Piatok 21. júna, 2024
Profesor Bruno Neri s mníchmi zapojenými do štúdie (foto: Komunikačný pól CIDIC na Univerzite v Pise)

Štúdia s mníchmi odhalila, čo sa deje v mozgu počas meditácie

Štúdia Univerzity v Pise publikovaná v časopise Frontiers in Psychology skúma činnosť mozgu počas meditačnej aktivity, pričom využíva výnimočnú skupinu dobrovoľníkov: mníchov z tibetskej kláštornej univerzity Sera-Jey v indickej Karnatake.

Univerzita Sera Jey bola v dôsledku čínskej invázie pred 60 rokmi  v Indii zničená  a neskôr obnovená „Je to veľká skúška odolnosti, zrelosti a vytrvalosti zo strany ľudí, ktorí nikdy nereagovali na násilie násilím a ukazujú,  ako možno výchovou mysle rozvíjať schopnosti k nenásiliu,ˮ hovorí Bruno Neri, autor štúdie a lektor na katedre informačného inžinierstva Univerzity v Pise.

„Hoci som už viac ako 40 rokov profesorom elektroniky na univerzite v Pise, veda o mysli a skúmanie vedomia boli vždy v centre mojich záujmov a zvedavosti,“ prezradil o sebe autor štúdie.

Štúdia je výsledkom práce v rozsahu 12. týždňov a zúčastnilo sa jej 23 mníchov s rôznymi skúsenosťami s meditáciou. Počas výskumu monitorovali mníchov pri každodenných meditáciách pomocou elektroencefalogramu.

Mnísi sa po dobu výskumu venovali meditácii v ústraní až osem hodín denne. Rutina mníchov zahŕňala štyri dvojhodinové meditačné sedenia každý deň v celkovom rozsahu približne 3 000 hodín ročne.

„Strávil som s nimi pomerne dlhý čas, až šesť týždňov pri troch rôznych príležitostiach, pričom som používal prenosné neinvazívne zariadenia na meranie fyziologických parametrov, aby som nijako nenarušil ich každodennú prax,ˮ vysvetľuje Bruno Neri.

Účastníci boli rozdelení do troch skupín: začiatočníci, stredne pokročilí a pokročilí meditujúci. Sedenia neboli časovo obmedzené, čo umožnilo každému účastníkovi meditovať prirodzene a bez vonkajšieho tlaku.

Cieľom bolo preskúmať, čo sa deje v mozgu, keď ľudia robia dva rôzne typy meditácie – koncentračnú a analytickú. Pri koncentračnej meditácii sa človek snaží dosiahnuť stav mysle, kde nemyslí na nič konkrétne. Pri analytickej meditácii sa naopak sústredí na nejakú tému alebo otázku a premýšľa o nej zo všetkých strán. Vedci sledovali mozgové vlny počas týchto meditácií a pomocou špeciálnych matematických modelov zisťovali, ako sa líšia mozgové aktivity pri týchto dvoch druhoch meditácie.

 „Prvé výsledky naznačujú, že analýzou elektroencefalografického signálu je možné jasne rozlíšiť dva typy meditácie,ˮ hovorí Alejandro Callara, výskumný pracovník v oblasti bioinžinierstva.

Konkrétne sa zistilo, že koncentračná meditácia spôsobuje veľkú zmenu v sile tohto signálu v rôznych častiach mozgu a že zmena je výraznejšia, čím viac skúseností meditujúci človek má. Tento jav bol pozorovaný u tých mníchov, ktorí za svoj život meditovali viac ako 20 000 hodín.

Čím je mních skúsenejší, tým má väčšiu schopnosť aktivovať mechanizmy pozornosti, ktoré im umožňujú potláčať nepodstatné a rušivé podnety. Takto sa dokážu lepšie sústrediť, čo je presne cieľom koncentračnej meditácie.

Vedci si tiež všimli, že ak ten istý človek robí analytickú aj koncentračnú meditáciu, zmeny v mozgu sa dejú iba pri koncentračnej meditácii. Tieto zmeny môžu byť podľa nich dôležité na lepšie pochopenie zvláštnych stavov mysle, ktoré meditácia vyvoláva.

Na Bruna Neriho zapôsobila schopnosť mníchov dobrovoľne si navodiť rôzne duševné stavy, ktoré sú ľahko rozpoznateľné objektívnymi meracími prístrojmi.

„Musíme k týmto ľuďom pristupovať s veľkou pokorou a túžbou učiť sa od nich, nechať typickú západnú aroganciu doma a vyhnúť sa tomu, aby sa cítili ako pokusní králici.ˮ

Autor štúdie sa domnieva, že na to, aby sme lepšie pochopili fungovanie našej mysle, potrebujeme spojiť dve rôzne oblasti. Na jednej strane je západná veda, ktorá skúma mozog a nervy, a na druhej strane sú starodávne východné meditačné praktiky, ktoré sa rozvíjajú už takmer 3000 rokov. Týmto spôsobom podľa neho dokážeme prekonať veľké prekážky pri pochopení tajomstiev vedomia.

Ďalším projektom bude tantrická škola v Gyumede, ktorá je vzdialená niekoľko desiatok kilometrov od Sera Jey. V tejto škole tibetskí mnísi, zvaní dzogrinpovia, študujú a trávia dlhé obdobia v ústraní. Mnísi praktizujú rôzne úrovne tantry a tisíce rokov si odovzdávajú tajné meditačné techniky od majstra k žiakovi. Tieto techniky im umožňujú ovládať niektoré telesné funkcie, ako je telesná teplota a srdcová frekvencia. Hlavným cieľom ich praxe je naučiť sa ovládať proces, ktorý nastáva pri smrti, keď vedomie opúšťa telo.

Prečítajte si aj