Domov

Štát stavia štyri veľké nemocnice naraz. Hotové majú byť do roku 2029, konečná cena a zdroj dofinancovania sú však nejasné

V ére samostatnosti Slovenskej republiky štát postavil pred súčasnou vlnou veľkých projektov jedinú väčšiu novú všeobecnú nemocnicu — Nemocnicu sv. Michala v Bratislave v roku 2015. Súkromná skupina Penta medzitým otvorila dve novostavby (Michalovce v roku 2017 a Bory v roku 2023). Po desaťročiach sľubov teraz štát stavia súčasne štyri veľké nemocnice v Martine, Banskej Bystrici, Prešove a Bratislave.

Martin: Od architektonickej súťaže k hrubej stavbe za desať rokov

Príbeh novej nemocnice v Martine sa začal písať ešte v roku 2017, kedy sa uskutočnila architektonicko-urbanistická súťaž „Nemocnica budúcnosti Martin“. O rok neskôr vláda Petra Pellegriniho schválila prípravu projektu a vyčlenila peniaze na štúdiu realizovateľnosti, územné rozhodnutie a ďalšiu prípravu.

V roku 2022 schválila vláda Eduarda Hegera výstavbu Univerzitnej nemocnice sv. Martina ako jedného z projektov Plánu obnovy. Pôvodne mala byť financovaná z európskych peňazí v rozsahu približne 330 miliónov eur bez DPH. 

Projekt však narazil na realitu a prvý tender na zhotoviteľa v roku 2023 skončil bez záujemcu. Štát následne zmenil rozsah projektu a z Plánu obnovy vyčlenil približne 256,75 milióna eur bez DPH predovšetkým na hrubú stavbu.

Zmluvu so zhotoviteľom napokon podpísala až vláda Roberta Fica v júni 2024. Cena stavebného diela dosiahla približne 375 miliónov eur bez DPH. Rozdiel oproti peniazom z Plánu obnovy bude musieť štát pokryť z ďalších zdrojov. 

Premiér priznal, že zo štátneho rozpočtu na rok 2027 bude nemocnica potrebovať 200 miliónov eur. Ako presne vláda investíciu zafinancuje, na tlačovej konferencii neuviedol. Na budúcoročnom rozpočte sa vláda dosiaľ nedohodla.

Koncom júla 2026 bola dokončená hrubá stavba. Pri tejto príležitosti stavenisko navštívili aj premiér a minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). 

„Hrubá stavba bola odovzdaná v predtermíne, dochádza teraz k oplášťovaniu, boli sme si pozrieť aj vnútorné práce. Tam už sa robia pomaly prvé prípravy pre priečky,“ komentoval stavbu Fico. 

Nemocnica v Martine bude mať približne 660 lôžok, 20 operačných sál a má byť digitálne prepojená s výučbou a výskumom. Prví pacienti by podľa aktuálneho harmonogramu mohli prísť začiatkom roka 2029.

B. Bystrica: Z plánovanej rekonštrukcie nová nemocnica za päť rokov

Krajská Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici mala byť pôvodne iba rekonštruovaná. Úvahy o veľkej obnove areálu sa objavovali už pred rokmi, postupne sa však ukázalo, že rekonštrukcia existujúcich budov nebude najefektívnejším riešením.

Projekt výstavby novej nemocnice v krajskom meste sa napokon dostal vďaka vláde Ľudovíta Ódora v júni 2023 do Plánu obnovy. Verejné obstarávanie sa začalo už na jeseň. Do cieľa ho však priviedla až Ficova štvrtá vláda. 

Zmluva so zhotoviteľom bola podpísaná v máji 2024 za približne 356,95 milióna eur. Z Plánu obnovy má na projekt ísť asi 356,26 milióna eur bez DPH. 

Fico počas kontrolného dňa koncom júla uviedol, že aj pre dofinancovanie stavby nemocnice v Banskej Bystrici bude musieť vláda pohľadať dodatočných 100 miliónov eur. 

„Ak chceme zabezpečiť, aby pokojne tieto stavby (Martin a Banská Bystrica, pozn. red.) pokračovali ďalej, tak sa musíme v koalícii rozprávať o sume 300 miliónov eur, ktoré potrebujeme, aby sa stavby nezastavili a tempo ostalo rovnaké,“ zdôraznil Fico.

Nová nemocnica má mať 771 lôžok vrátane intenzívnej starostlivosti a vzniká priamo v existujúcom areáli.

Rovnako ako v Martine, aj v Banskej Bystrici sa v lete 2026 podarilo dosiahnuť hrubú stavbu. Aktuálny harmonogram počíta s odovzdaním nemocnice do prevádzky vo februári 2028. 

Vláda tiež rozhodla o tom, že Rooseveltova nemocnica sa bude transformovať na univerzitnú nemocnicu.

Prešov: utajené podzemie a prasknutý betón

Súčasná podoba prešovskej nemocnice vznikla až po návrate Roberta Fica k moci. Možno tak hovoriť o projekte, ktorý má od začiatku pod palcom súčasná koalícia.

V apríli 2024 vláda rozhodla, že Fakultná nemocnica J. A. Reimana Prešov prejde spod ministerstva zdravotníctva pod ministerstvo obrany. Od júla toho istého roka sa jej teda zriaďovateľom stal rezort obrany pod vedením Roberta Kaliňáka. 

Projekt novej nemocnice sa tak začal budovať ako vojenská nemocnica, no slúžiť bude predovšetkým civilnému obyvateľstvu. Vláda nemocnicu označila za strategickú investíciu, čo umožnilo zrýchlený režim výstavby a zároveň využitie zákonnej výnimky, vďaka ktorej projekt neprešiel štandardným posudzovaním vplyvov na životné prostredie EIA.

Práve podzemná časť je jednou z najmenej transparentných kapitol projektu. Kým nadzemnú stavbu obstarávalo ministerstvo obrany, tri podzemné podlažia realizovalo Vojenské spravodajstvo v utajenom režime. Verejnosť preto nepozná zhotoviteľa ani presné parametre tejto časti.

Komplikácia nastala na jar tohto roku. Kontroly odhalili nedostatočnú pevnosť betónu v nosných stĺpoch. Namiesto požadovaných 60 MPa dosahovali niektoré namerané hodnoty iba 30 až 40 MPa a v niektorých prípadoch menej než 30 MPa. 

Pôvodné informácie hovorili o 23 stĺpoch určených na odstránenie, neskôr minister Kaliňák priznal, že môže byť potrebné odstrániť až 110 z 220 zabetónovaných stĺpov.

Rezort obrany vylúčil zo stavby pôvodné slovensko-maďarské konzorcium BEKOR. Od júna 2026 stavenisko prevzalo konzorcium „Tím Slovensko“, ktoré združuje spoločnosti In Vest, Skanska, Strabag, Metrostav a Hornex. 

Za dokončenie hrubej stavby má dostať približne 260 miliónov eur. Sanačné práce mali byť ukončené ešte v lete, pričom hrubá stavba by mala byť hotová už na jar 2027. 

Opozičný poslanec František Majerský (KDH) upozornil na to, že po započítaní novej zákazky a ďalších nákladov je projekt už teraz približne o 90 miliónov eur drahší než pôvodná zmluva.

Komplikácie sa napokon premietli aj do financovania. Pôvodne malo 195 miliónov eur prísť z Plánu obnovy. Slovensko o tieto peniaze ako také neprišlo, no nemocnica v Prešove ich už priamo nevyužije. 

Prostriedky boli presunuté na iné oprávnené nemocničné projekty a výstavba na východe bude musieť nahradiť výpadok európskeho financovania z národných zdrojov a rozpočtu obrany. Premiér Fico naďalej deklaruje dokončenie nemocnice, opozícia však upozorňuje na rastúcu cenu a spôsob riadenia projektu.

Konečná cenovka tak zatiaľ nie je známa. Minister Kaliňák hovorí približne o 750 miliónoch eur vrátane utajovanej podzemnej časti, pričom projekt čakajú ešte tendre na dokončenie stavebných prác, medicínske a ďalšie vybavenie. Opozícia už preto hovorí o možnosti, že účet za nemocnicu v Prešove sa priblíži k jednej miliarde eur.

Napriek problémom zostáva cieľ vlády nezmenený: hrubú stavbu dokončiť na jeseň 2027 a nemocnicu otvoriť na jar 2028. 

„Oplášťovanie začne v januári 2027. V roku 2027 bude stavba postavená a budú sa robiť vnútorné práce. Ak sem prídete v septembri roku 2027, budete v podstate vidieť nemocnicu tak, ako bude vyzerať stále,“ sľubuje premiér. 

Nemocnica má mať 1 009 lôžok s možnosťou reprofilácie až na 1 300 v krízovom režime, osem nadzemných a tri podzemné podlažia. 

„Pôjde o jednu z najmodernejších nemocníc na Slovensku a táto nemocnica bude aj dokončená,“ povedal Fico ešte počas kontrolného dňa v máji. 

„V auguste 2027, to znamená o rok a tri mesiace, bude celá táto stavba stáť. Od augusta sa bude navážať zdravotnícke zariadenie, budú sa robiť vnútorné nábytky a ďalšie veci. Ale reálne, ako sme sľúbili, nemocnicu postavíme ešte do konca volebného obdobia. Do skúšobnej prevádzky by mohla byť odovzdaná niekedy v marci 2028.“

Z Rázsoch do Vajnôr: nová bratislavská nemocnica stále bez konečnej ceny

Príbeh bratislavskej nemocnice sa začal písať ešte v minulom storočí. Skelet budovy, ktorý sa stal symbolom neschopnosti štátu dokončiť veľkú zdravotnícku investíciu, bol napokon v roku 2021 odstránený.

V rokoch 2017 až 2023 pritom štát na projekt minul takmer 24 miliónov eur — okrem iného aj na búranie, projektovú dokumentáciu, pozemky a inžinierske siete. 

Vláda Eduarda Hegera Rázsochy zaradila do Plánu obnovy, ukázalo sa však, že projekt nie je pripravený tak, aby bolo možné splniť stanovené termíny. Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora preto v roku 2023 rozhodla, že nemocnica sa z Plánu obnovy financovať nebude.

Namiesto Rázsoch dnes vzniká nový projekt vo Vajnoroch. Vláda Roberta Fica v apríli 2025 schválila zámer postaviť Národnú univerzitnú nemocnicu generála Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Vyrásť má v areáli bývalých vojenských kasární vo Vajnoroch.

Nemocnica má mať približne 950 lôžok, 24 operačných sál, stovky ambulancií a akademické a výskumné kapacity. Ambíciou je vytvoriť novú národnú univerzitnú nemocnicu pre Bratislavu.

Minister Šaško označil projekt za jeden z najdôležitejších modernizačných krokov štátu za posledné desaťročie. Podľa medicínskeho plánu má nemocnica v maximálnom profile disponovať až 1 532 lôžkami, 24 operačnými sálami a 210 ambulanciami.

Minister uviedol, že samotná výstavba má stáť približne miliardu a zdravotnícke vybavenie ďalších približne 200 miliónov eur.

KDH v máji vydalo samostatné stanovisko s varovaním, že Vajnory nesmú dopadnúť ako Prešov. Hnutie požaduje kompletnú projektovú dokumentáciu a jasný finančný model.

„Ak vláda nezvládla transparentne a kvalitne riadiť nemocnicu v Prešove, o to väčšia kontrola musí byť pri Vajnoroch. Tu už nejde o stovky miliónov, ale o miliardový projekt, ktorý má slúžiť pacientom na celé desaťročia. Ak sa dnes neurobí poriadok v príprave, o pár rokov budeme riešiť ďalšie Rázsochy,“ povedal F. Majerský.

KDH upozorňuje, že k novej národnej nemocnici nemá dostatok informácií. Pýta sa, čo sa stane so súčasnou bratislavskou nemocničnou sieťou po otvorení Vajnor. 

„Najzákladnejšiu otázku, ako bude nastavená optimálna nemocničná sieť v bratislavskom regióne, na ktorú čakali pravdepodobne aj Bratislavčania a široká verejnosť, sme sa na výbore nedozvedeli,“ konštatoval poslanec Peter Stachura (KDH). 

„Hovoríme o konkrétnych lôžkach, no nevieme, koľko lôžok v Bratislave potrebujeme a ktoré nemocnice sa rozplynú alebo zaniknú.“

Otázky kladú aj opoziční poslanci Progresívneho Slovenska. No podľa nich odpovede zatiaľ neprichádzajú.

„Čo sa stane s onkologickým ústavom? Čo sa stane s Národným ústavom srdcovo cievnych chorôb? Kardiocentrum sa bude presúvať, ale Národný ústav zostane na kopci hore na Kramároch?“ pýtal sa poslanec Oskar Dvořák (PS). 

„Neviem tým pádom zhodnotiť, či rozhodnutie o tom, ako má nemocnica vyzerať, koľko má mať poschodí, akú má mať kapacitu, je správne, pretože mi nikto nepovedal, akú úlohu budú mať ostatné nemocnice.“

Opozičná SaS vyzvala ministra zdravotníctva, aby rezort zverejnil kompletný finančný plán dokončenia rozostavaných nemocníc. Apeluje aj na zmenu v súvislosti s verejným obstarávaním nemocničnej techniky. 

„Povedzte verejnosti, koľko to ešte bude stáť, čo už je zazmluvnené, čo ešte treba zazmluvniť, čo ešte bude treba obstarávať, čo už je obstarané,“ apeloval poslanec Tomáš Szalay (SaS).

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK