Domov

Ústavný súd zastavil kontroverznú novelu o mimovládkach: vytýka jej zásah do súkromia a administratívnu záťaž

V apríli 2025 schválil parlament novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorej cieľom bolo zvýšiť ich transparentnosť. Mimovládky mali povinne zverejňovať svojich darcov a zároveň spadať pod zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Odporcovia však upozorňovali na to, že takéto opatrenia by mohli zasiahnuť do práv občianskej spoločnosti a odradiť potenciálnych podporovateľov. Za pravdu im napokon dal Ústavný súd SR, ktorý rozhodol, že novela je protiústavná, keďže neprimerane obmedzuje nezávislosť mimovládnych organizácií a narúša ochranu súkromia ich darcov.

ÚS dal za pravdu odporcom

Ešte v apríli tohto roka Národná rada (NR) SR schválila novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorá mala zvýšiť ich transparentnosť, napríklad povinným zverejňovaním darcov a podriadením sa informačnému zákonu. Následne dal zákonu o mimovládkach zelenú prezident Peter Pellegrini, keď ho začiatkom 7. mája podpísal. Podľa jeho slov v schválenom znení nenašiel rozpor s ústavou ani s právom Európskej únie.

Odporcovia návrhu však varovali pred tým, že ide o neprimeraný zásah do práv občianskej spoločnosti. To napokon potvrdil aj Ústavný súd (ÚS) SR, ktorý ešte v máji 2025 prijal na ďalšie konanie návrh na preskúmanie novely zákona o mimovládnych organizáciách. Návrhu na pozastavenie účinnosti novely však v tom čase nevyhovel. Tým pádom bol zákon až do nedávneho rozhodnutia ÚS účinný.

ÚS SR 17. decembra 2025 rozhodol, že novela zákona o mimovládnych organizáciách je protiústavná. Na základe podaní opozičných poslancov a verejného ochrancu práv dospel k záveru, že novela zákona je v rozpore s viacerými ústavnými právami podľa Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 

“Ústavný súd konštatoval, že zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do ich práva na súkromie. To nie je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov (transparentnosť a boj proti trestnej činnosti),” uviedol ÚS 18. decembra v tlačovej správe. 

Výhrady ÚS

Podľa ÚS by sa transparentnosť a boj proti trestnej činnosti dali dosiahnuť aj miernejšími opatreniami, podobne ako v predchádzajúcej právnej úprave.

“Okrem toho je napadnutá právna úprava s ohľadom na deklarovaný cieľ a neistú identifikovateľnosť prispievateľov vnútorne rozporuplná, a preto nevhodná,“ skonštatoval ÚS s tým, že zákon mal zvýšiť transparentnosť zverejňovaním donorov, no v praxi nebol schopný spoľahlivo identifikovať všetkých prispievateľov (napr. anonymné dary, malé sumy alebo kolektívne príspevky), čo viedlo k nepresným alebo nedostatočným údajom.

“Táto neistota robí úpravu nevhodnou, pretože nespĺňa svoj cieľ a zároveň vytvára administratívnu záťaž bez reálneho prínosu,” dodal ÚS.

Naviac, inkriminovaný zákon má podľa súdu potenciál zasahovať aj do mena a osobnej cti fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb.

ÚS konštatoval, že aj keď povinnosť viesť a zverejňovať výkazy sama o sebe nie je neprimeranou záťažou, napadnutá právna úprava odrádza darcov a ohrozuje fungovanie mimovládnych organizácií s medzinárodným prvkom. 

“Pokiaľ ide o zaradenie MVO (pozn. red. mimovládne organizácie) medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, zákon bez dostatočného dôvodu prenáša povinnosti typické pre verejnoprávne subjekty na MVO, ktoré takýto charakter nemajú. Dôsledkom je neprimeraná administratívna záťaž, ktorá môže viesť aj k šikanóznemu konaniu iných subjektov a následne aj k vážnemu zásahu do samotnej podstaty činností, pre ktoré boli MVO založené. S ohľadom na to ústavný súd vyslovil aj rozpor § 39 zákona o nadáciách s ústavou,” vysvetlil súd.

ÚS zároveň doplnil, že tento zámer predkladateľa možno dosiahnuť existujúcimi právnymi nástrojmi, napríklad cez zákony o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra a ministerstva kultúry.

Podľa Ústavy SR, ak ÚS rozhodne o nesúlade zákona s ústavou, daný predpis alebo jeho časti stratia účinnosť. Orgány, ktoré dotknutý predpis vydali by ho do šiestich mesiacov mali uviesť do súladu s ústavou či ústavnými zákonmi, prípadne medzinárodnými zmluvami. Ak by tak neurobili, predmetné predpisy alebo ich časti stratia po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia ÚS platnosť.

Reakcia SNS, ktorej poslanec návrh predkladal

Koaličná SNS, ktorej poslanec Adam Lučanský návrh predkladal, reagovala na rozhodnutie ÚS rezervovane. Jeho stranícky kolega Roman Michelko avizoval, že si rozhodnutie naštudujú a legislatívu o neziskovkách upravia tak, aby bola v súlade s ústavou.

„Naštudujeme si zdôvodnenie. Ten model je taký, že do 60 dní máme urobiť zmenu v zmysle, že tie časti zákona, ktoré sú protiústavné, máme zmeniť. Pokiaľ by sme tak neurobili, prestanú byť platné, takže, samozrejme, naštudujeme si to a pravdepodobne to upravíme tak, aby to bolo ústavne konformné,“ uviedol 18. decembra pre TASR. 

O ďalšom postupe sa poradia v rámci vládnej koalície. „Pozrieme si, aké sú tam výhrady a naformulujeme zmenu toho zákona tak, aby sme vyhoveli výhradám, ktoré dal Ústavný súd,“ dodal Michelko.

Ombucman: Pokus o neprimerané štátne zásahy bol zastavený

Rozhodnutie ÚS privítal verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý ho označil za kľúčové z hľadiska ochrany základných práv a slobôd. Podľa jeho slov Slovensko naďalej zostáva krajinou, v ktorej má občan voči štátnej moci pevné a jasné záruky.

„Ústavný súd sa stotožnil s mojou argumentáciou a vyhovel môjmu podaniu vo veci zákona o mimovládnych organizáciách. Týmto krokom bol zastavený pokus o neprimerané štátne zásahy, ktoré podkopávali princíp slobody, znemožňovali participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzali neprijateľné „špicľovanie“ donorov aj dobrovoľníkov,“ reagoval ombudsman 17. decembra na sociálnej sieti.

“Prekáža im, ako presne a na vysokej odbornej úrovni dokážeme analyzovať zákony”

Na protiústavnosť novely zákona o mimovládkach v čase príjmania zákona poukazovala aj mimovládna organizácia Via Iuris. Ich analýza označila novelu zákona za tzv. ruský zákon a charakterizovala ho ako protiústavný.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v tom čase analýzu neziskovky ostro odmietal a verejne kritizoval. „Úrad vlády spracoval detailnú analýzu toho, čo Via Iuris zverejnila. My musíme skonštatovať, že Via Iuris hrubo klamala a zavádzala,” vyhlásil Fico ešte v apríli.

Podľa mimovládky však teraz ÚS svojim rozhodnutím potvrdil, že jej argumenty proti novele zákona o mimovládkach boli presné.

„Príbeh ruského zákona proti mimovládkam veľmi plasticky ukazuje, prečo vláda Roberta Fica od svojho prvého dňa vedie svätý boj proti občianskej spoločnosti. Prekáža im, ako presne a na vysokej odbornej úrovni dokážeme analyzovať zákony, pozmeňováky aj prílepky. V nudných paragrafoch hľadáme ohrozenia vašich práv,” napísala VIA IURIS 18. decembra na sociálnej sieti.

“Odborníčky a odborníci, ktorí dokážu rýchlo a presne odhaľovať tie najhanebnejšie zámery politikov ukryté v návrhoch a pozmeňovákoch zákonov, sú pre túto vládu obrovský problém,” dodala mimovládka.

AIS: Mimovládne organizácie v SR čelia autoritárskym praktikám

18. decembra reagovala na rozhodnutie ÚS ďalšia mimovládna organizácia Amnesty International Slovensko (AIS). “Ústavný súd včera jasne povedal, že štát nemôže pod zámienkou transparentnosti nútiť mimovládne organizácie zverejňovať, kto ich podporuje. Zasahoval by tak do práva na súkromie podporovateľstva združení, spolkov či nadácií, či ich aktivít. Zároveň by vytváral verejné zoznamy podporovateľstva občianskej činnosti,” napísala mimovládka. 

Podľa AIS by organizácie touto cestou mohli čeliť odrádzajúcemu efektu a ohrozeniu svojho fungovania, najmä ak poskytujú pomoc alebo zastupujú ľudí, ktorých práva sú porušované. 

„Ak nie je vláde a parlamentu jasné, že ľudské práva sú absolútny základ, ktorý musia rešpektovať, a to vrátane ochrany občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, potom musí byť náš záväzok na rok 2026 jasný. Odpor voči obmedzovaniu a ohrozovaniu ľudských práv musí pokračovať. V tomto aj v budúcom roku budeme stáť na jedinej správnej strane – na strane ľudských práv,“ uviedol riaditeľ AIS Rado Sloboda.

Dodal, že počas uplynulého roka mimovládne organizácie na Slovensku čelili autoritárskym praktikám, ako sú hrozby a obťažovanie v online a offline priestore, ohrozenie finančnej podpory a zvýšený dohľadu zo strany štátu. Podľa Slobodu sa nejaví, že by vláda chcela v roku 2026 svoj kurz zmeniť.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK