Svet

Protesty v Bulharsku: Systém korupcie je tu hlboko zakorenený už od čias komunizmu (Rozhovor s expertom B. Radoykovom)

Desaťtisíce Bulharov vyšli od začiatku decembra do ulíc hlavného mesta Sofia a ďalších veľkých miest v krajine počas najväčších demonštrácií od pádu komunizmu. Protesty, ktoré iniciovala generácia Z v Bulharsku na sociálnych médiách, odsudzujú návrh rozpočtu na rok 2026, ktorý je zaťažený zvýšením daní a poplatkov pre podniky, ale aj endemickú korupciu, ktorá sužuje krajinu.

Keďže Bulharsko má 1. januára 2026 vstúpiť do eurozóny, opozícia požaduje odstúpenie vlády, ktorú v pozadí podporuje oligarcha Delyan Peevski. Ten je spolu s lídrom stredopravicovej strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) Bojkom Borisovom opäť terčom bulharského hnevu.

Na otázky francúzskej edície Epoch Times o povstaní mládeže v Bulharsku odpovedá expert Boyan Radoykov, ktorý má doktorát z politológie na Sorbonne, je expertom na medzinárodné vzťahy a stratégiu, ako aj bývalým diplomatom s vyše 25-ročnou praxou v UNESCO.

Epoch Times: Aké sú podľa vás príčiny protestov v Bulharsku? Prečo povstáva generácia Z? Sme svedkami stretu medzi proeurópskymi a proruskými silami, alebo je to zložitejšie?

Boyan Radoykov: Bulharsko je v podstate trpezlivá krajina, pokiaľ ide o moc. Príliš trpezlivá. Pre niektorých to vyplýva z dvoch storočí byzantskej nadvlády, po ktorých nasledovalo 500 rokov pod nadvládou Osmanskej ríše. Navyše, národný folklór je plný prísloví, ako napríklad „sklonenú hlavu nemožno sťať mečom“.

45 rokov strávených pod komunistickým režimom nijako neprispelo k rozvoju tradície masových ľudových povstaní proti zneužívaniu moci. Práve naopak. V Bulharsku si obyvateľstvo až nedávno uvedomilo svoju silu priniesť zmenu a transformáciu. Je to krajina individualistov, z ktorých viac ako polovica sa nezúčastňuje volieb a protestuje len vtedy, keď všeobecná nespokojnosť dosiahne bod zlomu.

Stojí za zmienku, že krajina zažila niekoľko veľkých spoločenských protestov proti vláde, najmä v roku 2013 a potom v rokoch 2020/2021. A kto bol terčom v oboch prípadoch? Tie isté dve bulharské politické osobnosti: Delyan Peevski a Boyko Borissov.

Roky plynú, koaličné vlády sa menia, ale títo dvaja zostávajú na svojich miestach. V roku 2020 prebiehali protesty proti Borissovovej vláde počas 282 po sebe idúcich dní – začali 9. júla 2020, kým nakoniec 16. apríla 2021, po takmer dokončení svojho funkčného obdobia, odstúpil z funkcie premiéra.

Zostáva otázkou, či generácia Z bude mať stále rovnakú motiváciu a predovšetkým rovnakú vytrvalosť, pretože jeho úplné stiahnutie sa do konca roka 2025 by bol pozoruhodný výkon, ktorý sa ich rodičom nepodarilo dosiahnuť. Inak sa budú musieť spoliehať na prirodzené starnutie a jeho nevyhnutný koniec, aby sa konečne niečo zmenilo v tejto najchudobnejšej krajine Európskej únie.

Aby som odpovedal na vašu otázku, je to oveľa zložitejšie. Neboli to samotné úsporné opatrenia, ktoré vyvolali hnev verejnosti, ale skôr plánované zvýšenie daní, ktoré malo financovať zvýšené výdavky v prospech klanov blízkych vláde, čím sa ďalej podporoval korupčný mechanizmus. Toto je snáď jedna z mála otázok, na ktorých sa zhodujú proeurópski aj prorusky zmýšľajúci občania.

Existuje skutočná túžba po zmene a od včerajšej noci mladí ľudia oprávnene požadujú rozpad systému. Práve v tom spočíva problém, pretože systém je zakorenený a odstránenie korupcie v politike, polícii a justícii je pre mladých ľudí príliš náročná úloha. Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebná štruktúrovaná politická opozícia so vznikom nových strán a nových politických lídrov.

Potom, prostredníctvom všeobecného hlasovania, po odstránení skorumpovaných osôb, ukončiť pseudodemokraciu a svojvoľnú moc vytvorením štátu, ktorý sa riadi zásadami právneho štátu a silnými, nezávislými inštitúciami. Ale od toho sme ešte veľmi ďaleko. Naozaj veľmi ďaleko.

Demonštranti odsudzujú endemickú korupciu vo vláde. Aké sú korene tejto korupcie v Bulharsku?

Toto je kľúčová otázka. Korupcia má korene v kontinuite komunistických bezpečnostných štruktúr, ktoré zorganizovali takzvaný „demokratický“ prechod tým, že previedli veľkú časť finančných aktív krajiny na dôveryhodných „podnikateľov“, ktorí potom konsolidovali tento systém prerozdeľovania bohatstva prostredníctvom kriminálnych prostriedkov. Tento systém funguje dodnes, napriek pristúpeniu Bulharska k Európskej únii v januári 2007.

Treba povedať, že EÚ zlyhala vo svojej úlohe bojovať proti pretrvávaniu tejto korupcie. Z politických dôvodov Európska komisia radšej zatvárala oči a dovolila po sebe nasledujúcim vládam, aby si pomáhali zo štátnej pokladnice, ktorá bola dobre naplnená európskymi daňovníkmi. Za takmer 20 rokov boli sumy spreneverené priamo pod nosom Európskej komisie astronomické.

V Rumunsku bola Securitate (ekvivalent Štátnej bezpečnosti v Bulharsku) rozpustená ihneď po páde režimu Nicolae Ceausescu. V Bulharsku sa stalo opak: dediči komunistického režimu prosperovali a ich deti v tom pokračujú. Tento zásadný rozdiel umožnil Rumunsku zaviesť protikorupčné opatrenia, ktoré Bulharsko nikdy ani nezvažovalo.

Nemyslím si, že tieto demonštrácie oslabia vplyv korupcie. Väčšina politikov je bezohľadná. Ak ste chceli hrať politickú hru v Bulharsku počas posledných 36 „demokratických“ rokov, museli ste byť pripravení zanechať svoje presvedčenie, morálku, integritu a predovšetkým svedomie. Výsledok tejto neprirodzenej selektívnosti medzi lídrami je dnes jasne viditeľný.

Mladí ľudia majú preto absolútnu pravdu, keď demonštrujú. Spomeňte si na jeden zo sloganov z mája 1968: „Buďte realisti, žiadajte nemožné.“ Prajem im úspech a dúfam, že svoju energiu dokážu nasmerovať do politických aktivít vďaka novej generácii vodcov, ktorí disponujú ambíciami, energiou, čestnosťou, integritou, sebavedomím, dôverou, inteligenciou a kompetenciami potrebnými na to, aby Bulharsko opäť nasmerovali na cestu prosperity. Je čas, aby v bulharskom politickom živote prevládlo právo nad silou.

Oligarcha Delyan Peevski, líder malej strany zastupujúcej tureckú a rómsku menšinu, je obvinený z toho, že ťahá za nitky moci v krajine sužovanej korupciou. Je to tak, že práve on podnecuje hnev Bulharov?

Ako som už povedal, nie je to prvýkrát. Už v roku 2013 dav protestoval proti nemu. To dokazuje, že demonštrácie pravdepodobne nedosiahnu nič viac ako dočasné výsledky, ako je odstúpenie vlády, a potom sa vrátia na začiatok s rovnakými problémami a rovnakými aktérmi.

Ľudia musia pochopiť dôležitosť uplatňovania demokratických pravidiel: trvalá zmena môže nastať len prostredníctvom volebných urien, pričom voľby musia byť dôsledne monitorované európskymi pozorovateľmi, aby sa zabránilo podvodom alebo kupovaniu hlasov. Inak by mladí ľudia mohli demonštrovať každý rok, ale bolo by to plytvanie energiou, ak by ich úsilie neviedlo k zmene politiky a následnému rozpadu súčasného skorumpovaného systému.

Delyan Peevski, sankcionovaný za korupciu Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom, predstavuje pre Bulharov svet minulosti a svet dlhov. Jeho politická budúcnosť je preto za ním.

Po 45 rokoch komunistického režimu kontrolovaného Sovietskym zväzom sa Bulharsko v roku 1990 oslobodilo od komunizmu. Je vplyv sovietizmu v krajine stále prítomný, a ak áno, na akej úrovni alebo v akej forme?

Stále existuje niekoľko nostalgikov za sovietskou érou, ale sú v menšine. Generácie sa menia a pre nové generácie to už nemá veľký význam, okrem jednej stránky v školských učebniciach. Je to teda éra nadvlády, ktorá definitívne skončila.

Napriek tomu vplyv Ruska, hoci menej hmatateľný, pretrváva a niektoré politické strany to nielenže neskrývajú, ale dokonca idú tak ďaleko, že sa hlásia k svojim úzkym väzbám s Moskvou. Z politického hľadiska teda väzby pretrvávajú, hoci väčšina Bulharov je orientovaná na Západ. Pre Rusko však bude prioritou získať späť svoj vplyv, alebo dokonca dominanciu.

Bulharsko vstúpilo do EÚ v roku 2007 a do eurozóny vstúpi 1. januára 2026. Čo prinieslo členstvo v EÚ tejto krajine so 6,4 miliónmi obyvateľov a čo môže priniesť jej členstvo v eurozóne?

Komunisti vopred vedeli, že pád režimu sa blíži, a aktívne a metodicky sa naň pripravovali svojím plánom prechodu k „demokracii“. Tak sa stalo, že jedného dňa boli ešte komunisti a na druhý deň sa prebudili ako demokrati. Bolo to ako insider trading na burze, lenže sa to stalo v politike a krajina za to dodnes platí vysokú cenu.

Táto falošná transformácia bola známa v západných hlavných mestách, ale proti vytvoreniu mafiánskeho štátu, ktorý v tieni riadili bývalí generáli bulharskej KGB, neboli podniknuté žiadne kroky.

Európa zlyhala vo svojej základnej úlohe, ktorou bolo zavedenie a ochrana právneho štátu v Bulharsku. To malo byť predpokladom pre jeho vstup do EÚ. Európania však od začiatku a počas všetkých tých rokov vedeli, čo sa v krajine deje, a zatvárali pred tým oči. To je jeden z dôvodov, prečo sú názory na Európu a vstup do eurozóny rozdelené a polarizované. Mladí ľudia však vedia, že výhody prevážia nad nevýhodami, a rozhodnutie vstúpiť do EÚ je už pevne zakorenené v sociálnej štruktúre. Budúcnosť Bulharska bude závisieť od toho, ako rýchlo sa korupčný model vlády dostane do koša dejín.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK