Svet » Čína, USA

Sponzorované cesty do Číny pre amerických novinárov otvárajú otázku transparentnosti aj pre Slovensko

Žurnalistika žije z prístupu k informáciám. Reportéri cestujú do rôznych krajín, rozprávajú sa s politikmi, navštevujú firmy a snažia sa priamo na mieste vytvoriť si vlastný názor. Najmä v prípade štátov, ako je Čína, o ktorých sa na medzinárodnej scéne vedú kontroverzné diskusie, patria takéto cesty k bežnej novinárskej práci. Ak sú však tieto cesty organizované a platené vládami alebo organizáciami blízkymi štátu, vynára sa zásadná otázka: Kde sa končí legitímna výmena názorov a kde sa začína možný vplyv? Táto otázka nerezonuje len v USA, ale aj na Slovensku, kde sú podobné aktivity oveľa ťažšie kontrolovateľné.

Túto debatu nanovo rozpútala rešerš americkej novinárky Natalie Wintersovej. Skúmala programy, prostredníctvom ktorých boli americkí novinári pozývaní do Číny. Stredobodom záujmu pritom nebola len samotná cesta, ale aj otázka, kto takéto delegácie organizuje, financuje a aké kontakty vďaka nim vznikajú.

C100 a novinárske cesty do Číny

V centre výskumu stoja dokumenty tzv. Výboru 100 (Committee of 100 – C100). Organizáciu založili v roku 1989 a podľa vlastných slov sa vníma ako sieť Američanov čínskeho pôvodu z oblasti hospodárstva, vedy a kultúry, ktorá chce podporovať (kultúrnu) výmenu medzi Čínou a USA.

C100 organizovala v rokoch 2007 až 2014 program novinárskych delegácií spojený s cestami do Číny. Podľa údajov organizácie išlo o profesionálne výmenné programy.

Pre americké vydanie denníka The Epoch Times organizácia C100 potvrdila, že hradila cestovné náklady, vyberala účastníkov, zostavovala itineráre a určovala, s kým sa novinári stretnú.

Wintersová označila program za „propagandistický kanál“. C100 toto tvrdenie odmieta a vysvetľuje, že nedošlo k žiadnej výmene mediálneho pokrytia za poskytnuté cesty. Účastníci si podľa C100 zachovali svoju redakčnú nezávislosť.

60 000 dolárov za deväťdňovú cestu

Správa z cesty z roku 2012, ktorá bola na webovej stránke C100 označená ako „Pre interné použitie“, vyčíslila náklady na deväťdňovú delegáciu piatich novinárov na približne 60 000 amerických dolárov. 

Účastníkmi boli zástupcovia redakcií The New York Times, The Atlantic, Financial Times, Foreign Affairs a New York Public Radio (WNYC).

Delegácia navštívila Peking, Šanghaj a Chang-čou, súčasťou programu boli aj prehliadky pamiatok, návštevy firiem a kultúrnych inštitúcií, ako aj približne 20 organizovaných stretnutí s čínskymi vládnymi pohlavármi, akademikmi, zástupcami médií, študentmi a lídrami z oblasti hospodárstva.

V správe sa uvádzalo, že program pod hlavičkou C100 sa snažil zlepšiť vnímanie Číny a podnietiť účastníkov k tomu, aby sa o svoje skúsenosti podelili s kolegami.

Účastníci hovoria o zmenenom pohľade na Čínu

V dokumentoch C100 boli zaznamenané aj vyjadrenia účastníkov.

Winnie O’Kelleyová, vtedajšia zástupkyňa vedúceho ekonomickej redakcie The New York Times, podľa organizátora uviedla, že sa vráti s niekoľkými nápadmi na reportáže a „bude svoj tím naprieč Áziou manažovať inak“.

Gary Silverman, vtedajší šéf amerického spravodajstva a zástupca šéfredaktora vo Financial Times, podľa správy povedal, že v budúcnosti už nebude písať o Číne bez toho, aby nezohľadnil to, čo sa počas cesty naučil.

Moderátor stanice WNYC Brian Lehrer bol citovaný s vyjadrením, že jeho vnímanie Číny sa zmenilo „v sto ohľadoch“.

Jonathan Tepperman, vtedajší šéfredaktor časopisu Foreign Affairs, vysvetlil, že cesta mu sprostredkovala hlbší, jemnejší a nuansovanejší“ vhľad do Číny.

C100 po ceste odkázala okrem iného na zverejnené príspevky Cliva Crooka v The Atlantic, ako aj na ďalšie práce účastníkov.

C100 program obhajuje

Organizácia C100 pre denník The Epoch Times uviedla, že novinársky program bol otvorenou profesionálnou výmenou, ktorá sa naposledy uskutočnila v roku 2014.

Organizácia vysvetlila, že cieľom bolo umožniť americkým redaktorom vhľad do krajiny, o ktorej sa často informuje len z diaľky.

„Účelom programu bolo porozumenie prostredníctvom priamej skúsenosti,“ konštatovala C100.  „Účastníci svoje cesty zverejnili a zachovali si plnú redakčnú nezávislosť. Nič v záznamoch nenaznačuje, že by niekto písal alebo upravoval články na niečí príkaz.“

C100 taktiež potvrdila, že účastníkov vyberala nezávisle, zostavovala ich itineráre, určovala, s kým sa stretnú, a plne hradila cestovné náklady.

Neodpovedala však na doplňujúce otázky týkajúce sa toho, či boli tieto deklarované priznania o financovaní adresované zamestnávateľom, čitateľom, alebo obom skupinám; neposkytla vyžiadané príklady takýchto priznaní; a neodpovedala ani na otázku, či účastníci a ich zamestnávatelia vopred dostali materiály, ktoré by otvorene opisovali cieľ programu ako „zlepšenie imidžu Číny“.

Mediálne domy sa nevyjadrujú

Redakcie The New York Times, The Atlantic, Financial Times, Foreign Affairs a WNYC dostali otázku, či tieto cesty schválili, či im boli preplatené náklady a aké pravidlá pre sponzorované cesty u nich v tom čase platili.

Dotknuté mediálne domy ani zúčastnení novinári do zverejnenia článku neodpovedali.

Čínsky vplyv aj na Slovensku?

Zatiaľ čo Wintersovej rešerš sa opiera o verejne dostupné dokumenty na základe amerického zákona o registrácii zahraničných agentov, známeho pod skratkou FARA, na Slovensku špeciálna legislatíva na kontrolu zahraničného vplyvu chýba. 

Napriek tomu sa aktivity Pekingu dostávajú pod drobnohľad, a to predovšetkým vďaka analytickým inštitútom a investigatívnym novinárom. Monitoringom čínskej mäkkej moci sa na Slovensku dlhodobo a systematicky zaoberá Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií (CEIAS) či medzinárodný projekt MapInfluenCE.

Analytici upozorňujú, že jedným z obľúbených nástrojov takzvanej „verejnej diplomacie“ sú aj na Slovensku sponzorované cesty. Čínska ambasáda v Bratislave a inštitúcie napojené na Peking v minulosti organizovali a hradili návštevy Číny pre vybraných slovenských novinárov, akademikov či politikov. 

Odborníci konštatujú, že cieľom týchto tzv. press tripov je ukázať účastníkom starostlivo pripravené „Potemkinove dediny“ a získať si ich sympatie. Očakáva sa od nich, že vo svojich domovských krajinách budú následne šíriť priaznivé naratívy o čínskom ekonomickom zázraku, kým kontroverzné témy, ako je porušovanie ľudských práv, zostanú zamlčané.

Tieto snahy padajú na úrodnú pôdu aj na najvyšších poschodiach domácej politiky. Súčasná vláda Roberta Fica otvorene presadzuje diplomaciu zameranú na všetky štyri svetové strany, čo potvrdila aj poslednou oficiálnou návštevou Pekingu a podpísaním dohody o strategickom partnerstve medzi Slovenskom a Čínou.

Zahraničnopolitické zbližovanie sprevádzajú aj čoraz hmatateľnejšie ekonomické záujmy. Dôkazom rastúceho vplyvu ázijskej superveľmoci na Slovensku sú miliardové investície na našom území – či už ide o štátom podporovanú výstavbu továrne na batérie čínskej spoločnosti Gotion v Šuranoch, alebo budovanie novej automobilky Volvo pri Košiciach, ktorá patrí pod čínsky nadnárodný koncern Geely.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK