Svet » EÚ

Starý jed v novom balení? Vzostup antisemitizmu v Európe

Antisemitizmus, ktorý sa po hrôzach holokaustu v druhej svetovej vojne javil ako potlačený, zažíva v Európe alarmujúci nárast. Od 7. októbra 2023, keď militantné hnutie Hamas spáchalo brutálny útok na Izrael, pri ktorom zahynulo viac ako 1 200 ľudí a stovky bolo unesených, sa počet antisemitských incidentov v Európskej únii zvýšil mnohonásobne.

Tento nárast je do veľkej miery spojený s následnou izraelskou vojenskou odpoveďou v Pásme Gazy, kde počas operácií proti Hamasu prišli o život desaťtisíce civilistov, vo výraznej miere žien a detí. Tieto tragické udalosti vyvolali vlnu emócií a polarizácie, ktorá sa v Európe prejavila nárastom nenávistných prejavov a útokov voči židovským komunitám.

Podľa údajov Európskej komisie a Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) sa židovské komunity cítia čoraz viac ohrozené. Synagógy musia byť pod neustálym policajným dohľadom, židovské deti prechádzajú z verejných škôl do chránených židovských inštitúcií a mnohí židia skrývajú svoju identitu, aby sa vyhli útokom.

Alarmujúci nárast v ostatných dvoch rokoch

Aby sme poukázali na niekoľko prípadov, nemusíme dlho loviť v pamäti. V anglickom Manchestri došlo 2. októbra k útoku pred synagógou počas Jom kippuru, najposvätnejšieho dňa v židovskom kalendári. V holandskom Amsterdame sa vlani v novembri pred a po futbalovom zápase medzi miestnym Ajaxom a izraelským klubom Maccabi Tel Aviv konal „hon na Židov“, keď antisemitskí výtržníci aktívne vyhľadávali izraelských priaznivcov, aby ich napadli. V uliciach Paríža či Berlína sa zasa objavujú grafiti s nenávistnými sloganmi.

Podľa údajov Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) nastal od októbra 2023 výrazný nárast antisemitských incidentov. FRA na základe konzultácií s 12 židovskými organizáciami po októbri 2023 uvádza, že niektoré organizácie v EÚ hlásia nárast o viac než 400 % oproti predchádzajúcim obdobiam. Tento rast je podľa nich priamo spojený s konfliktom v Gaze, kde sa antisemitizmus často maskuje ako „kritika Izraela“.

V prieskume FRA na takmer 8-tisíc židoch v 13 krajinách EÚ, pokrývajúcich 96 % európskej židovskej populácie, ktorý sa konal od januára do júna 2023, čiže pred 7. októbrom, zhruba 80 % respondentov malo pocit, že v ich krajinách počas ostatných piatich rokov nastal nárast antisemitizmu. Po októbri 2023 sa tento pocit ešte zosilnil, keďže podľa FRA až 96 % židov zažilo aspoň jeden antisemitský incident – vrátane obťažovania, diskriminácie alebo násilia.

Napríklad Rakúsko a Švédsko počas októbra až decembra 2023 zaznamenali podľa BBC viac ako 400-percentný nárast antisemitizmu oproti rovnakému obdobiu roka 2022. V Dánsku to bol skok smerom nahor až o 1200 %. Značný nárast eviduje tiež Francúzsko či Nemecko.

Deutsche Welle poukazuje na skutočnosť, že podľa správy 76 % opýtaných skrývalo svoju identitu „aspoň príležitostne“ a 34 % sa zdráhalo navštíviť židovské podujatia alebo miesta, pretože sa tam necítili bezpečne. „Približne 4 % opýtaných uviedlo, že zažili fyzické útoky, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcemu prieskumu, ktorý sa uskutočnil v roku 2018,“ dodáva nemecké médium.

Židia uvažujú o odchode z Európy

Európska únia prijala v roku 2021 stratégiu na boj proti antisemitizmu a podporu židovského života, no Komisia konštatuje, že je potrebné viac – od prísnejšej regulácie online nenávisti prostredníctvom Zákona o digitálnych službách (DSA) až po vzdelávacie programy v školách.

Nedávno sa tejto téme venovali aj europoslanci v plenárnej rozprave Európskeho parlamentu. Eurokomisár pre vnútorné veci a migráciu Magnus Brunner zdôraznil, že antisemitizmus je všadeprítomný a nesmie sa zamieňať s kritikou izraelskej vlády.

„Židovské deti sa presúvajú z verejných škôl do židovských, aby boli v bezpečí. Podujatia, na ktorých sa zúčastňujú židovskí alebo izraelskí umelci, spisovatelia a športovci, sa rušia z bezpečnostných dôvodov. To je neakceptovateľné,“ vyhlásil Brunner a dodal, že Európa musí chrániť židovské životy. 

„Niektorým Židom to pripomína najtemnejšie dni Európy a, žiaľ, niektorí preto uvažujú o úplnom odchode z Európy,“ dodal Brunner.

Iný pohľad priniesol holandský zákonodarca Sander Smit. Ten v mene Európskej ľudovej strany, najväčšej v europarlamente, obvinil niektoré politické strany z toho, že sa vedome vezú na vlnách rozhorčenia nad vojnou po boku Moslimského bratstva, ale v skutočnosti oživujú starý antisemitizmus maskovaný ako antisionizmus.

Duo Nemcov sa ohradilo voči Mazurekovi

Spomedzi slovenských zástupcov v rozprave vystúpil Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov). Vo svojom prejave vyhlásil, že „na životoch bielych záleží“, pričom uviedol, že „bieli ľudia sú najnenávidenejšou skupinou na svete“. „Proti bielym ľuďom je dovolené všetko. Môžete otvorene šíriť nenávisť a rasizmus voči bielym ľuďom. Môžete otvorene vyzývať na násilie voči bielym ľuďom a nikto vám nezakáže prístup na sociálne siete. Nikto vás za to nebude stíhať ani vás väzniť,“ povedal Mazurek.

Nemecký europoslanec Sven Simon z Európskej ľudovej strany Mazurekove vyjadrenia ostro kritizoval, pričom skonštatoval, že sa nevie sa vžiť do situácie ľudí židovského vierovyznania a tlaku, ktorému sú vystavení. 

Ďalší poslanec, Nemec Moritz Körner z frakcie Obnovme Európu, upozornil na Mazurekove staršie kontroverzné výroky, vrátane spochybňovania holokaustu.

Ďalší názor ponúkla Holanďanka Marieke Ehlersová z frakcie Patrioti pre Európu, ktorá nárast antisemitizmu čiastočne pripísala desaťročiam masovej migrácie z islamských krajín, kde podľa nej deťom od útleho veku vštepujú nenávisť voči židom.

„Je naivné myslieť si, že tieto presvedčenia zmiznú s udelením povolenia na pobyt,“ uviedla rodáčka z Juhoafrickej republiky, pričom vyzvala, aby antisemitskí násilníci nemali v Európe miesto.

Naopak, švédska europoslankyňa Alice Kuhnkeová zo skupiny Zelených odmietla tvrdenie, že antisemitizmus je „importovaný“ problém, a pripomenula európsku históriu holokaustu.

„Právo židov na bezpečnosť, slobodu, vieru a identitu je bezpodmienečné a absolútne. Našou demokratickou zodpovednosťou je brániť toto právo vždy – bez ohľadu na to, odkiaľ hrozby prichádzajú,“ povedala Kuhnkeová.

Svetlo na konci tunela?

V kontexte nárastu antisemitizmu prinášajú nádej nedávne úspešné rokovania o mieri v Pásme Gazy. Po mesiacoch diplomatických snáh, vrátane sprostredkovania zo strany Spojených štátov, Turecka, Kataru a Egypta, došlo k dohode o dočasnom prímerí, čo umožnilo prepustenie desiatok rukojemníkov a dodávky humanitárnej pomoci.

Októbrové rokovania sa zamerali na dlhodobé riešenia, ako je rekonštrukcia Pásma Gazy a ekonomická podpora palestínskym komunitám. Izraelská strana súhlasila s obmedzením vojenských operácií výmenou za záruky bezpečnosti.

Tento pokrok nielen znižuje napätie na Blízkom východe, ale aj oslabuje zámienky pre antisemitské nálady v Európe, kde sa konflikt často zneužíva na šírenie nenávisti. Ak sa tieto dohody udržia, môžu prispieť k stabilite, zmierniť polarizáciu v európskej spoločnosti a významne znížiť počet prípadov antisemitizmu v EÚ.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK