Streda 11. marca, 2026
Národný park Poloniny (zelená farba) (Caroig/CC BY-SA 2.5)

Štát chystá v Poloninách výrazné zníženie ochrany prírody, ide najmä o lokality, kde sú čierne stavby

Štát chystá v Poloninách výrazné zníženie ochrany prírody. Ide najmä o lokality, kde sú čierne stavby. Upozornila na to nezisková organizácia Aevis.

Ako vysvetlila, ministerstvo životného prostredia v rámci zonácie Národného parku Poloniny navrhuje preradiť veľkú časť územia do zóny D s minimálnou ochranou. Táto zmena sa podľa slov ochranárov paradoxne týka najmä strategického povodia vodárenskej nádrže Starina. Organizácia upozornila, že tento návrh nerieši podstatné problémy regiónu a že je v rozpore so zákonom aj s medzinárodnými záväzkami. Vládu preto vyzývajú, aby zonáciu v takejto podobe neschválila a zásadne ju prepracovala.

Najväčší podiel území v D zóne zo všetkých národných parkov

Ochranári priblížili, že Poloniny majú podľa návrhu mať najväčší podiel území v D zóne spomedzi všetkých slovenských národných parkov. Analýza organizácie Aevis súčasne upozorňuje na výrazný prekryv týchto území s výskytom viac než 200 nepovolených stavieb v povodí Stariny. Zóna D v Poloninách má zaberať viac ako 7 % rozlohy parku, pričom vo väčšine ostatných národných parkov je podiel nižší ako jedno percento. Ochranári upozorňujú, že výmera zón D v Poloninách by tak bola trikrát väčšia než v Tatranskom národnom parku.

„V iných národných parkoch ministerstvo pri D zónach argumentuje zastavanými územiami či zjazdovkami, no v Poloninách nič také nie je. Najväčšia časť zóny D sa však prekrýva s miestami, kde stojí vyše 200 čiernych stavieb, ktoré štát dlhodobo ignoruje,“ zdôraznil Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.

Návrh envirorezortu podľa jeho slov nerieši problémy v regióne, ale zhoršuje ich. „Je to neakceptovateľný hazard,” skonštatoval Mičaník.

Ochranári spresnili, že najväčšia časť navrhovaných D zón je v povodí vodárenskej nádrže Starina, ktorá je zdrojom pitnej vody pre viac ako 600-tisíc obyvateľov východu Slovenska. „Tento kľúčový zdroj zásobuje celkovo 226 samospráv vrátane krajských miest Košice a Prešov, ale aj miest ako Snina, Humenné, Vranov nad Topľou či Trebišov,“ priblížila organizácia.

Súčasne podotkla, že zaradenie do D zóny predstavuje najslabšiu ochranu prírody a minimum obmedzení pre ľudské aktivity. V tejto súvislosti Aevis upozorňuje napríklad na umožnenie aplikácie chemických látok a umiestňovanie stavieb. Štát navyše v týchto územiach stráca predkupné právo na pozemky.

„Poloniny sú jedinečné a majú potenciál byť národným parkom svetových parametrov a zároveň motorom rozvoja regiónu. Namiesto toho sa tu pretláča evidentne zlá zonácia, o ktorej bude rozhodovať vláda,” uzavrel Mičaník.

Podporte nás

Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.

Prečítajte si aj