličtine.

Čo nás ako hráčov vedia prioritne naučiť? Aké očakávania môžeme mať od týchto historických hier?

Môžeme od nich očakávať únik od digitálnej rýchlosti a výlet do histórie. Tieto hry sú nástroje na rozvoj mysle a kvalitu spoločného času, nielen rýchla zábava. Väčšinou je to stratégia, ale predovšetkým prinášajú kúsok dávnej histórie a aj trochu mystiky. Nie je nič lepšie, ako si večer zapáliť sviečky a zahrať staroveký Senet – hru o putovaní duše do podsvetia. Ten zážitok ma spája s tými, ktorí sedeli pri rovnakej hre pred tisíckami rokov. Odporúčaný vek je 8 +, ale skôr si myslím, že tieto hry sú pre dospelých hráčov, ktorí majú radi históriu a stratégiu.

Existovali v tejto sfére aj inšpirácie? Viete o prípadoch, kedy sa národy inšpirovali inými a zhotovovali hry podľa predlôh?

Áno, spomeniem napríklad hru Backgammon, ktorá má veľa podôb v rôznych kultúrach. V Rímskej ríši sa hrávala Tabula, trochu zjednodušená verzia klasickej hry.

Samotná hracia doska je plná ornamentov a aj figúrky sú úplne iné ako pri klasickom šachu. Ako prebieha výroba takejto hry? Vyrezávate ručne?

Každá hra je iná, čo sa týka procesu výroby. Všetko začína kusom neopracovaného masívneho dreva, ktoré je potrebné narezať na požadovanú veľkosť, opracovať a zahladiť hrany a dohladka prebrúsiť. Pokiaľ je drevo lipa, vyrezávam ručne a používam aj jemnú vŕtaciu brúsku. Pri bukovom dreve používam pyrografiu, gravírovanie. Keď už je motív na hracej doske hotový, prichádza morenie a nakoniec sa všetko prebrúsi dohladka a nanesie sa včelí vosk.

Ručná výroba spoločenských hier sa v dnešnom svete skôr spája s prekonanou minulosťou a časmi, kedy práve manuálna výroba bola jedinou cestou, ako sa k takýmto hrám dostať. Ako to vnímate ako výrobca?

Ručnú výrobu vnímam ako návrat k podstate remesla. Je pravda, že sa spája s históriou, ale pre mňa je to najmä záruka kvality a trvanlivosti, ktorú masová produkcia neponúka. Spoločenské hry vždy predstavovali trvácnu hodnotu. Dnes vidím ich renesanciu – ľudia si cielene vyberajú hmatateľnú, starú stratégiu pre spoločný čas. Vyrábam hry, ktoré presne toto ponúkajú – únik od digitálnych obrazoviek.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK