Slovensko nevie chrániť finančné záujmy EÚ, povedala Šubová európskemu Výboru pre kontrolu rozpočtu
Slovensko nedokáže chrániť finančné záujmy Európskej únie (EÚ), povedala v utorok (27. 1.) pred európskym Výborom pre kontrolu rozpočtu bývalá riaditeľka protikorupčnej sekcie Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Zuzana Šubová.
Na verejnom vypočutí výboru, ktorého cieľom bolo preskúmať úroveň ochrany finančných záujmov Únie na Slovensku vrátane podozrení na existenciu systémových podvodov, Šubová upozornila, že podvody v rámci tzv. haciendovej kauzy, pri ktorých boli milióny eur vyplácané dokonca aj firmám obvineným zo subvenčných podvodov evidovaným v databáze PPA, kryli aj kontrolné sekcie platobnej agentúry.
Podľa Šubovej takúto rozsiahlu trestnú činnosť nemá na Slovensku kto efektívne vyšetriť: „Slovensko nie je schopné účinne chrániť finančné záujmy Európskej únie.“ Vyzvala preto výbor, aby sa seriózne zaoberal otázkou pozastavenie eurofondov pre Slovensko.
Šubová upozornila na to, že Najvyšší kontrolný úrad SR vydal osem kontrolných správ, ktoré jednoznačne potvrdzujú zlyhanie kontrolných mechanizmov PPA, zatiaľ čo klientelizmus a korupčné väzby fungujú bez prekážok.
„Európskym inštitúciám sú často predkladané nepravdivé a skreslené informácie o čerpaní agrodotácií. V skutočnosti systém nefunguje a peniaze sa nedostávajú k poctivým farmárom,“ zdôraznila Šubová.
Poslanci výboru sa detailne oboznámili aj s domovou prehliadkou u Šubovej. „Zopakovala som, že spolu s Demokratmi budeme pokračovať v odhaľovaní všetkých prešľapov a podozrení z rozkrádania našich spoločných peňazí,“ dodala Šubová, ktorú sprevádzal Michal Kiča zo strany Demokrati.
Strana upozornila, že odkrývanie týchto schém je kľúčové pre ochranu dobrého mena Slovenska v EÚ. „Nedovolíme, aby malo Slovensko pokazené meno a slabú vyjednávaciu pozíciu. Práve naopak – pravda je jediná cesta, ako ochrániť česť krajiny a zabezpečiť, aby európske peniaze konečne slúžili tým, ktorým sú určené,“ uzavrela Šubová.
Na vypočutí bola prítomná aj europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) a český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý na Slovensku viedol delegáciu europoslancov z Výboru pre kontrolu rozpočtu.
Lexmann uviedla, že kauza haciendy sa stala symbolom zlyhaní hospodárenia z čias predošlých vlád Smeru-SD, a to pre podozrenia, že z eurofondov určených na rozvoj cestovného ruchu si oligarchovia postavili súkromné rezidencie a luxusné vily.
Poukázala na to, že aj napriek škandálom pri nakladaní s európskymi peniazmi, vláda systematicky oslabuje a rozkladá inštitúcie, ktoré majú podobné prípady odhaľovať a vyšetrovať. Nie je preto podľa nej prekvapením, že v Bruseli rastie vážne znepokojenie nad tým, ako Slovensko nakladá s európskymi peniazmi. Lexmann opäť zdôraznila, že eurofondy pre poľnohospodárov nesmú byť trofejou pre vyvolených, ale majú slúžiť všetkým občanom Slovenska.
„To, čo dnes na Slovensku sledujeme, nie je ojedinelé zlyhanie, ale systémový problém. Kontrola nie je útokom, ale podmienkou dôvery a samotnej európskej solidarity,“ uviedol Zdechovský. Lexmann doplnila, že pre KDH je zásadné, aby eurofondy zlepšovali život občanov. Zdôraznila, že ich cieľom nie je to, aby boli eurofondy Slovensku odobrané, ale aby slúžili na to, na čo sú určené. Systém je podľa nej potrebné nastaviť tak, aby sa zabránilo ich zneužívaniu.
Okrem Šubovej, ktorá pôsobila ako riaditeľka protikorupčnej sekcie PPA, vystúpili na verejnom vypočutí aj ďalší predstavitelia zo Slovenska, a to bývalý riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko, bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon či riaditeľka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon za hlavný problém označil systémové zmeny, ktoré v rezorte zaviedli vlády premiéra Roberta Fica a ktoré najmä po roku 2012 viedli k masívnemu nárastu korupcie a klientelizmu. Ich výsledkom je podľa neho nesprávne nastavenie systému a netransparentnosť, ako aj nedostatočná digitalizácia, ktorá by umožnila verejnú kontrolu čerpania eurofondov.
Osobitne upozornil na výšku podpory v rámci jednotlivých výziev, ktorá sa často pohybuje v miliónoch eur a motivuje ku korupčnému a klientelistickému správaniu. Riešením by mohlo byť zníženie podpory či miery spolufinancovania z prostriedkov EÚ, ale aj lepšia kontrola zo strany Európskej komisie (EK). Tá by sa podľa Simona nemala spoliehať len na správy vypracované národnými orgánmi.
Podľa Zuzany Petkovej z nadácie „Zastavme korupciu“ k nárastu zneužívania eurofondov prispelo aj zníženie trestov za korupciu a daňovú kriminalitu, ktoré schválila súčasná vláda. Realita je taká, že z peňazí európskych daňových poplatníkov sa stavajú luxusné vily, ktoré využíva úzka skupina ľudí s napojením na politiku, uviedla šéfka protikorupčnej nadácie.
Upozornila, že zo 150 projektov podporených v rámci výzvy na výstavbu penziónov na podporu rozvoja cestovného ruchu v regiónoch „šesťdesiat vyšetruje slovenská polícia, zaujíma sa o nich OLAF alebo Európska prokuratúra“.
„Stavenie súkromných víl s bazénmi pre ľudí blízkych predsedovi vlády je pravdepodobne najhorší projekt, aký si môžete predstaviť,“ vyjadril sa na margo penziónovej výzvy koordinátor Výboru pre kontrolu rozpočtu Daniel Freund s tým, že to ničí dôveru k Európskej únii a financovaniu, ktoré poskytuje. Dodal, že síce nechce, aby sa európske peniaze nedostali k obyvateľom Slovenska, zároveň však chce, aby sa „nedostali k suite premiéra Fica, aby si mohli postaviť ďalšiu vilu“.
Minister ani zástupcovia rezortu na zasadnutie neprišli
Na pôde europarlamentu však chýbal samotný minister pôdohospodárstva Richard Takáč, pričom na zasadnutí výboru sa nezúčastnil ani žiadny iný zástupca agrorezortu. Kiča zdôraznil, že absencia ministra či zástupcov rezortu je neakceptovateľná. „Je to jasný signál, že minister nenašiel odvahu, aby objasnil rozkrádačky na PPA. O to viac, že doma na Slovensku sa ich snaží pred voličmi zľahčovať,“ povedal Kiča.
Neúčasť ministra Takáča v europarlamente, kde sa vyšetrovala kauza haciendy, kritizuje aj strana Sloboda a Solidarita (SaS). „Europoslanci chcú vysvetlenie, prečo peniaze pre poľnohospodárov skončili v súkromných haciendách ľudí blízkych Smeru. Viete, koho poslal minister Takáč do Bruselu vysvetľovať túto kauzu? Nikoho,“ napísal predseda SaS Branislav Gröhling na sociálnej sieti.
Upozornil, že práve teraz vyšlo najavo, že štát poslal ďalších 800-tisíc eur haciende Fafokan, aj keď ju vyšetruje polícia. „Polícia pri vyšetrovaní dokonca zistila, že Fafokan doložil k žiadosti o štátnu dotáciu nájomnú zmluvu podpísanú človekom, ktorý ani neexistuje. Aj tak jej Takáčovi podriadení vyplatili ďalšie peniaze,“ upozornil predseda SaS s tým, že tejto kauze sa budú aj naďalej venovať a prídu aj s ďalšími odhaleniami.
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?